FOTO SME – PAVOL MAJER
Architekti: Boris Džadoň, Ján Polášek
Hoci petržalská železničná stanica je v prevádzke už dlhší čas, stále zostáva nepovšimnutá verejnosťou. Toto architektonické dielo však rozhodne stojí za pozornosť – pre svoju funkčnosť i eleganciu.
Architekti na začiatku nestáli pred ľahkou úlohou. Na jednej strane mali Matadorku, na druhej smutnú panelákovú krajinu a medzitým územie nikoho – skládky a sklady. Tento priestor „zurbanizovali“ v tom najlepšom zmysle slova. Dnes si tu možno posedieť, zajesť či vypiť pivo, stoja tu taxíky.
Špecifickú úlohou architekti zvládli dobre. Ide o hraničnú stanicu s požiadavkami na pasové a colné vybavenie cestujúcich i prevážaného tovaru.
Jednotlivé prevádzky tvoria samostatné celky, sú však navzájom prepojené a rešpektujú bezkolízny pohyb cestujúcich, personálu i návštevníkov stanice.
Ústredným prvkom dispozičného riešenia je odbavovacia hala stanice. Dispozíciu rozdeľuje na dva samostatné celky – na dopravný a na administratívno-spoločenský. Odbavovacia hala je aj dominujúcim architektonickým a kompozičným prvkom so zreteľne vyjadrenou funkciou. Architektúra stanice je jednoduchá a účelná. Jednoduchosť riešenia architekti obohatili o atraktívne doplnky a detaily – o výtvarné diela, reklamné plochy (nepochopiteľne nevyužité), interiérovú zeleň alebo priestorové prvky (napr. lávka križujúca priestor haly na 1. poschodí alebo výrazný farebný akcent centrálnych hodín).
Nepochybne vážnym dopravno-urbanistickým problémom zostalo nerealizované pešie prepojenie budovy stanice s obytným súborom Petržalky cez Panónsku cestu. Bez neho stanica nemôže plnohodnotne fungovať.
Návštevník však aj napriek veľmi dobrej architektúre s dômyselným detailom zostáva rozčarovaný. Prevádzkovateľ železničnej stanice pravdepodobne nepochopil, že akákoľvek kvalitná architektúra, ak nemá primeranú starostlivosť a údržbu, sa po čase stáva svedectvom jeho „kultúry“. Kvalitný detail odpadkových košov sa stráca v hromade smetí. Vstupný nápis, samotnú fasádu a všetko ostatné bolo treba udržiavať už na druhý deň po otvorení. Žiaľ, mám dojem, že k tomu nedochádza ani dnes, štyri roky po začiatku prevádzky.
ŠTEFAN ŠLACHTA
