Svätá kopija (Longinova, prípadne Mauritiova). 7. – 8. stor. s dodatkami z 11. a 14. stor. Oceľ, železo, mosadz, zlato, striebro, koža. Dĺžka 50,7 cm. Vystavená je kópia, originál sa nachádza v klenotnici viedenského Hofburgu.
Hrot karolínskej kopije s krídelkami a prelamovaním. V strede je otvor, do ktorého bola vložená železná tyčinka alebo tŕň (tzv. klinec z Kristovho kríža). Kopija pochádza možno ešte spred karolínskej doby. Už Henrich I., ktorý ju dostal v roku 926 od Rudolfa Burgundského a jeho syn Oto I. ju považovali za Longinovu alebo pašijovú kopiju a nosili ju so sebou do boja proti Maďarom. Pokým v iných krajinách bola kopija ako insignia na prelome tisícročia zatlačovaná panovníckymi atribútmi ako trón, koruna a žezlo, táto – naopak – nadobúdala stále väčší význam a uznávala sa aj ako relikvia. V roku 1002 sa pri povstaní Henricha II., ktorý spájal legitimitu svojho vládnutia s Henrichom II., práve ona stala rozhodujúcim vládnucim symbolom (doložené iba pre túto ceremóniu). Z nejasných dôvodov bola najneskôr po roku 1008 známa ako Mauritiova kopija, ale od 13. stor. ako Longinova. (mk)
FOTO – ARCHÍV
