BRATISLAVA. Presakujúcu podzemnú stenu v Karloveskej zátoke budú vodohospodári reklamovať.
Steny sú súčasťou protipovodňovej ochrany vybudovanej Váhostavom.
Firma zabezpečovala aj geologický výskum, ktorý ukázal, že päť metrov hlboká stena stačí. Voda však presiakla, Dunaj vytopil lodenice aj študentské domčeky.
Hovorca Váhostavu Rastislav Paďha nepovedal, kto pre nich výskum robil ani prečo stenu nespravili hlbšie.
Podľa šéfa bratislavských vodohospodárov Juraja Sotáka mohlo ísť o nedbanlivosť aj šetrenie nákladov. Slovenský vodohospodársky podnik chce podrobne preskúmať všetky nedostatky, ktoré povodeň odhalila.
„V rámci záručných lehôt si reklamáciou uplatníme ich okamžité odstránenie,“ tvrdí hovorca Ľubomír Krno.
Pokiaľ to geologické podmienky dovoľujú a nie je to veľmi hlboko, mala by byť stena pod zemou až po nepriepustné podložie, tvrdí Ján Vlčko, vedúci Katedry inžinierskej geológie Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského.
Projektantov za priesaky neviní, podľa neho nie je podložie v zátoke rovné. „Môže sa to meniť z metra na meter.“
Aby sa tomu predišlo, museli by sa vrty robiť hustejšie, čo by bolo finančne náročné. „Musí tam byť určitá tolerancia, geológ to nemôže vždy odhadnúť.“
Kde sú priepustné a kde nepriepustné vrstvy, ukáže vrt. „Dá sa to zmerať na centimeter presne. Podľa toho sa navrhne hĺbka a hrúbka podzemnej steny,“ vysvetľuje Vlčko.
