Premietačky sa hýbu po koľajniciach. Ani s novou technikou v Mladosti akčné filmy či horory neuvidíte.
BRATISLAVA. Pôsobí ako z iných čias. Malá sála, tradičné uvádzačky, pri nástenke s programom na ulici sa pristavujú ľudia. Najstaršie kino na Slovensku Mladosť stále premieta zrejme aj vďaka tomu, že šlo vždy s dobou.
K stému výročiu doplnili klasické premietačky aj digitálne. Za plátnom vymenili reproduktory, a tak je moderný aj zvuk.
Mladosť začínala v roku 1905 ako prvé kamenné kino s pravidelnou prevádzkou na Slovensku. Skôr u nás premietali len tri roky predtým v Košiciach, aj to iba pár predstavení.
Prvé stále kino tak bolo v budove na mieste dnešného bratislavského hotela Carlton a patrilo Karolovi Palugyayovi z bohatej rodiny bratislavských vinárov.
V roku 1913 ho presťahovali na Hviezdoslavovo námestie 17, kde sídli a premieta dodnes.
Stalinov odkaz v rozprávkachPo druhej svetovej vojne kino premenovali na Stalingrad a vládnej ideológii muselo prispôsobiť aj program.
Konateľka Mladosti Daniela Hýrošová, ktorá v kine pracuje už 42 rokov, je však hrdá, že sa jej darilo predpísané percentá sovietskych filmov kamuflovať.
Kino Mladosť
História
1905 : prvé premietania v šermiarskej sále hotela U zeleného stromu; 1913 : sťahovanie na Hviezdoslavovo námestie 17, kde kino premieta dodnes; 1948 : Elektrobioscop premenovali na Stalingrad; od roku 1993 : Mladosť prevádzkuje spoločnosť Bioscop.
„Mali sme predpísaných 70 percent sovietskych filmov a 30 percent mohli byť západné. Na sovietske filmy veľmi ľudia nechodili, ale mali sme každú nedeľu detské predstavenia. Do programu som tak zaradila všetky sovietske rozprávky a percentá sa krásne vykompenzovali,“ spomína.
V 80. rokoch počas uvoľnenia v kine vznikla Filmotéka a Filmový klub a fanúšikovia klubových filmov spoznali mená pokladníčok pani Šimkovej a Brestovanskej.
„Pani Šimková tu robila pokladníčku 50 rokov. Mnohých návštevníkov poznala po mene, prešli ňou generácie ľudí,“ hovorí Hýrošová. Chceli ju pozvať na oslavu storočnice, no, žiaľ, nedávno zomrela.
Púšťajú najmä európske filmyStálych divákov má Mladosť aj dnes, no vzťahy nie sú také osobné ako kedysi. „Program posielame emailom asi tristo ľuďom,“ hovorí konateľka.
Mnohí z nich podľa nej nechodia do multiplexov, ale počkajú si na nový film, kým bude v Mladosti.
Najčastejšie tam uvidíte európske filmy. Ponuka teraz bude širšia, pretože distribučné firmy ako Continental či Bonton film, ale aj ostatné už rok ponúkajú len digitálne formáty.
Vďaka novej technológii tam budú môcť robiť aj filmové premiéry. Tento týždeň v Mladosti začali digitálne premietať filmy Vedľajšie účinky či Príbeh môjho syna.
Popri digitálnej premietačke si však Mladosť ponechala aj tie na 16 a 35 milimetrové filmy. Z jednej kabíny tak dokáže premietať všetky formáty, premietačky sa posúvajú po koľajniciach.
Kino nie je na zárobok„Klubové európske filmy veľkú návštevnosť v poslednom čase nemajú,“ vraví Hýrošová. Prevádzka kina Mladosť tak nie je veľmi výnosnou aktivitou.
Na digitalizáciu prispel štátny Audiovizuálny fond sumou zhruba 45-tisíc eur a Media Desk Slovensko, čo je organizačná zložka Slovenského filmového ústavu finančne podporovaného aj Európskou komisiou.
„Toto kino môžu robiť len fanatici až blázni v dobrom zmysle slova. Celé to tu stojí a padá s pani Hýrošovou, tá tu robí všetko,“ hovorí jeden z jej kolegov. O odchode do dôchodku tak konateľka vôbec neuvažuje.
Kino plánuje tento rok niekoľko akcií na oslavu svojej storočnice. Jednou z nich by malo byť priblíženie histórie kina v obrazoch, plagátoch a iných dokumentov pre verejnosť. V archívoch sa však takmer nič najmä zo staršej histórie kina nenašlo.
Z jednej kabíny dokážu premietať digitálne aj klasické formáty. Premietačky posúvajú po koľajniciach.
Zastaviť sa pri nástenke s programom kina Mladosť je pre mnohých Bratislavčanov už automatické.
FOTO: SME - GABRIEL KUCHTA
Viete nájsť staré dokumenty a fotografie kina Mladosť? Píšte na bratislava@sme.sk, bioba@stonline.sk.
