BRATISLAVA. Karloveské rameno pri ostrove Sihoť budú prekopávať. Vodohospodári a ochranári chcú zvýšiť prietok často stojatého prúdu a zlepšiť kvalitu podzemnej vody.
Rozširovať brehy a prehlbovať koryto by mali pri západnej časti ostrova, neďaleko kameňolomu pri Devíne. Začať majú koncom roka.
Bude viac vody
Fakty
Ostrov Sihoť
riečny ostrov na Dunaji, rozloha – 220 hektárov;
102 pozorovacích vrtov, 46 studní;
1884 – 1886: prvá studňa, dnes pamiatka;
1911 – 1912: strojovňa s podzemným tunelom.
„Ak je menej vody, sú tu úseky, kde voda vôbec netečie,“ vraví šéf Slovenského vodohospodárskeho podniku Juraj Soták. To má podľa neho vplyv na výdatnosť studní na ostrove. Tie majú hĺbku až 37 metrov, zásobujú z nich západnú časť Bratislavy.
„V minulosti sme pri nízkych vodných stavoch umelo načerpávali vodu do ramena,“ vysvetľuje. „Už máme geodetické podklady, ešte treba urobiť nejaké merania a spracovať projektovú dokumentáciu,“ vraví Soták.
Projekt až potom prekonzultujú so Štátnou ochranou prírody.
Proti nie sú ani ochranári
Stroje budú umiestnené počas kopania v Dunaji, ochranári sa preto neobávajú poškodenia rastlín na brehu. Revitalizácia by mala prospieť aj rybám, ktoré sa tam chodievajú rozmnožovať.
„Keďže cieľom prác bude obnova vodných biotopov a zároveň zlepšenie kvality vody vo vodnom zdroji na ostrove Sihoť, práce nebudú mať žiadny negatívny ekologický dosah,“ vraví Andrej Devečka z Bratislavského regionálneho ochranárskeho združenia, ktoré sa na projekte spolupracuje s vodohospodármi a Bratislavskou vodárenskou.
Ochranári chcú ramenu Dunaja vrátiť pôvodný charakter a vrátiť ho do čias, keď bolo prepojené s hlavným tokom rieky.
„Rameno vplyvom jeho čiastočného odrezania stratilo svoju dynamiku, ktorá je kľúčová pre zachovanie kvality biotopov lužných lesov, ktoré sa nachádzajú pozdĺž ramena, ako aj na ostrove Sihoť,“ vraví Devečka.
Chránený ostrov Sihoť funguje ako najstarší vodný zdroj od roku 1886.
