BRATISLAVA. Pred vodou chráni Bratislavu aj stena, ktorú nevidno. Je totiž niekoľko metrov pod zemou.
Časť z nej postavili podľa riaditeľa bratislavských vodohospodárov Juraja Sotáka v 70. rokoch, po povodni v roku 1965. Od roku 2007 do 2010 k nej postavili ďalších takmer 14 kilometrov.
„Stena tvorí základ na mobilné hradenie a plní aj funkciu tesnenia,“ vysvetľuje Pavel Virág zo Slovenského vodohospodárskeho podniku.
Ak by tam nebola, bolo by tesnenie na povrchu zbytočné, voda by presakovala pod bariéru a zaplavila územie za ňou.
Čítajte tiež:
Pozrite si letecké zábery povodní v Bratislave a okolí
Kopali aj vŕtali
„Vybudovali ju vykopaním ryhy a jej vyplnením ílovobetónovou zmesou, vŕtaním pilót a injektážou,“ opisuje Virág. Najhlbšie je až 12 metrov pod zemou, najmenej štyri.
Nad terénom je vybudovaný protipovodňový múrik, ochranná hrádza alebo ich kombinácia.
V prípade záplav sa stavia ešte mobilné hradenie. „Je navrhnuté na prietok 13 500 kubíkov za sekundu. Momentálne je hladina výrazne nižšia,“ hovorí Virág. Žiadne miesto v protipovodňovom systéme nepovažuje za rizikové.
Fólie na svahu
Súčasťou ochranného systému sú aj viac ako dva kilometre hrádze. Na jej svahu je natiahnutá tesniaca fólia, ktorú voľným okom tiež nevidno.
„Dáva sa na svah z návodnej strany, prekryje sa zeminou a zatrávni sa,“ hovorí Virág.
Ak voda presakuje, vodohospodári majú ešte k dispozícii pevné aj mobilné čerpacie stanice. Vodu potom prečerpávajú späť do Moravy alebo Dunaja.
Protipovodňový systém stál viac ako 31 miliónov eur, má 16 kilometrov. Stavali ho od roku 2007 do roku 2010. Mesto má ochrániť aj v prípade tisícročnej vody.
