Električková trať je vraj navrhnutá v štýle 70. a 80. rokov minulého storočia.
BRATISLAVA. Raná týždenná špička na zelenej lúke v nedeľu večer, hukot áut, dopravné zvuky. Na mieste plánovaných štyroch prúdov natiahli pri Chorvátskom ramene veľké plátno.
Asi dve stovky ľudí z okolia prilákal na premietanie hluk, zvedavosť a mnohých aj odhodlanie podpísať petíciu proti dopravnej stavbe.
Nočný happening iniciatívy Stop štvorprúdovke mal do dnes rekreačnej oblasti bratislavskej Petržalky vniesť hluk plánovanej cesty. V Petržalke na plátne premietaním simulovali dopravu na podobnej ceste na nábreží Ludvíka Svobodu pri PKO.
Štvorprúdovka v Petržalke pre autá a autobusy MHD má začínať pri križovatke Jantárova a Bosákova a pokračovať spolu s plánovanou električkou až po Janíkov dvor a v budúcnosti aj ďalej na juh. Má mať asi štyri kilometre.
Jej plán je súčasťou pokračovania nosného dopravného systému v meste. Proti veľkej ceste, ktorá má lemovať električkovú trať, protestuje už viac než deväťtisíc ľudí, petíciu v nedeľu v noci podpisovali ďalší.
Inžinier: Cesta odľahčí sídlisko
S cestou cez Petržalku počítali už pred desaťročiami pri projektovaní najväčšieho sídliska v strednej Európe, hlavný dopravný inžinier mesta Tibor Schlosser argumentuje tiež tým, že je zakreslená aj v územnom pláne mesta. Nová cesta podľa neho odľahčí tranzitnú dopravu cez sídlisko, ktorej intenzita má vraj do roku 2015 výrazne stúpnuť.
Obyvatelia však nechcú prísť o zelené územie, ktoré dnes využívajú na rekreáciu. „Cieľom umeleckej akcie bolo podporiť diskusiu, vytvoriť priestor na rôzne názory priamo na mieste, kde sa Petržalčania rekreujú a kde sa plánuje výstavba električky a štvorprúdovej cesty,“ vraví organizátor happeningu Michal Skalník.
O štvorprúdovke vedenie mesta ešte nerozhodlo, z plánov ju však napriek protestom nevyškrtlo.
Primátor Milan Ftáčnik (nezávislý s podporou Smeru) sľúbil, že stavbu nepovolia skôr, kým mesto nevypíše urbanisticko-architektonickú súťaž, ktorá by projekt doriešila.
Riaditeľ kancelárie primátora Ľubomír Andrassy vraví, že vedenie mesta rokovalo s odbornými poradcami európskej komisie a „navrhované trasovanie štvorprúdovky je aj podľa nich minulosťou.“
Hlavná architektka mesta Ingrid Konrad tvrdí, že električka pri sebe nepotrebuje automobilovú dopravu. „Myslím, že Panónska a Dolnozemská sú dosť silné cesty.“
Nezávislí odborníci: Projekt 70. rokov
- Úplná preferencia električiek v kolíznych bodoch;
- Prestupné väzby MHD, pri autobusoch súbežne s električkou vytvoriť integrované zastávky MHD;
- Autobusy môžu privážať cestujúcich aj po linkách križujúcich trať;
- Redukcia navrhnutých križovatiek;
- Úprava verejného priestoru v projekte.
Podobný názor má aj Občianska iniciatíva Lepšia doprava, neformálne združenie nezávislých odborníkov na dopravu.
Štvorprúdovka podľa nich nie je pre električkovú trať nevyhnutná.
„Autobusy môžu privážať cestujúcich k električke aj po linkách križujúcich trať tak, ako sú vedené dnes a ako to bolo sľubované aj pri zmene linkového vedenia v roku 2005,“ hovorí za iniciatívu Martin Fundárek.
„Nie je nevyhnutné viesť autobusové linky pozdĺž celej trasy električky. Stačí zredukovať veľkoryso navrhnuté križovatky, aby zastávky neboli zbytočne odsúvané od seba a dalo sa pohodlne a rýchlo prestupovať.“
Iniciatíva upozorňuje, že zastávky električky, ktoré mesto v projektovej dokumentácii navrhuje, skomplikujú ľuďom cestovanie MHD. Aby mohli prestúpiť z električky na autobus, budú musieť prekonať niekoľko priechodov a semaforov.
Električkovú trať pripodobňuje iniciatíva dopravnému riešeniu zo 70-tych a 80-tych rokov minulého storočia – bez kvalitného verejného priestoru v okolí trate v dôsledku predimenzovanej cesty a križovatiek.
Chceš prestúpiť, tak čakaj
Ak by vznikol navrhovaný projekt, vznikli by nové prestupy podobné Molecovej v Karlovej Vsi, kde dnes cestujúci MHD zložito cez viac semaforov presadajú z električky na autobus.
„Sme presvedčení o tom, že dopravné plánovanie tohto typu je už dávno prekonané a do mestského prostredia nepatrí,“ dodáva Ivan Bútora z iniciatívy a člen predstavenstva dopravného podniku.
Projekt by mal podľa iniciatívy klásť dôraz na električku ako hlavný cieľ. „Miestami však pôsobí, akoby bola len akousi pridruženou investíciou k ceste.“
Okrem zastávok upozorňujú na trať bez mimoúrovňových krížení či neúplnú preferenciu električiek v kolíznych bodoch. Dôsledkom vraj bude spomaľovanie električiek a výpadky premávky kvôli dopravným nehodám, "ako to poznáme dnes na všetkých električkových radiálach".
Fundárek vraví, že svoje pripomienky už zaslali dopravnému inžinierovi aj hlavnej architektke. Reakciu zatiaľ nemajú, pripomienky chcú uplatniť v rámci územného a stavebného konania.
Andrassy dodáva, že celý projekt a aj zastávky upraví ešte urbanistická štúdia, pripomienkami sa vraj budú zaoberať.
Čo žiada petícia od mesta
- vziať späť žiadosť o súhlas s výrubom a žiadosť o záväzné stanovisko hlavného mesta, alebo dať k nej nesúhlasné vyjadrenie;
- zistiť verejnú mienku, predovšetkým ľudí žijúcich v Petržalke v dotknutom území, relevantným a dôveryhodným spôsobom;
- na základe výsledkov prieskumu verejnej mienky vyhlásiť súťaž návrhov v podobe urbanistickej štúdie pre riešenie špecifických problémov v území, s účasťou zainteresovanej verejnosti v porote súťaže;
- uskutočniť verejné diskusie k súťažným návrhom;
- následne územný plán aktualizovať na základe výsledkov verejných diskusií a súťaže až potom vypracovať novú dokumentáciu pre územné rozhodnutie.
Chorvátske rameno. Miesto kadiaľ má viesť cesta spolu s električkou.
FOTO - Elena Pätoprstá
Na akciu prišlo asi dvesto ľudí.
FOTO - Elena Pätoprstá
