BRATISLAVA. Svoje Nie ropovodu cez Bratislavu prišli dnes aktivisti pripomenúť ministrovi hospodárstva Tomášovi Malatinskému (nominant Smeru-SD) a ostatným členom kabinetu. Do podateľne na úrad vlády im priniesli otvorenú výzvu, v ktorej ministra žiadajú, aby im zodpovedal ich otázky spojené s výstavou ropovodu. Podľa aktivistov má tento projekt len komerčný účel.
"Bratislava by sa stala európskym a možno aj svetovým unikátom, ako prvé hlavné mesto v Európskej únii by malo stredom svojho mesta vedený ropovod. To je zásadný argument," povedal na dnešnom brífingu pred Úradom vlády SR člen občianskeho združenia Nie ropovodu Miroslav Dragun.
Ide o bezpečnosť
Upozornil na ochranu pitných vôd aj trasovanie ropovodu cez husto obývané oblasti. "Nikto nevie garantovať stopercentnú bezpečnosť počas celej doby prevádzky, to sme mohli vidieť aj v minulosti pri havárií rafinérie Slovnaft," podotkol.
Dragun sa domnieva, že ropovod je čisto komerčný projekt a nie je strategický pre Európsku úniu ani pre Slovensko. "Je pre zvýšenie diverzifikácie rakúskej rafinérie na úkor bezpečnosti slovenských občanov. Prečo chce Slovenská republika pomáhať súkromnej spoločnosti v Rakúsku?" pýta sa ministra.
Podľa predsedu občianskeho združenia Michala Ondrejku je projekt pre Slovensko nevýhodný aj z ekonomického pohľadu. "Návratnosť tej investície tak, ako je deklarovaná, nie je ničím podložená, nie sú žiadne čísla," podotkol.
Ministerstvo: ide o populizmus
V otvorenej výzve preto aktivisti žiadali ministra, aby im zodpovedal ich otázky. Chcú napríklad vedieť, aké sú prijaté bezpečnostné opatrenia na ochranu zásobárne pitnej vody na Žitnom ostrove, aké budú náklady na prevádzku ropovodu, aký objem ropy ročne prepraví alebo či sa pre projekt pripravuje vyvlastňovanie pozemkov. Nechápu tiež, prečo sa vláda neorientuje na ropovodné prepojenie Adria.
Ministerstvo hospodárstva vo svojej reakcii na otvorené otázky Občianskeho združenia Nie ropovodu v prvom rade hodnotí spôsob, akým sa aktivisti snažia na problém upozorniť. Ich argumenty atakujú podľa vyjadrenia hovorcu ministerstva Stanislava Jurikoviča hranice populizmu a šírenia poplašnej správy.
"Pripravovaný projekt rekonštrukcie ropovodu Adria počíta s dostatočnou kapacitou pre potreby Slovenska," pripomínajú. Aktivisti rovnako žiadajú vysvetliť aj to, akú časť celej investície bude štátny Transpetrol financovať cez úver alebo či je prepravná kapacita ropovodov TAL a AWP postačujúca v prípade výpadku dodávok ropy z Ruska.
Výzvu, ktorú dnes odovzdali aktivisti do podateľne úradu vlády, podpísali okrem členov občianskeho združenia Nie ropovodu aj členovia Petržalského okrášľovacieho spolku a iní. Celkom 13 ľudí. Zodpovedať svoje otázky od ministra chcú do konca mája. "Tieto otázky mali byť dávno zodpovedané a známe verejnosti," myslia si aktivisti.
Prečítajte si viac o ropovode v Bratislave.
Pôjde asi cez Petržalku
Občianske združenie Nie ropovodu už dlhšie upozorňuje, že prepojenie Bratislava-Schwechat Pipeline, ktoré zrejme povedie cez takzvaný mestský koridor, je nesprávne a nevýhodné riešenie.
V apríli tiež združenie prišlo na rokovanie bratislavského mestského zastupiteľstva primátorovi Milanovi Ftáčnikovi (nezávislý s podporou Smeru-SD) a poslancom pripomenúť, aby pri tomto projekte obhajovali záujmy Bratislavčanov. "Ropovod cez Bratislavu ide, taký je prijatý územný plán mesta z roku 2007," pripustil vtedy Ftáčnik s tým, že jeho trasa prechádza cez Petržalku.
"Pokiaľ by sa to malo zmeniť, musí o tom rozhodnúť mestské zastupiteľstvo. To, že nám niekto nadiktuje, kadiaľ musí viesť ropovod, nie je možné. Je to v našich rukách," pripomenul. Bratislavský samosprávny kraj (BSK) v súčasnosti prerokúva svoj územný plán, kde má určiť, či ropovod pôjde cez mesto, alebo mimo neho. Jeho konkrétnu trasu však riešiť nebude.
