Bratislava chce do Grösslingu vrátiť kúpele, hotel odmieta

Vedenie Bratislavy vypovedalo zmluvu s firmou, ktorá chcela zmeniť Grössling na spa hotel. Chce vyhlásiť súťaž na opravu a vrátiť tam kúpele.

BRATISLAVA. Nahé ženy aj ženy v plavkách sa po rokoch vrátili do kúpeľov v centre Bratislavy. Bazén mestských historických kúpeľov Grössling na Vajanského nábreží však napriek tomu ostal bez vody.

Ženy, z ktorých niektoré dvíhajú ťažké činky, sprevádzajú ich medvede alebo ich zasypali kokosové orechy, sú totiž len na obrazoch.

Opustený priestor kúpeľov nimi načas oživila umelkyňa Katarína Janečková. Výstava teraz do júla pokračuje vo Flatgallery pod Michalskou bránou.

Len holuby

Vývoj

Grössling

1895: otvorenie – najskôr ako Vodoliečebný a kúpeľný ústav, neskôr kúpele;
1994: kúpele zatvorili pre bezpečnosť;
2007: prenajali ich firme Synaphea na 10 rokov, plán prebudovať na spa hotel;
2013: mesto vypovedalo zmluvu o nájme.

Po Pozemských záhradách mladej slovenskej šperkárky a hudobníčky Bety. K. Majerníkovej, ktorá zomrela minulý rok pri autonehode, ide o druhú výstavu v kúpeľoch.

Inak neprístupný Grössling bol teraz opäť trochu mrazivý. Okrem obrazov žien tam totiž viseli obrazy maliarkinho otca, ktorého skicovala počas jeho posledných chvíľ v nemocnici.

Život do opusteného priestoru roky vnášajú len holuby, počas výstavy tam boli aj palmy v črepníkoch.

„Kúpele som sa snažila oživiť, keďže je to priestor, ktorý chátra a chýba mu život,“ hovorí Janečková o svojej diplomovke Lost and found.

Bazén a bezpečnosť

V 25-metrovom bazéne sa Bratislavčania naposledy kúpali v roku 1994. Ešte na vernisáži ľudia spomínali, ako tam plávali, na chodbe si sušili vlasy. Dnes ostali prázdne priestory, zničené toalety.

Mesto objekt uzavrelo oficiálne pre bezpečnosť, odvtedy historická pamiatka chátra. Nie je jasné, dokedy to tak zostane.

Bývalé bratislavské zastupiteľstvo prenajalo budovu v roku 2007 na desať rokov firme Synaphea, ktorá chcela pamiatku nadstaviť a prerobiť na mestský spa hotel s lekárskymi a poradnými ordináciami, diétnou reštauráciou, bazénmi a kúpeľmi.

Terajšie vedenia mesta má však iný názor, koncom mája tohto roku vypovedalo firme zmluvu.

Chce vypísať verejnú súťaž a v spolupráci so súkromníkom kúpele v Starom Meste obnoviť.

Návrat kúpeľov

Hlavná architektka Bratislavy, Ingrid Konrad hovorí, že budova od významnej dvojice architektov Bedricha Veinwurma a Ignáca Veczeia je jedným z najzachovalejších príkladov funkcionalistickej architektúry v meste.

„Keď som nastúpila do úradu, stretla som sa s návrhom budovy vo vlastníctve mesta predať. Som jednoznačne za zrekonštruovanie pamiatky s pôvodnou funkciou.“

Projekt firmy Synaphea predpokladal nielen nadstavbu, ale aj zmenu funkcie, čo je v rozpore s režimom ochrany tejto národnej kultúrnej pamiatky, dodáva.

Architektka nechala pre to vypracovať analýzu dnešného stavu pamiatky a investičného zámeru jej obnovy. Budova by si pritom zachovala svoju pôvodnú funkciu. Na základe analýzy mestskí poslanci od predaja kúpeľov odstúpili.

„Čísla nám jednoznačne ukázali, že rekonštrukcia sa hospodársky oplatí a má svoju návratnosť,“ hovorí Konrad. Na projekt však musí mesto nájsť partnera.

Výstava v kúpeľoch Grössling (14 fotografií)

Architekt: Nadstavili aj Louvre

Kúpele im prenajali v roku 2007, dohoda s mestom stále nie je.

BRATISLAVA. Projekt na hotel, kúpele a časť s kanceláriami sme urobili ešte v roku 2008, hovorí architekt, urbanista a konateľ firmy Synaphea Branislav Kaliský, ktorý v meste stojí aj za projektom Eurovea.

K dohode s mestom však dodnes neprišlo. Bratislavskí poslanci pritom ešte vlani odhlasovali, aby vedenie mesta rokovalo s nájomníkom. Objekt, v ktorom nie sú len kúpele, ale aj tri byty, im prenajalo ešte bvvalé zastupiteľstvo v roku 2007.

Dnes Kaliský hovorí o konci projektu. „Bez dohody s mestom má hodnotu nula eur. Investovali sme do projektov, no je to rizikový kapitál.”

V plánovanom nadstavovaní kúpeľov Kaliský problém nevidí. „Poznám veľa kultúrnych pamiatok vo svete, ktoré sú nadstavené a sú vzácnejšie a staršie. Napríklad Louvre v Paríži.“

Pri nadstavovaní a pretváraní pamiatok je podľa architekta podstatný citlivý prístup. „Vytýkam u nás pamiatkarom, že by najradšej zakonzervovali pamiatky v takom stave, v akom dnes sú. Tým, že ich chránia, tak ich vlastne ničia, budova musí žiť ináč schátra.“

Lucia Tkáčiková

Zaspomínajte si na záhrady Bety Majerníkovej - tu

Maliarka: Ľudia spomínali, ako tu plávali. Šport nás učí

Katarína Janečková, mladá maliarka, vysvetľuje svoju diplomovú prácu. VŠVU končila u profesora Ivana Csudaia. Výstava teraz pokračuje vo Flatgallery pod Michalskou bránou, pozrieť sa dá až do júla.

"Vo svojej doterajšej tvorbe som často zobrazovala žiarivé atribúty hedonistického života a výjavov z raja, ako napríklad palmy, oceán, kokosy, nahé ženské telá, obklopené medveďmi a medvieďatkami, pomocou ktorých som tak vytvárala na plátne príbehy.

Z veľkej časti je moja diplomová práca venovaná spomienkam na môjho otca a na posledné chvíle s ním. Týchto päť akvarelov pre mňa znamená viac ako akékoľvek množstvo obrazov, ktoré som kedy namaľovala, a to nielen po osobnej stránke, ale aj po maliarskej.

Symboly hadov ako života a smrti, farmaceutického priemyslu a ďalšie ikony objavujúce sa v mojej diplomovej práci mi tak slúžia ako denník, z ktorého ďalej čerpám a vytváram nové maliarske situácie.

V najnovších maľbách sú svižne namaľované ženy vystavené príliš intímnemu pohľadu diváka. Prežívajú a trpia v mnohých ťažko zvládnuteľných a neprirodzených pózach, obsypané padajúcimi kokosmi, dvíhajú ťažké činky, no napriek tomu sa prvý pohľad javia ako bezstarostné pin-upky s príťažlivým telom a silou vydržať.

Šport filtruje myšlienky

Druhá rovina malieb je športová séria Mŕtvy ťah, ktorá odkazuje nielen svojim názvom na predošlé myšlienky, ale aj samotný ‘terapeuticky’ účinok športu. Ide o pre mňa veľmi blízku tému, ktorá mi takto pomáha filtrovať myšlienky.

Šport je často o prekonávaní seba samého, výhre, strate, bolesti a učí nás, ako to všetko zvládať, nehovoriac o zaujímavom spektre výrazov tvare počas rôznych cvičení.

Pravé pre to som v kúpeľoch zorganizovala crossfitovy tréning, ktorý bol otvorený verejnosti a každý, kto mal chuť, si mohol prísť zadarmo zacvičiť.

Kúpele som sa snažila oživiť rastlinami, keďže je to priestor, ktorý chátra a chýba mu život, ktorý tu kedysi bol. Exotickú džungľu mi ochotne zapožičalo jedno kvetinárstvo.

Kúpele si Bratislavčania stále pamätajú, na vernisáž prišli susedia a známi, ktorí spomínali, ako tu plávali, opisovali, ako si na chodbe sušili vlasy.

Možnosť inštalovať v kúpeľoch ma veľmi inšpirovala a zrazu som vedela, ako niektoré veci dokončiť a domaľovať. Tento priestor má obrovskú silu.“