ROZHOVOR

Primátor Ftáčnik: Dopravnému podniku som dal žltú kartu

Bratislavský primátor MILAN FTÁČNIK neverí, že by sa vedenie dopravného podniku dohodlo pri trolejbusovom tendri s výrobcom.

Primátor verí, že na druhý pokus bude už tender DPB na trolejbusy v poriadku.(Zdroj: SME - GABRIEL KUCHTA)

Verí, že na druhý raz dokážu súťaž už nastaviť bez problémov.

Po tom, ako vyšlo najavo, že v tendri na trolejbusy je jediný uchádzač a že Európska komisia hrozí, že ho nepreplatí, ste povedali: „Neverím, že existuje nejaký obstarávateľ, ktorý urobí všetko dokonale a podarí sa mu to na prvýkrát.“ Trváte na tom citáte?

„Do toho tendra som vstúpil ešte pred tým, ako bol zrušený. Okamžite, keď som zistil, že je jeden uchádzač, som sa stretol s ministrom dopravy a urobili sme politické vyhlásenie, že tender by mal byť zrušený a vypísaný nový. V tomto období máme šancu získať peniaze za 5-percentnú spoluúčasť. Desať percent zaplatí vláda a zvyšok, teda 85 percent, bude platiť Európska únia. V budúcom programovacom období sa situácia pre Bratislavu výrazne zhorší, lebo bude mať šancu získať peniaze za podmienok, že 50 percent platí Európska únia a 50 percent si podelí vláda a mesto. Preto je dôležité úspešne uzavrieť tender a kúpiť trolejbusy teraz.“

Ak sa pozrieme spätne na podmienky tendra, tak nám nenapadá iná možnosť, ako hrubá nešikovnosť alebo zámer. Máte iné vysvetlenie?

„Mám také vysvetlenie, lebo sme o tom opakovane diskutovali aj s vedením dopravného podniku. Pri zostavovaní podmienok sa pozerali na podobné tendre z iných krajín. Hodnotenie technických podmienok na úrovni 40 percent bodov nie je nič neobvyklé. Tento tender bol podobný. Nemyslím si preto, že tam bol nejaký úmysel. Manažéri prezentovali štúdiu, podľa ktorej majú päťdverové trolejbusy výhody pri nastupovaní, šetrení prostriedkov, ale aj celkovej prevádzkovej doby linky. Ja túto prípravu vnímam ako dobromyseľnú.“

Podmienky výrazne zvýhodnili výrobcov s piatimi dverami. Združenie Lepšia doprava to dokonca vyčíslilo tak, že ak by im chcel niekto konkurovať, musel by dať ponuku o 44 percent lacnejšiu. Výrobcov päťdverových trolejbusov nie je veľa, okrem jediného uchádzača sme nenašli žiadneho, ktorý by bol ochotný sa zúčastniť. Nevytvorili podmienky cestu pre jedného výrobcu?

„Nie je to moja úloha, hodnotiť súťažné podmienky. Na to tam mala byť dozorná rada, na to tam malo byť predstavenstvo, mali tam byť ľudia, ktorí sa tomu venujú. Ja nie som odborník na päť dverí.“

Ako vám riaditeľ dopravného podniku Ľubomír Belfi vysvetlil to, že neukázal konečnú verziu podmienok všetkým členom predstavenstva a dozornej rady?

„Priznám sa, že v tomto urobil chybu, poviem to nahlas. Pri opakovanej súťaži teraz nové podmienky videli všetci, to znamená, že to prebehlo úplne iným spôsobom. Má sa to pripravovať korektne, aby každý, kto do toho má čo hovoriť, mal možnosť sa s tým oboznámiť. V tomto mal postupovať inak.“

Riaditeľ obhajoval päť dverí aj tak, že vymenoval všetkých, ktorí by sa mohli prihlásiť. Redaktori SME po dvoch hodinách komunikácie s týmito firmami zistili, že sa do súťaže neprihlásili buď preto, že päťdverové trolejbusy nevyrábajú, alebo inak nespĺňali podmienky. A pán Belfi musel vedieť, kam to smeruje. Stále nám uniká tá dobromyseľnosť. Urobil len chybu?

„Ešte raz hovorím, že kritériá boli pripravované tak, aby sa mohli prihlásiť viacerí uchádzači. Keď sa prihlásil iba jeden, tak sme sa pýtali, ako je to možné a povedali sme, že je nutné tender opakovať.“

ftacnik2_res.jpg

Dodnes nikto nepovedal, ktorá firma z Európy alebo zo sveta by mohla reálne súťažiť s konzorciom Škoda/SOR a vy tvrdíte, že takýto manažment má dostať druhú šancu?

„Pre mňa je veľmi dôležité, aby Bratislava dostala nové trolejbusy a dostala ich do roku 2015 za výhodných podmienok financovania. Toto považujem za kľúčovú úlohu, za ktorú som ja zodpovedný svojim voličom. Predstavte si, že by som vymenil pána riaditeľa a povedal, aby sa spravil nový tender. Proces by sa predĺžil, hrozilo by, že by sme nákup trolejbusov vôbec nestihli. Ja si to na triko nezoberiem, preto som si povedal, že im dám druhú šancu.“

Hovoríte Bratislavčanom, že ak sme pod tlakom, ak nám ide o sedemdesiat miliónov eur, tak je možné tolerovať takú chybu, že sa opakuje tender. Kritizuje ho Európska komisia, zrušil ho ÚVO, nikto nevie povedať, kto iný by mohol vyhrať okrem Škoda/SOR a vy poviete, aby sme nerobili zmätok a nechajme manažment vo funkcii?

„Vy hovoríte inými slovami, že ak futbalista urobí faul, tak automaticky musí dostať červenú kartu.“

Ide o to, aký faul.

„Tento manažment odo mňa dostal žltú kartu. To som nahlas nehovoril, lebo to vás netrápi, vy čakáte rovno červenú. Nie, že by som chcel obhajovať chyby, ktoré sa stali. Treba ich pomenovať a poučiť sa z nich.“

Keď skočíme späť do minulosti: vymenovali by ste s dnešnými informáciami pána Belfiho opäť do funkcie?

„Aby ste rozumeli, kto vyberal pána Belfiho, lebo som počul, že to bol môj nominant. Ten mechanizmus je v zákone nastavený tak, že mestské zastupiteľstvo musí navrhnúť zástupcov mesta do jednotlivých podnikov. Bez toho ja ako štatutár nemôžem hlasovať na valnom zhromaždení za nikoho. Ja som navrhol, aby do žiadneho výkonného orgánu našich podnikov nešli poslanci, ako to bolo v minulom volebnom období.“

Kto teda prišiel s menom pána Belfiho?

„Poviem to tak, že to bol výsledok politických dohôd. Pol roka sme sa nevedeli dohodnúť na zástupcoch mesta v podnikoch. Každá zo strán povedala nejaké predstavy, tie sa postupne upravovali a líšili. Povedal som, že keď mám ja ako štatutár zodpovedať za chod podnikov, tak aj ja chcem dať niektoré personálne návrhy, či už do vedenia alebo do dozornej rady.“

Čiže nebola to pravica, neboli to zrejme nezávislí, neboli ste to vy, tak to vychádza na Smer.

„Opakujem ešte raz, bol to výsledok politických dohôd, pri ktorých boli všetky strany a vyšlo to tak, že každý mal pocit, že za výsledok môže hlasovať.“

Vy ste boli kandidát s podporou Smeru. Skúsme to otočiť opačne: akú máte možnosť ovplyvňovať to, čo sa deje v podnikoch, ktoré považuje pravica za svoje, ako OLO a vodárne a žiadať odtiaľ informácie a žiadať o zodpovednosť?

„Takú istú, ako mám v dopravnom podniku. Komunikujem s riaditeľmi, stretávam sa s nimi, riešim problémy mesto verzus podnik. Priamo komunikujem s manažmentom alebo s generálnym riaditeľom. Mám možnosť hovoriť s členmi predstavenstva a dozornej rady. Ak by som mal pocit, že chcem niečo meniť personálne, musí to ísť cez mestské zastupiteľstvo.“

Je prehnané, čo tvrdia politické strany, že oni rozhodujú o tom, kto tam je?

„Zákon im dáva tú právomoc, nemôže to urobiť primátor sám. Ja by som to ani nikdy neurobil v rozpore so zákonom, teda bez návrhu zo zastupiteľstva.“

To, čo teda nazývate politickou dohodou je to, že politické strany si rozdelili konkrétnych nominantov?

„V prvom rade museli akceptovať, že vo výkonných orgánoch nebudú poslanci, že tam budeme spoločne hľadať manažérov.“

Platí zjednodušene to, že dopravný podnik a Metro sú pridelené Smeru a OLO a vodárne pravici?

„Máte zlé informácie. To nezodpovedá skutočnosti. Tak sa opýtajte, nech vám to tie strany povedia, keď to chcete rozkryť. V konečnom dôsledku, čo sa budete pýtať? Či je pán Belfi členom Smeru? Alebo či pán Radoslav Jakab (šéf Bratislavskej vodárenskej, pozn. redakcie) je členom takej a takej strany? Sú to manažéri, ktorých nominovali jednotlivé strany a nejakým spôsobom za nich prevzali zodpovednosť. Lepšie ako toto by boli výberové konania.“

Kto má teda zodpovednosť za pána Belfiho?

„Všetci, ktorí za to hlasovali.“

Nebolo by transparentnejšie, keby sa všetci priznali k tým svojim nominantom?

„Opýtajte sa ich, nech sa priznajú. Ten človek tam ale nie je za stranu.“

Kto sú teda vaši nominanti?

„Môžem vám poskytnúť zoznam, ja si za tými ľuďmi stojím.“

Máte teda väčší vplyv v podnikoch ako strany?

„Nominoval som do každého podniku jedného odborníka, ostatných ponúkli strany. Keď budú chcieť prehlasovať toho jedného, tak to spravia. Chcel som, aby podniky neboli pašalíkmi politických strán.“

A sú?

„Myslím, že nie sú. Manažéri presadzujú manažérsky prístup a je tam vzájomná kontrola.“

Pán Belfi bol v minulosti šéfom TA3, ktorú pred Ivanom Kmotríkom ovládala J&T. Nevyrušilo vás, že jediným účastníkom tendra je práve firma, ktorá patrí J&T, teda bývalému zamestnávateľovi pána Belfiho?

„Vy ste vedeli dopredu, že sa prihlási tento uchádzač?“

Človek s takým vplyvom, tak vzdelaný ako vy, s takými možnosťami na informácie... Nechce sa nám veriť, že ste nevedeli o tom, že tá firma súťaží.

„Keď nastavíte podmienky, neviete kto sa vám prihlási. Ja som sa pýtal, či všetko beží tak ako má, dozviem sa, že nie sú žiadne námietky. Mám pátrať po tom, na koho to bolo šité a podobne? To čakáte, že toto bude robiť mesto? ÚVO rozhodlo až po prihláškach. Prečo sa firmy, ak považovali kritéria za šité na jednu firmu, neprihlásili s námietkou pred podaním súťažných podkladov? Lebo máme zákon, že musia za to zaplatiť a nechceli zaplatiť?“

No v istom momente ste sa dozvedeli, že sa zúčastnila iba firma, ktorá patrí práve J&T. Nebolo to pre vás minimálne zvláštne?

„Neskúmal som to a nepovažujem to za relevantnú otázku. Pretože tým podsúvate tvrdenie, že keď tam pracuje bývalý zamestnanec ako manažér, tak to hrá automaticky na svoju firmu.“

Nepýtali ste sa Belfiho, či o tomto tendri hovoril so svojim bývalým zamestnávateľom?

„Osobne si myslím, že nehovoril.“

Pýtali ste sa ho na to?

„Nepýtal.“

Nepýtali ste sa ho, či konzultoval niečo s tou firmou, ktorá bola jediným uchádzačom?

„Považujem to za úplne vylúčené, že by konzultoval. Primárna úloha nového manažmentu bola dať do poriadku hospodárenie podniku, ktorému na záver roku 2011 už nikto nechcel požičať peniaze. Prišiel tam manažment, ktorý si dnes dokáže požičať a ten podnik zvládať. Pána Belfiho nepoznám z toho, čo robil v Taurise, čo robil v TA3, ani to nehodnotím. Hodnotím jeho manažérsky výkon na poste generálneho riaditeľa dopravného podniku.“

Dopravný podnik robí aj tender na nákup električiek. Je šanca, že sa podarí nájsť na prvýkrát víťazov súťaže?

„Námietku na električkový tender ÚVO zamietol. To je pre mňa ďalší signál, že električkový tender je na tom inak ako bol ten trolejbusový. Verím, že bude úspešný, že tá súťaž vygeneruje viac uchádzačov. Tak aby sme mohli súťažiť a že na konci dňa budeme mať opäť úspešný výsledok pretože električky sa vyrábajú dlhšie ako trolejbusy. Keď uzavrieme zmluvu príliš neskoro, nestihnú dodávky nových električiek do konca roku 2015 a museli by sme vracať peniaze. Do istého času sa dá ten tender naťahovať a natiahli nám ho námietky. Teraz sa zdá, že priestor je voľný a že ten tender bude pokračovať úspešne.“

ftacnik3_res.jpg

V dcérskej firme Bratislavskej vodárenskej – v Infra services – je aj súkromník. Z pohľadu mesta je v zásade jedno, či je to ešte firma blízka Pente alebo už Ivan Kmotrík. Podstatné je, že vodárne majú s touto firmou nevýhodnú zmluvu. Čo s tým, dokáže sa mesto dohodnúť s privátnym partnerom?

„Problém s Bratislavskou vodárenskou spoločnosťou presne ukazoval, ako by veci fungovať nemali, napríklad aj servisná zmluva. Trvalo pol roka, kým sa mestu podarilo vymeniť manažment, čiže niektoré veci už dobehli. Napríklad previedli akcie Infra services. Túto situáciu sme museli akceptovať, pretože vstup súkromníka bolo legitímne rozhodnutie valného zhromaždenia za účasti bývalého primátora. Nový manažment aj napriek tej servisnej zmluve dokázal hospodárenie otočiť a podnik vygeneroval kladný výsledok, z čoho mesto dostalo dividendu. Za rok dokázali zmeniť výsledok asi 100-tisíc plus na milión plus. To isté sa udialo v dopravnom podniku. Za rok 2010 strata 12,9 milióna, za ďalší rok strata len 6,9, z toho 4 milióny sú nejaké opravky, ktoré bolo treba urobiť z účtovného hľadiska. Za polovicu roka každý z nich dokázal veci pribrzdiť - to sme im dali ako hlavnú úlohu, otočiť hospodárenie. Podobne sa to podarilo v OLO.“

Kto je teraz partnerom akcionárov BVS? S kým rokujete? Už je to Ivan Kmotrík?

„Hovoríme o Infra services? To je dcérska spoločnosť BVS. Mesto je akcionárom BVS, čiže my nie sme akcionárom Infra services. So súkromným partnerom komunikuje manažment BVS, čiže oni tam nominovali zástupcov. Ja s Infra services priamo neprichádzam do kontaktu.“

Kto je ten partner?

„Tam došlo k zmene, to vieme, vy ste o tom písali a mňa informoval generálny riaditeľ, že spoločnosť Haas to predala. My sme na to nemali žiadny vplyv. Nemohli sme to ovplyvniť z pozície matky, ja som to zobral na vedomie a miesto jedného má BVS iného partnera.“

Kto je ten partner podľa vás? Už je to Kmotrík, alebo ešte to je Penta? Mesto je najväčší akcionár a bude s ním dlhodobo musieť rokovať a dohadovať sa, aká miera zisku je prijateľná.

„To partnerstvo sa zmenilo. Z jedného vlastníka to prešlo na druhého. Nebola to Penta, dobre to viete. Aj keď Penta úverovala spoločnosť Haas a prešlo to na spoločnosť Hedon, alebo ako sa volá, to je všetko, čo k tomu môžem povedať. Rokovať s nimi musí BVS ako hlavný akcionár.“

V meste je viacero otvorených, začatých projektov - Starý most, Hlavná stanica. V akom stave budú na konci budúceho roka, keď sa skončí váš politický mandát?

„Dedičstvo stanice, ako mnohé iné veci, mi nechal môj predchodca primátor Ďurkovský, ktorý deň pred odchodom z funkcie podpísal o stanici nevypovedateľnú zmluvu s pánom Ballom. Neskôr sme zistili, že investor nemá podané žiadne stavebné povolenie, že sú pochybnosti zo strany poslancov, ale aj verejnosti, či má zabezpečené financovanie. Existuje možnosť podľa Obchodného zákonníka, že by mesto uvažovalo o vypovedaní zmluvy, ak preukáže, že druhá strana nie je schopná naplniť svoj záväzok. Napríklad keby bolo zjavné, že do roku 2016 nie je možné postaviť podzemnú električku. Ide o relatívne veľké investičné dielo, celú dopravu musí presunúť fyzicky na tri roky na Žabotovu, pred stanicou bude obrovská jama. Električka by po dokončení mala prechádzať popod Šancovú, teda niekde pri ministerstve financií sa zanorí. Ak by bolo jasné, že to investor nemôže splniť, môžeme vypovedať zmluvu bez toho, aby mestu hrozili sankcie. Investor hovorí, že to vie splniť, tiež pozná Obchodný zákonník. Keď nám predloží garancie, mesto má povinnosť mu umožniť stavať. Nás čaká jedno zásadné rozhodnutie. Ak vypovieme zmluvu v rozpore so zákonom, môžeme čakať žalobu o náhradu škody. Pán Ballo spomína 16 miliónov eur, ktoré investoval do projektu.“

Autobusová stanica bude do konca tohto volebného obdobia rovnako škaredá ako je teraz. Preverili ste si, či naozaj nie je možné vymáhať od HB Reavis, že musia to stavať a musia to stavať skoro?

„Zámer autobusovej stanice chceme spriechodniť tým, že sme sa v zastupiteľstve dohodli na predaji pozemkov. Pre mesto to môže znamenať pomerne výrazný príjem do rozpočtu a pre HB Reavis istotu, že tam môže stavať. Firma mi tvrdila, že za minulého vedenia mesta nemali podporu pre tento projekt. Naším záujmom je, aby sa stanica začala riešiť čo najskôr. Predstavitelia spoločnosti mi povedali, že o ten pozemok majú záujem.“

Oni štátu sľúbili, že od neho kúpia autobusovú stanicu a prestavajú ju a nepodmieňovali to ničím iným.

„Rozumiem, ale toto neviem ovplyvniť. Snažil som sa robiť kroky v prospech rekonštrukcie autobusovej aj hlavnej stanice. Keď sa pýtate na rok 2014, ani jeden ani druhý projekt pravdepodobne nebude v takom stave, aby ľudia mali pocit, že už je výsledok.“

V máji 2013 ste povedali, že hustota áut na obyvateľa je v Bratislave väčšia ako vo Viedni. Povedali ste to takým spôsobom, že to asi nie je niečo rozumné. Čo s tým urobíte?

„Prisľúbil som, že zmeníme filozofiu mesta. Dvadsať rokov mesto podporovalo najmä investície v prospech automobilovej dopravy. Postavili most Apollo, rozšírili nábrežie. Nepostavili ani 100 metrov novej električkovej trate. Máme deficit v porovnaní s inými mestami. Moja odpoveď je zmena filozofie, a tou je podpora verejnej, cyklistickej a pešej dopravy. V každej z nich robíme konkrétne kroky, hovoríme o rozširovaní električkovej dopravy, to je rekonštrukcia Starého mosta a koľajová trať do Petržalky. Snažíme sa budovať cyklistické trasy v meste, nie len rekreačné mimo mesta. Podľa Cyklokoalície sa zvýšil počet cyklistov. Máme úspešné zasadnutia cyklokomisie. Aj ten nákup trolejbusov a električiek podporí verejnú dopravu, ja si myslím, že pritiahne ľudí do verejnej dopravy. Pomôže aj to, ak urobíme parkovaciu politiku, ktorá sťaží parkovanie v širšom centre mesta. Pre nás hlavné nie je vyberať od ľudí peniaze, ale regulovať ten priestor, lebo je zaburinený autami.“

Nemyslím si, že nájdete odvahu pred voľbami dvihnúť ceny parkovného v centre tak, aby ste Bratislavčanov naučených na autá prinútili ísť s MHD.

„Sľubujem iné, výhody pre rezidentov. Chceme riešiť parkovanie pred ich vlastným domom, kde dnes nezaparkujú. Hovorím o Petržalke, o Novom Meste, o Ružinove, kde majú aj odvahu ísť do toho spolu s nami. Uvidíme, či oni budú mať tú odvahu, lebo smerujeme k decentralizovanému systému parkovania, kde výkon parkovacej politiky, návrh ulíc a stanovenie ceny musia urobiť mestské časti. My vytvoríme rámec.“

Aký je váš odhad, koľko ľudí pribudne s trvalým pobytom po zmene parkovania?

„Myslím si, že dosť. Poznám mnoho mladých ľudí, ktorí dlhodobo pracujú v meste, ale trvalý pobyt si nechali inde.“

Myslíte že až desiatky tisíc?

„To je možno priveľké číslo. Sčítanie ľudu prinieslo pre Bratislavu negatívne výsledky. Dovtedy nás bolo 430-tisíc, po sčítaní máme 413-tisíc obyvateľov. Druhý údaj má register obyvateľstva na ministerstve vnútra – 495-tisíc obyvateľov. Ak by sme mali 495-tisíc, mali by sme viac peňazí v systéme rozdeľovania. Dane vyberáme podľa počtu obyvateľov, ale štát počíta údaje podľa štatistiky a potom zmeny berie z registra obyvateľstva. Keď sme sa raz zle spočítali, 10 rokov s tým budeme mať problém, ak s tým niečo neurobíme. Ja sa o riešenie veľmi snažím, keď ho budem mať, tak vám ho predstavím.“

Má viesť Petržalkou štvorprúdovka a aká široká?

„V tejto chvíli je to tak, že štvorprúdovka v Petržalke nebude, pretože primárna je pre nás električka. Prisľúbil som urbanisticko-architektonickú súťaž, ktorá má odpovedať na to, ako máme obslúžiť tú električku, aby sa cestujúci mohli na ňu dostať. Tá električka bude mať oproti všetkým ostatným druhom dopravy obrovskú výhodu. Cez Starý most prejde bez obmedzenia až na semafor na Šafárikovom námestí.“

Bude popri nej cesta?

„Na to odpovie súťaž. Ja hovorím, že nejaká obslužná cesta by tam mala byť. Štvorprúdová komunikácia plní viac úloh ako obslužná cesta. Štvorprúdovku plánovali celé roky tak, že mala riešiť dopravu, ktorá je na vnútro sídliskových komunikáciách Petržalky taká intenzívna, ako medzi Martinom a Žilinou. Obslužná cesta je maximálne jeden pruh tam a jeden späť.“

Najčítanejšie na SME Bratislava


Inzercia - Tlačové správy


  1. 3 pravidlá pre lepší dôchodok
  2. Slovenské deti dostávajú mesačne 22€
  3. Eilat: Slnko, teplo a zábava
  4. Ku kuchynskej linke dostanete obývačku či vstavané skrine za 50%
  5. 4 rady pre deti a dospelých, ako sa starať o pokožku
  6. Výstava Podoby lásky zobrazí skutočné osudy konkrétnych žien
  7. Tohtoročné trhy pred Auparkom bude otvárať Vidiek
  8. Vyrábajú v malom, no presadili sa. Sessler a Farmárske lupienky
  9. Všetky okresy svojimi pobočkami pokrývajú len tri banky
  10. Ochráňte pred zlodejmi celé vozidlo vďaka VAM Akustik
  1. Eilat: Slnko, teplo a zábava
  2. Ku kuchynskej linke dostanete obývačku či vstavané skrine za 50%
  3. Exkurzia študentov Stavebnej fakulty STU v Bratislave
  4. Prichádza Black Friday, jazdenku môžete mať so zľavou 2000 eur
  5. 4 rady pre deti a dospelých, ako sa starať o pokožku
  6. Výstava Podoby lásky zobrazí skutočné osudy konkrétnych žien
  7. Tohtoročné trhy pred Auparkom bude otvárať Vidiek
  8. Všetky okresy svojimi pobočkami pokrývajú len tri banky
  9. Ochráňte pred zlodejmi celé vozidlo vďaka VAM Akustik
  10. Čerešne - miesto, kde môžete žiť podľa seba
  1. Vyrábajú v malom, no presadili sa. Sessler a Farmárske lupienky 17 415
  2. Eilat: Slnko, teplo a zábava 10 133
  3. 3 pravidlá pre lepší dôchodok 7 522
  4. Slovenské deti dostávajú mesačne 22€ 4 407
  5. Tohtoročné trhy pred Auparkom bude otvárať Vidiek 2 756
  6. Ako sa zbaviť chladnej podlahy 2 652
  7. Stavba domu na kľúč – úspora času aj financií 1 988
  8. Čerešne - miesto, kde môžete žiť podľa seba 1 734
  9. Všetky okresy svojimi pobočkami pokrývajú len tri banky 1 511
  10. Ku kuchynskej linke dostanete obývačku či vstavané skrine za 50% 1 442