DEVÍN. Armáda zabezpečila kyvadlový špeciál do Devína a späť. Vojenské Tatrovky a V3sky premávajú približne každú hodinu. Preváža zásoby pitnej vody, vojakov a ľudí do Devína.
„Išla dnes jedna pani, nastúpila a povedala, že na konečnú. A čo sme my trolejbus?“ pohoršoval sa jeden z vojakov počas jazdy.
Provizórna zastávka je pri bratislavskom Vodárenskom múzeu. Osobné autá cez Devínsku cestu neprejdú, tú rozdelil Dunaj. Voda v najhoršom úseku cesty dosahuje približne meter.
„Po dvere som mal vodu,“ ukazuje šofér jednej z Tatrovky kolegovi. Krátko pred 14–tou hodinou, keď prichádza ďalší transport.
Povodňoví turisti
Vojaci odhrnú plachtu, vyberú rebrík a pomáhajú ľuďom zliezť. Osadenstvo počas našej cesty na Devín je pestré. Na dvoch laviciach, držiac sa železných tyčí, cestuje otec s dvomi deťmi, dôchodca i mladší pár. Zvyšok tvoria novinári, vojaci, zástupcovia ministerstva obrany a bratislavský župan Pavol Frešo.
„Buď čakáme na ministra alebo neviem. Už sme hodinu mali byť doma,“ nadáva tínedžer. Priateľka ho rýchlo umlčí: „Len pokojne.“
Auto nakoniec odíde bez ministra obrany. Počas cesty zastaví na troch miestach ako MHD.
Pod Devínskym hradom je rušno. Vojaci plnia vrecia pieskom, pripravuje sa brífing ministra vnútra Roberta Kaliňáka, ministra obrany Martina Glváča. Na mieste je aj bratislavský župan Pavol Frešo.
„To, že je jasné počasie, neznamená, že voda nestúpa a povodeň je obrovská hrozba. Každý musí byť ostražitý,“ upozorňuje župan.
V Devíne je podľa jeho slov najhoršia situácia, ale zároveň lepšia ako v roku 2002.
Starostka Ľubica Kolková sa bojí najmä, či zábrany vydržia. Na mnohých miestach už presakujú. Hrádza zatiaľ drží, došlo k priesakom. „Dúfame, že nebudeme musieť evakuovať.“
Starostke vadia hlavne povodňoví turisti. „Len komplikujú situáciu,“ dodáva.
„Naposledy som toto zažil ako stredoškolák v roku 2002. Vtedy nás vozili V3S-ky po Devínskej ceste, to bolo celkom zaujímavé, spomína Devínčan Igor Prieložný, poslanec obecného zastupiteľstva.
Krčma funguje
Škola, materská škola aj hotel sú zatvorené. Funguje iba obecný zelovoc a miestna krčma, ktorú domáci premenovali na „U hasičov“.
„Deň je OK. Také tri, štyri dni by už boli asi problém. To by sme si museli do tej V3S-ky sadnúť a ísť nakúpiť do mesta, dodáva s úsmevom Prieložný.
Dobrú náladu neskrýva ani čašník z hotela. Dvadsaťštyriročný čašník si pozerá príchod novinárov, ministrov, vojakov. V práci je od pondelka, keď sa jeho kolegovia dozvedeli o hrozbe evakuácie, rýchlo odišli.
Nenadáva, šéf mu sľúbil preplatiť všetky nadčasy. V hoteli je sám, tak je rád, že sa môže s niekým porozprávať. Problém mu robia smetiari, ktorí sa teraz do Devína nedostanú. Na sobotu je plánovaná svadobná hostina, nikto ju zatiaľ neodvolal.
Na ceste z Devína vystriedajú politikov vojaci. Väčšina z nich musí sedieť na korbe. Sú unavení a hladní. Veria, že voda už nebude stúpať.
Cestou do mesta vyskakujeme z Tatrovky v časti Devínskej cesty, hasiči aj vojaci naplno pieskujú. Podľa slov starostky je tu pod vodou približne desať domov. Jedným z nich je aj ten, kde býva Pavlína.
Vchod blokuje zhruba metrová zábrana z vriec s pieskom. Ukazuje zaplavenú záhradu, prevedie nás až k balkónu, ktorý sa zmenil na mólo. Z neho vidieť iba masu valiacej sa vody a dve strechy zatopených domov. Ako sama vraví, na noc idú s manželom a dieťaťom k otcovi do Devína. Nechcú riskovať.
