JANICA LACOVÁ je veľvyslankyňa nadácie Jamieho Oliviera pre Slovensko. Spolupracuje s farmármi, školskými jedálňami, reštauráciami či firmami, ktoré učí, ako zdravšie a lepšie jesť. Jej recept je jednoduchý – lokálne sezónne potraviny.
Ako ste sa stali Jamieho ambasádorkou?
„Paradoxne mi pomohli zdravotné problémy, ktoré ma prinútili zmeniť stravovacie návyky. Začala som sa viac zaujímať o to, čo jem a vznikol z toho môj projekt Jem iné. Jamieho prácu som poznala a páčilo sa mi, čo robí, najmä projekty s deťmi v školách. Keď som našla jeho medzinárodnú výzvu, že hľadá ambasádorov po celom svete, poslala som im projekt a po pár týždňoch sa ozvali.“
Jem iné je vtipný dvojtvar. Ako vznikol?
„Keď som prešla na zdravšiu stravu, veľa ľudí v mojom okolí sa čudovalo a klasické otázka bola: 'Jémine, čo to zase ješ?' Mne v jednej chvíli napadlo: 'Jem iné!' Odvtedy je to názov môjho projektu. Zameriavam sa hlavne na osvetu o zdravšom stravovaní, pripravujem zdravší catering, recepty na mieru, bojujem proti fast foodom a radím aj reštauráciám, ako variť zdravšie.“
Zdravé jedlo mnoho ľudí vníma ako obmedzenie bez možnosti dať si svoj obľúbený koláč či pizzu.
„Nie som žiaden extrémista, ktorý by nezjedol kúsok chleba s maslom či bryndzovou nátierkou. Nejem bielu múku a biely cukor. Dnes je dostupných množstvo náhrad ako špaldová múka či trstinový cukor, ktoré sú chutné, no zdravšie. Dôležitý je aj vyšší podiel surovej stravy.“
Čo všetko musí ambasádorka robiť?
„Osvetu o zdravom stravovaní vo svojich domovských krajinách. Spolupracujem najmä so školami, popritom organizujem rôzne akcie na podporu domáceho varenia.“
Jamie je známy aktivitami za zdravšie jedlo v školských jedálňach. Ako sú na tom naše školy?
„Na Slovensku je to veľmi podobné. Problémom sú zastarané normy, ktoré definujú, koľko percent ktorého jedla by malo dieťa za deň zjesť. Pod položku zelenina patria aj zemiaky. Preto v kuchyniach často argumentujú tým, že dávajú deťom mäso a zeleninu, ktorú predstavujú v skutočnosti zemiaky, a tak majú položku zelenina splnenú. Je to však veľmi individuálne a veľakrát to závisí od konkrétneho personálu danej jedálne.“
Ako reagujú vedúce školských jedální na zmeny, ktoré im navrhujete?
„Mnohé vedúce kuchýň nie sú motivované aby spravili nejakú zmenu. Musí k nim pristúpiť niekto zvonku a trochu ich nakopnúť, aby jedálne lístky zmenili. Veľakrát je to aj o tom, že nemajú informácie, ako tieto zmeny urobiť. Problémom sú často financie. Riešenie vidím v používaní lokálnych sezónnych potravín. Napríklad paradajky, ktoré kupujeme v zime, stoja niekoľkonásobne viac ako v lete, keď sú v sezóne. Jedlá by sa mali prispôsobovať ročným obdobiam, keď sú sezónne potraviny cenovo dostupné.“
Zameriavate sa práve na podporu lokálnych farmárov a používanie sezónnych potravín. Prečo je to podľa vás dôležité?
„Podpora lokálneho farmárstva je dôležitá pre ekonomiku týchto oblastí. S príchodom hypermarketov zaniklo množstvo malých poľnohospodárov. Dnes na trhu chýbajú. Spolupracujem s jednou firmou, ktorá sa zaoberá čoraz populárnejším debničkovým predajom farmárskej zeleniny. Pôvodne chceli distribuovať len ovocie a zeleninu od slovenských poľnohospodárov, no nenašli ich dostatok. Preto sa obrátili na farmy v Rakúsku. Žiaľ, potrvá ešte zopár rokov, kým sa celý tento segment zase rozbehne. Pre zákazníka sú tieto potraviny kvalitatívne neporovnateľne lepšie. Skúste ovoňať paradajku či jahodu z trhu. Voňajú aj chutia inak, ako keď sa dovážajú zďaleka a dozrievajú v kamiónoch.“
Úlohou ambasádorky je aj príprava Food Revolution Day, čiže dňa revolúcie v jedle, ktorý je práve túto sobotu.
„Je to svetový deň oslavy kvalitného, poctivého, lokálneho jedla a jeho prípravy. Nadácia Jamieho Oliviera s ním prišla prvýkrát minulý rok. Dnes sa zapojilo už 72 krajín a 664 miest po celom svete. Jedným je aj Bratislava.“
Čo všetko sa bude diať?
„Na dni sa môže zúčastniť úplne každý, kto má záujem lepšie a zdravšie jesť. Do prvého ročníka sa zapojili desiatky škôl, reštaurácií, bistier, prevádzok, e-shopov so zdravou stravou, foodbloggov, komunít, zamestnancov veľkých aj malých firiem, ale aj množstvo rodín a jednotlivcov. Účasť je veľmi vysoká a niekoľkonásobne prekonala moje očakávania.“
V čom spočíva účasť na tomto dni?
„Deti v školách si spolu s učiteľmi budú pripravovať jedlo zo sezónnych potravín. Mnohé firmy majú naplánované spoločné varenie. Vybrané reštaurácie dnes ponúkajú špeciálne „Food Revolution Day“ menu. Dnes by sme si mali pripraviť spoločnú večeru s priateľmi či s rodinou, naučiť niekoho variť, vytvoriť nový zaujímavý recept, nakúpiť lokálne a čerstvé potraviny. Varenie je jednou z najdôležitejších činností, dedí sa z generácie na generáciu a milióny ľudí na tú základnú vec zabúdajú.“
Mnoho ľudí si myslí, že varenie z farmárskych a bio potravín je drahšie a radšej nakupujú v hypermarketoch. Vy tvrdíte opak.
„Je pravda, že bio potraviny sú drahšie. Dnes ich bežne dostať vo veľkých reťazcoch, no ako zákazník nie vždy viem odsledovať, či daná potravina pochádza z ekologického poľnohospodárstva. Bio potraviny kupujem mininálne, práve z tohto dôvodu. Sústreďujem sa najmä na farmárske potraviny. Ísť na trh a kúpiť si hrach či karfiol od malopestovateľa je aj cenovo výhodnejšie ako nakupovať v supermarketoch. V sezóne sú tieto potraviny podstatne lacnejšie.“
Zaoberáte sa aj tovaroznalectvom a pri nakupovaní sledujete etikety so zložením potravín. Na čo by sa mal bežný zákazník zamerať?
„Mal by si všímať etikety na potravinách. Informácie o zložení treba čítať dôkladne, vďaka nim vieme, čo jeme. Poradie jednotlivých surovín na etiketách totiž musí mať takú postupnosť, v akom objeme sa vyskytujú v danej potravine. Čiže od najväčšieho po najmenší. Ak kupujem napríklad kakao a na prvom mieste v zložení je cukor, hneď to vrátim a ani ďalej nečítam. To nie je kakao, ale cukrový nápoj.“
Na bratislavskom trhovisku.
FOTO SME - ZUZANA HALÁNOVÁ
