Bratislavský Istropolis zmenil zjazd strany

Čo s rozľahlým komplexom budov odborári nepovedali. Mnohé priestory sú prázdne.

Mesto hovorí o obnove lokality. Nie je jasné, ako by mala vyzerať, ani kto by ju mal robiť a zaplatiť.

Architekti

Tvorba

Dom odborov – najväčší spoločný projekt trojice architektov Konček, Skoček a Titl; vznikal do roku 1981;
sídliská Ružinov, časť Dúbravky, Podhradie (nestavali);
Dom kultúrnej rekreácie (hotel Sorea),
Internát bernolák;
zotavovne .

Foto: katalóg k výstave Konček, Skoček, Titl

BRATISLAVA. Stlačiť vo výťahu najvyššie poschodie a akoby sa odviezť v čase. Minulosťou to dýcha hneď za výťahom – drevený obklad vyskladaný do tvaru mapy Slovenska.

Spojenie s dneškom pripomína len výhľad z okna. Kamzík, výstavba na Kolibe, nový bratislavský Manhattan, schátraná Filiálka a z druhého okna ružová Cvernovka a domy v Ružinove.

Hneď pod nami komplex budov, átrium s výtvarným dielom, všetko súčasť domu odborov Istropolis, kedysi Domu Revolučného odborového hnutia či Domu odborov a techniky na Trnavskom mýte.

Akumulačky a ticho

Výšková 16-podlažná dominanta Istropolisu má dodnes blízko k odborom. Potvrdzujú to brožúrky Konfederácie odborových zväzov pri výťahu, menovky na dverách kancelárií aj náhodné stretnutie so šéfom školských odborov Pavlom Ondekom.

Mnohé priestory sú však opustené. Stará kopírka, nefunkčný sporák, akumulačky či modré vrecia s odpadom, na chodbách je okrem vysťahovaných vecí aj ticho.

Podobné ticho vládne aj v susednej budove, ktorá príležitostne ožíva kultúrou. Bežné dni tu vidno len plagáty na akcie, vizitky firiem či pútače čínskej medicíny.

Komplex, ktorý vznikal od roku 1956 viac než dvadsať rokov, patrí Jednotnému majetkovému fondu zväzov odborových organizácií. Čo bude s obrovskými priestormi, neprezradili. Na otázky neodpovedali.

Na Istropolis v kontexte tvorby architektov upozornila nedávno výstava Konček, Skoček a Titl. Pripomenula, že rozľahlý komplex budov mal pôvodne vyzerať úplne inak. Výstavu pripravila Fakulta architektúry STU v spolupráci s Ústavom stavebníctva a architektúry SAV.

Konček, Skoček, Titl to nie je len Istropolis, ale aj internát bernolák, podhradie, sídliská Dúbravka a Ružinov či Dom kultúrnej rekreácie. Trojica architektov absolvovala v roku 1952 fakultu architektúry, o rok neskôr začali spolu študovať na Akadémii výtvarných umení v Prahe.

Katarína Andrášiová z Ústavu stavebníctva a architektúry SAV hovorí, že generácia prvých absolventov zohrala dôležitú úlohu vo vývoji slovenskej modernej architektúry.

Súťaž na Istropolis

Ferdinand Konček, Iľja Skoček a Ľubomír Titl vyhrali súťaž na Dom odborov v roku 1956. Vznikal pri hlavných dopravných ťahoch, plánom bolo niekoľko nižších blokov s výškovou dominantnou.

„Dnešná podoba je výsledkom dlhoročného procesu vývoja, na ktorý vplývali okrem iného zmeny požiadaviek investora na náplň objektu. Posledná fáza prebiehala pod časovým tlakom, pretože v roku 1981 sa mal v Bratislave konať zjazd komunistickej strany a na tento účel sa prispôsobila kongresová sála domu odborov,“ približuje Andrášiová.

Dodáva, že autori dbali na detailné riešenia interiérov a spolupracovali s výtvarníkmi. Majstrovský je napríklad podhľad v sále od sochára Jozefa Jankoviča.

„Z hľadiska ekonomických nárokov na prevádzku je to veľká stavba, kedysi sa k týmto výdavkom pravdepodobne pristupovalo inak.“

Jankovičov podhľad v sále.

FOTO: Katalóg k výstave Konček, Skoček, Titl

Lepšie priestory nemáme

Z kina, občerstvenia a „snacku“ zostali dnes len nápisy. Kultúrna časť objektu ožíva príležitostne. Odbory nedávno získali aj pozemky pod rozľahlými budovami, o plánoch s nimi tiež mlčia.

Marek Tettinger, hovorca Nového Mesta, ktoré má kultúrne stredisko s viacerými sálami, Radošinské naivné divadlo a bývalý Dom techniky v zozname pamätihodností, vraví, že nemajú žiadosť o búranie a ani prestavbu komplexu. „Mestská časť nie je ku stavbe v nijakom vzťahu, na základe ktorého by mohla rozhodovať o využívaní budovy,“ hovorí.

Nina Bartošová z Fakulty architektúry STU hovorí, že dom odborov má svoju hodnotu. „Dobre riešené priestory, kvalitné materiály a interiéry na mieru, aké dnes nájdeme ťažko. To, že je dnes budova prázdna, je hlavne vizitka zlého manažmentu vlastníka či mesta.“

Terajšie vedenie mesta hovorilo o revitalizácii celého Trnavského mýta v spolupráci so súkromným partnerom. Mýto sa malo stať dôležitým dopravným uzlom. Projekt vlani stopol minister dopravy Ján Počiatek zo Smeru.

Dnes mesto hovorí len o plánoch na obnovu priľahlého podchodu.

Bernolák natiahli desaťkrát

Normy povoľovali výstavbu internátu s dvesto lôžkami, ich počet však museli zvýšiť na dvetisíc.

BRATISLAVA. Masovosť, prefabrikovanie, zväčšovanie, prekresľovanie.

„Charakteristické pre toto obdobie bolo, že ani najrozsiahlejšia a pre obyvateľov najviac potrebná výstavba obytných komplexov a bytov nedosahovala kvalitu nemocničných areálov a areálov vysokých škôl, výskumu, ba i domov smútku. Kde sa práve vďaka tvorivému a individuálnemu prístupu celého tvorivého kolektívu odborníkov a projektantov dosahovali najlepšie výsledky,“ približuje tvorbu architekt Iľja Skoček v katalógu k výstave Konček, Skoček, Titl.

Aj s Ferdinandom Končekom a Ľubomírom Titlom navrhovali Študentský domov Jura Hronca, tak〜zvaný bernolák. Začali ho stavať v roku 1961.

Pozemok na Bernolákovej mal v tom čase podľa hygienických noriem kapacitu internátu s dvesto lôžkami, pod tlakom si však museli poradiť architekti s desaťnásobkom a riešiť domov pre 2000 študentov.

Hoci návrhy trojice architektov sa menili, ich tvorba má znaky svetovosti, hovorí Nina Bartošová, postdoktorandka Fakulty architektúry STU a vedecká pracovníčka Ústavu stavebníctva a architektúry SAV. „Boli vo veľkej miere ovplyvnení medzivojnovou architektúrou, ako aj školou profesora Fragnera v Prahe. Nálepka éry, s ktorou sú diela vnímané, nie je pri objektívnom hodnotení kvality architektúry veľmi šťastná.“

O ťažkostiach počas štúdia na Fakulte architektúry, keď všetci boli pod tlakom a o inšpirácii dielami svojich profesorov vraví aj architekt Konček.

„Profesora Emila Belluša chceli vysťahovať z Bratislavy. Profesora Piffla zatvorili, profesora Kramára takisto. Takže to bola skutočne ťažká doba a my sme skôr čerpali z ich predchádzajúcej tvorby, s ktorou sme sa zoznamovali.“

Zmenou prechádzali počas tvorby aj sídliská. Trojica architektov pracovala na sídliskách Podhradie či Dúbravka. V Podhradí mal vyrásť obytný súbor s 880 bytmi, veľkolepá vízia skončila len tromi vysokými panelákmi a dúbravský plán architektov

Lucia Tkáčiková

Výhľad z výškovej dominanty Domu odborov: