ie viac ako 65 %.
Väčšina sťažností obyvateľov bytov smeruje k nesprávnemu vyúčtovaniu, tvrdia, že platia viac ako spotrebovali. Dôvodom nespokojnosti je tiež neustále sa zvyšujúca cena tepla. Tá je rôzna v závislosti od jeho výrobcu, mení sa, keď prechádza cez výmenníkové stanice, niečo si za služby prihodí správca. „Sťažovala som sa správcovi, že platím za teplo dvakrát viac ako ľudia, ktorí bývajú v podobných v bytoch ale v iných častiach Bratislavy,“ hovorí obyvateľka z Varšavskej 31. „Správca mi poslal vyúčtovanie, bolo v poriadku. Nevysvetlil mi však prečo platím za teplo tak veľa.“
Cenu za jeden gigajoule (GJ) navrhuje výrobca tepla. Výšku ceny schvaľuje odbor financií na okresnom úrade. V praxi to vyzerá tak, že výrobca tepla príde s kalkuláciou ceny na okresný úrad, a ten ju buď potvrdí, alebo nie. Výrobca by mal v cene zohľadniť náklady. Výpočet ceny je však výrobným tajomstvom, a preto sa verejnosť nikdy nedozvie, či je naozaj oprávnená. Ako sme sa dozvedeli na finančnom oddelení štvrtého okresu, úradníci, majú k dispozícii aj tieto údaje a rovnako ich má aj kontrolný orgán – Správa finančnej kontroly; k údajom sa však dostanú až keď sa niekto sťažuje.
Maximálnu cenu tepla pre tento rok stanovilo ministerstvo financií na 450 korún za GJ.
Vlani stál jeden GJ 420 korún, v roku 2000 to bolo 350 korún, začiatkom roka 1999 – 200 korún. Ceny v 90. rokoch rástli pomalším tempom, v roku 1996 sme platili za GJ 140 korún. Zvyšovanie cien za teplo vedie ľudí k neštandardným spôsobom šetrenia. Starší obyvatelia vôbec neodoberajú teplú vodu. Ľudia sa odpájajú od domových kotolní alebo od centrálneho zásobovania teplom a využívajú iné zdroje tepla.
Od nového roka bude cenu tepla určovať Úrad pre reguláciu sieťových odvetví. Ako nám na úrade povedali, čo sa stane s cenou tepla, sa dnes ešte nevie.
INGRID DROZDÍKOVÁ
(Zajtra uverejníme podrobný zoznam výrobcov tepla aj s cenami za jeden GJ)