Vraví, že pri stavbách by malo ísť percento nielen na umenie, ale aj verejný priestor.
Spustili ste prestavbu bývalého sanatória Krásna hôrka na Kramároch. Čo by tam malo vzniknúť?
„Ide o trochu neštandardný projekt. Podobne, ako to bolo pri Eurovei, hľadali sme pozemok, na ktorom by mohol vzniknúť projekt so širokou možnosťou využitia. Našli sme chátrajúce kardiosanatórium na Krásnej hôrke, ktoré je hneď vedľa lesa. Následne sme sa dohodli s investorom, ktorý mal záujem o výstavbu rezidencií vyššieho štandardu.”
Je tento postup bežný, že architekt hľadá investora?
„Nie je. Nečakáme však, kým nás niekto osloví. Väčšinou si vyberieme lokalitu pre projekt a hľadáme, na čo by bol vhodný. Potom nájdeme vlastníka a začneme riešiť majetkovoprávne vzťahy. Nie sme však vždy úspešní, mali sme záujem aj o druhú stranu Dunaja, oproti Eurovei, no tú sa nám získať nepodarilo. Pracujeme aj na projekte Zimný prístav, kde zatiaľ investora nehľadáme, pretože majetkovoprávne vzťahy sú tam veľmi komplikované.“
Pri Eurovei ste spomínali, že bola veľmi dobrá spolupráca s investorom. Je to tak aj pri takzvanej Zelenej hôrke, projekte v bývalom sanatóriu? Investorom je firma Quantic.
„Mám pocit, že sme mali znovu šťastie. Teším sa, keď investor pochopí, že nie všetko sa dá napísať do tabuliek a má záujem o to, aby vznikol projekt s dušou. Nie každý investor je chápavý a vníma, že si verejnosť obľúbi určitý priestor aj kvôli jeho okoliu. Vyťaženosť metra štvorcového sa v takýchto prípadoch, samozrejme, posunie niekde inde, a to sa investorom a bankám vysvetľuje ťažko. V časoch komunizmu išlo percento z investičných nákladov pri stavbách na kultúrne dielo. S týmto pravidlom absolútne súhlasím a niečo podobné teraz u nás chýba.”
Navrhuje to aj súčasná vláda. Boli by ste za?
„Samozrejme. Okrem umenia by som podporil aj verejné priestory, ktoré sú zanedbané. Urbanizmus sa u nás zdeformoval tým, že katastrálne hranice pozemkov majú 'patvary'. Investor kúpi pozemok a investuje doň podľa jeho rozlohy a tvaru. Ako príklad uvádzam Aupark Tower, kde investor nedokúpil štvorcové metre, aby dotvoril prostredie objektu. Takýmto prístupom sa nám kazí vzhľad mesta.“
Robili ste v Bratislave taký projekt, kde ste mali zviazané ruky ?
„Bol som súčasťou mnohých takých projektov, no počas ich diania som z nich radšej vystúpil.“
Napríklad?
„Spomeniem zrod Divadla Aréna. Na začiatku sme boli v projekte traja architekti. Avšak celý ten projekt mi nedával zmysel. Bol som za to, aby divadlo bolo súčasťou Sadu Janka Kráľa. Myslím si, že to mohlo vyzerať úžasne. Môj návrh nebol akceptovaný, tak som z projektu vystúpil a hneď po mne ďalší kolega. Na dobrý projekt totiž treba mať vhodnú kombináciu – dobrého investora a architekta, ktorého to baví.”
Je to tak pri Zelenej hôrke?
„Pevne verím, že áno. Investor je chápavý a vychádza nám v ústrety aj v netradičných nápadoch, ako je napríklad prepojenie Kramárov a Železnej studničky bežeckými trasami.”
Investorom je firma Quantic, firmu spájali aj s Jozefom Majským.
„Áno, pretože konateľom Quanticu bol Martin Šebo, manžel Evy Majskej. Akákoľvek iná spojitosť tam neexistuje.“
Neriešite to?
„Martin Šebo bol v minulosti obchodným riaditeľom Fun rádia a mal aj riadiacu funkciu v televízii Joj. Práve pre jeho skúsenosti a schopnosti si ho firma Quantic vybrala na pozíciu konateľa. V dôsledku útokov médií a spájania firmy s otcom jeho manželky sa vedenie Quanticu rozhodlo vymeniť ho. Nechceli byť spájaní s nijakými kauzami. Zahraniční investori však nevedia, kto je Majský a naše kauzičky sú pre nich absolútne nepodstatné.”
Spomínali ste bežecké trasy. Beháte?
„Začal som behávať práve pre tento projekt. Chcel som pochopiť, čo všetko budú ľudia pri športe potrebovať, čo pritom cítia. Navrhli sme niekoľko trás – od ľahkej až po najťažšiu s prevýšením dvesto metrov. Chceme v ľuďoch vybudovať pozitívny vzťah k športu a zdravej výžive, preto sme sa rozhodli poskytnúť im komfort v podobe spŕch, alebo fitnes kútika v reštaurácii. Všetko bude voľne prístupné, až na nejaké nadštandardné služby v podobe prania špinavej bielizne alebo vlastnej uzamykateľnej skrinky.“
Bude v Zelenej hôrke aj plánovaná škôlka?
„Projekt škôlky je ešte len v základoch, stále prebieha brainstorming. Snažíme sa prichádzať s novými nápadmi, no nie všetky u investora prejdú. Jedna z možností je škôlka otvorená non stop, čiže 24 hodín, sedem dní v týždni. Jej služby by mohli využívať rodičia, ktorí nemajú v meste starých rodičov detí a príležitostne chcú alebo potrebujú večer niekam ísť. Ďalšia možnosť je biznis škôlka. V praxi by to znamenalo, že mamička, ktorá potrebuje nejaké pracovné stretnutie, si prenajme kanceláriu a o dieťa sa medzičasom stará tím profesionálnych vychovávateliek. Uvidíme, ktorý variant naša legislatíva akceptuje, viem, že podobný typ škôlok je veľmi populárny v severoeurópskych krajinách.“
Základom projektu však majú byť apartmány pre seniorov, byty a kancelárie.
„Seniorhouse bola základná myšlienka, všetko, čo pribudlo a pribúda, je len nadstavba. Absolvovali sme návštevy niekoľkých seniorhousov v Rakúsku a Izraeli, a ostal som milo prekvapený. Domovy dôchodcov nie sú len sterilné domy, kde starí ľudia chodia dožívať. Chceme, aby aj najstaršie generácie mali dôvod na úsmev, pripravujeme pre nich rôzne aktivity v podobe možnosti vybudovania si vlastnej záhradky alebo neustáleho štúdia, prednášok a fyzických aktivít. Medzi dôchodcami sa často nájdu aj vysokoškolskí profesori, tak prečo nevyužiť ich potenciál. V rámci tejto sekcie bude k dispozícii aj fyzioterapeutická ambulancia alebo kaplnka.“
To asi nebude pre bežných dôchodcov s dôchodkom niekoľko sto eur.
„Cena vychádza rovnako ako v iných súkromných zariadeniach, čiže okolo 1200 až 1300 eur mesačne. Zo zákona by im mal kraj preplácať približne tisíc eur, čo sa zatiaľ nedeje. Zaujímavé je, že už teraz sa nám prihlásila asi tridsaťčlenná skupina rakúskych dôchodcov. Chceme tieto služby poskytovať primárne pre Slovákov.“
Výstavba Zelenej hôrky sa už začala, čo vzniká?
„Začala sa stavba bytového domu a apartmánov pre seniorov zároveň. V druhej etape sa začnú budovať kancelárie. Prvé dve stavby by sme chceli dokončiť 2. 2. 2014.”
Vráťme sa k Eurovei, plánujete jej pokračovanie?
„Druhá etapa je v pláne. Robíme asi štvrtú štúdiu a stále sa to mení. Ekonomická situácia totiž mení dopyt a funkčnú náplň projektu. Slovensko reaguje na zmeny veľmi rýchlo. Minulý rok sme navrhovali plány, v ktorých sme redukovali obchody, tento rok je zas špecifický veľkým dopytom po obchodoch, tak ich opäť kreslíme. Nikto nevie, čo bude za tri mesiace.“
Smerom k mostu Apollo mala pribudnúť výšková budova, to sa nezmenilo?
„Táto vízia je stále reálna. To nie je o funkcii, ale o siluete mesta. Keď sme chystali prvú fázu, urobili sme urbanistickú štúdiu. Už vtedy, v roku 2004, sa uvažovalo nad tým, že v Zimnom prístave raz bude výstavba. Výška budov by totiž mala plynule stúpať od mesta smerom k mostu Apollo, a od vody k budove Slovakopressu. V pláne sú dva pekné výškové domy po oboch stranách mosta Apollo, ktoré by mali byť akousi vstupnou bránou do mesta.”
Dnes sa veľa hovorí o výstavbách práve v okolí Eurovey. J&T Real Estate plánuje Panorama City, Penta zas projekt Zahy Hadid. Ovplyvňujú vás?
„Ovplyvňujú.”
Sú medzi vami akési preteky?
„My sme nikdy nesúťažili. V minulosti sa hovorilo o konkurenčných projektoch River Park a Eurovea, no je to niečo úplne iné. Teraz tu máme Panorama City. V plánoch Eurovea 2 nám to spôsobilo isté zmeny.“
Aké?
„Konkrétne zrušenie bytov v jednej z veží. Pre byty v Panorama City sme ju zmenili na office tower, čo asi má aj väčšiu logiku, keďže pri moste je hluk, čo by asi v bytoch vadilo. Pozitívne nás to však ovplyvnilo v tom, že veľký počet bytov zvýši kúpnu silu zákazníkov Eurovey, a preto sa bude rozširovať aj počet obchodov. Mrzí ma však, že projekty medzi sebou nespolupracujú. Obyvatelia Panorama City by totiž do obchodov v Eurovea mohli chodiť nejakou peknou cestičkou.”
Neexistuje spolupráca?
„Len veľmi vlažná a založená viac na osobných vzťahoch ako na profesijných. Stále prebieha mentálny konkurenčný boj, hoci nikto s nikým viditeľne nebojuje.”
Projekt Zahy Hadid ponúkal netradičné riešenia verejných priestorov.
„Ten projekt sa mi celkom páči.“
Stále nemajú stanovisko mesta.
„Podľa mojich informácií im vyčítajú, že projekt nerešpektuje mestskú a blokovú zástavbu. Ja si však myslím, že zástupcovia mesta by mali vedieť vládnuť a nebáť sa vysloviť svoj názor. Na Slovensku sú ľudia dosť ustráchaní.“
S Euroveou súvisí aj technická pamiatka na nábreží Sklad číslo 7. Kedy ho po rekonštrukcii otvoria?
„Komunikácia s mestom býva často zdĺhavá, môže trvať aj niekoľko rokov. Zatiaľ sme sa pri všetkých projektoch nejako dohodli, otvorenie skladu prebehne tento rok.“
Čo tam bude?
„Bude tam reštaurácia a o hornom podlaží ešte stále uvažujeme. Pôvodne sme tam chceli urobiť loftové byty, no normy to nepovolili. Osobne si myslím, že by to bolo ideálne miesto pre galériu, no v prípade takýchto nekomerčných aktivít by sa na jej prevádzke muselo podieľať napríklad ministerstvo kultúry, kraj alebo magistrát.“
Spolupracovali ste s pamiatkarmi, hovoríte, že u nás sú postupy veľmi zdĺhavé. Je to vo svete iné?
„V južnom Francúzsku sme rekonštruovali jeden zámok. Jeho súčasťou je aj pavilón, ktorý navrhol Eiffel. Zvonku to muselo ostať nedotknuté, ale vnútri sme si mohli robiť, čo sme chceli. Keby takáto pamiatka stála u nás, nikto by sa jej nemohol ani dotknúť. Vo Francúzsku je pri pamiatkach cítiť viac človečiny ako u nás. Je to asi tým, že na Slovensku nikto nikomu nedôveruje.“
Ktoré nové projekty v Bratislave hodnotíte ako architekt pozitívne?
„Páči sa mi bytový komplex Boria od Kalina Cakova pri Štrkovci, veľmi sa mi páči ešte nerealizovaný projekt Petra Moravčíka na prestavbu CKM rovnako pri Štrkovci, pozitívne hodnotím aj Rozadol. Žiaľ, viac je takých, ktoré sa mi nepáčia. Bytový dom Gloria a Aupark Tower by som najradšej nechal zbúrať. Veľa projektov v meste považujem za vyslovene nevydarených.“
No asi to nie iba je vina architektov.
„Je to asi globálnejší problém. Súvisí s nekalými praktikami. Veľa zahraničných investorov kúpilo pozemky veľmi draho, takže na nich potrebujú postaviť čo najviac, aby neprerobili. A potom to tu vyzerá tak, ako to vyzerá.“
Nie je podobný aj prípad River Parku, ktorý dodatočne navyšovali?
„Myslím, že tie tri podlažia sú tam navyše. Cez to všetko sa mi projekt River Park na Bratislavské pomery páči. Niekoľkokrát menili architektov, každý z nich totiž asi má nejakú hranicu. Ja som už mal na svojom stole veľa projektov, do ktorých som nešiel, lebo sa mi nepáčili a tie projekty stoja. Počas môjho šesťročného pôsobenia vo Viedni som odsledoval, že rakúski starostovia väčších, ale aj menších miest majú právo urobiť výnimku, čo sa týka územného plánu. U nás sú s takýmito rozhodnutiami veľmi opatrní.”
Veľa je aj stavieb či zbúranísk mimo zákona, stavebník zaplatil pokutu.
„To už je zase kšeftovanie. Ľudia, ktorí o tom rozhodujú, by mali mať právomoci poskytovať výnimky a mali by byť zodpovední.“
Mal by mať takúto právomoc aj hlavný architekt?
„Áno, mal by mať právomoc podieľať sa na rozhodnutí o spustení alebo nespustení projektov, vysloviť svoj profesionálny názor. Hlavný architekt by mal mať relevantný podpis a mal by si to obhájiť. V Bratislave máme projekty, kde všetko sedí podľa tabuliek a územného plánu, ale vyzerá to dosť zle. Takýto prístup podľa mňa nie je správny.“
Spomínali ste aj plány v Zimnom prístave, o čo ide?
„Jeden grécko-americký fond má záujem investovať do komplexného projektu v troch hlavných mestách – Bratislava, Budapešť a Praha. Urobili akýsi ekonomický prieskum, podľa ktorého bude v týchto mestách do roku 2016 najvyšší ekonomický rast. Tým, že životná úroveň je na Slovensku pomerne nízka, je predpoklad, že do hlavných miest sa za prácou bude sťahovať množstvo ľudí.“
Pozemky v prístave však nie sú voľné.
„Ani tie pri Eurovei neboli. Som prekvapený, že mesto nemá tieto pozemky dávno zasypané štúdiami.“
Prečítajte si tiež
o výstavbe Panorama City a o projekte Zahy Hadid
Projekt Zelená hôrka má vzniknúť v bývalom kardiosanatóriu Krásna hôrka na Kramároch (vizualizácie)
Plánujú seniorcentrum...
...aj rezidencie.
V Zelenej hôrke chcú zriadiť aj nonstop či biznis škôlku.
Navrhujú aj nové bežecké trate.
Takto vyzerala Krásna hôrka, bývalé kardiosanatórium, v roku 2008.
FOTO: ARCHÍV SME
Centrum postupne chátralo.
FOTO: ARCHÍV SME
Eurovea sa má rozšíriť k Mostu Apollo (vizualizácie)
Výška budov má stúpať smerom k Mostu Apollo.
VIZUALIZÁCIE - BRANISLAV KALISKÝ
Pohľad na nábrežie, Eurovea sa rozrastie k Mostu Apollo.
FOTO SME: VLADIMÍR ŠIMÍČEK
