BRATISLAVA. Ak by v Bratislave zastavali všetky plochy, ktoré dovoľuje dnes platný územný plán, v meste by žilo asi 900-tisíc obyvateľov.
Na verejnej diskusii pod názvom "Bratislava mesto, kde chcem žiť" to prezentoval primátor Milan Ftáčnik.
"Bratislava je stredne veľké mesto na veľkej ploche. Žije nás tu teda príliš málo," uviedol primátor s tým, že za posledných 20 rokov počet obyvateľov v hlavnom meste stagnuje.
V porovnaní s Viedňou s 1,7 milióna obyvateľov na 400 kilometroch štvorcových žije v o niečo menšej Bratislave zhruba štvrtina ľudí.
Živia nás služby
Do roku 2020 chce byť Bratislava regionálnym alebo nadregionálnym centrom. Aj to je jedna z vízií Plánu hospodárskeho a sociálneho rozvoja z roku 2010, ktorý na diskusii prezentoval Ftáčnik.
Nosnou rozvojovou osou Bratislavy by mala byť podľa primátora znalostná ekonomika.
"Napriek tomu, že v Bratislave máme veľké priemyselné podniky, služby sú to, čo nás živí a čomu sa venuje väčšina obyvateľov," pripomenul Ftáčnik.
Mesto by malo byť podľa neho tiež schopné využiť potenciál, ktorý umiestňuje do Bratislavy viac ako 60 percent vedecko-výskumnej základne a "premeniť to na reálne ekonomické hodnoty."
Ďalšou témou, ktorej sa rozvojový plán venuje, je kvalita života a rozvoj ľudského potenciálu.
"Bratislava má nadpriemerne veľa vysokoškolsky vzdelaných ľudí oproti celoslovenskému priemeru. Je ich viac ako 20 percent," podotkol primátor.
Aj na základe tohto potenciálu možno podľa neho diskutovať o tom, akým skupinám pomôcť z pozície mesta, aby sa zlepšila kvalita ich života.
Tlak developerov
Kvalita života však nie je len kvalita života jednotlivca, ale aj kvalita mestského priestoru, pokračoval Ftáčnik.
"Bratislava za posledných 20 rokov prešla búrlivým, avšak neregulovaným rozvojom. Rozvoj sa odohrával najmä pod tlakom developerov, súkromných záujmov, a mesto bolo málo schopné definovať ten záujem, ktorý označujeme ako verejný," podotkol primátor.
Špecifickým problémom mesta je podľa Ftáčnika doprava a technická infraštruktúra, ktorá sa za posledných 20 rokov vyvíjala najmä v prospech automobilovej dopravy.
"Stavali sme nové mosty, rozširovali ulice a málo sme sa venovali skvalitňovaniu dopravy. Od vzniku Slovenskej republiky nepribudla ani jedna nová električková trať. Nebola to prosto téma, ktorej sa mesto venovalo," opisoval Ftáčnik.
Fakt, že dnes máme viac áut na 1000 obyvateľov, ako má Viedeň, sa podľa neho nedá akceptovať, hoci auto v našom postkomunistickom priestore je symbolom statusu človeka.
"Pomaly sa tu všetci tými autami udusíme. Mesto potrebuje filozofiu otočiť a zamerať sa na verejnú, cyklistickú a pešiu dopravu," povedal.
Spodná liga
Ftáčnik preto zdôraznil, že v tomto volebnom období sa chce sústrediť najmä na tri priority - zmeniť mesto v oblasti otvorenej samosprávy, pohnúť s dopravnými projektmi a dosiahnuť zmeny v oblasti kvality života.
"V tej poslednej sa nám to podarí najmenej, pretože sme zadlženým mestom. Keď si porovnáme jeho príjmovú úroveň s ostatnými mestami okolo nás, tak sme úplne na chvoste. Sme iná liga, bohužiaľ, tá spodná," uzavrel.
Štvrtková verejná diskusia mala poskytnúť priestor na formovanie vízie mesta. Organizoval ju Inštitút urbánneho rozvoja a mala byť len prvou zo série. Ďalšia je naplánovaná na začiatok júla.
