BRATISLAVA. Občianske združenie Nie ropovodu upozorňuje, že ropovodné prepojenie Bratislava-Schwechat Pipeline, ktorý možno povedie cez takzvaný mestský koridor, je nesprávne a nevýhodné riešenie.
Definitívne schváliť či neschváliť návrh trasovania ropovodu by mala vláda koncom tohto roka.
Aktivisti tak dnes predstavili kampaň "Nechceme ropovod cez Bratislavu" a na rokovanie mestského zastupiteľstva prišli primátorovi Milanovi Ftáčnikovi (nezávislý s podporou Smeru-SD) a poslancom pripomenúť, aby pri tomto projekte hájili záujmy Bratislavčanov.
"Je veľmi smutné, že za posledných desať rokov, odkedy tento projekt uzrel svetlo sveta, sa stále o niečom takom uvažuje. Kompetentní ešte nepochopili, že ropovod nie je pre Slovákov strategickým a ekologickým projektom," myslí si predseda združenia Michal Ondrejka.
Miroslav Dragun z OZ Nie ropovodu sa bratislavského zastupiteľstva spýtal, či vie niekto garantovať, že ropovod v meste nespôsobí haváriu. Spomenul pri tom haváriu rafinérie Slovnaft v 50. rokoch minulého storočia, keď bola Bratislava bez pitnej vody.
Podľa Ondrejku z OZ Nie ropovodu je projekt trasovania ropovodu pre Slovensko nevýhodný z pohľadu energetickej stratégie i bezpečnosti Slovenska a ohrozuje tiež životné prostredie v okolí Bratislavy.
„Doteraz kompetentní nepredložili návrh alebo alternatívu trasovania, ktoré by bolo výhodné a mohli by sme ho teoreticky podporiť,“ vysvetlil Ondrejka. Členovia OZ Nie ropovodu sú ochotní o ropovode diskutovať a hľadať alternatívy, návrhy však musia byť podložené dokumentmi a názormi odborných strán.
Združenie vytvorilo kampaň, ktorá má rozprúdiť diskusiu na túto tému. Zobrazuje dieťa, na ktoré sa z ropovodu leje množstvo ropy. "To je situácia, ktorú nechceme v Bratislave zažiť," podotýka Ondrejka.
Ropovod v územnom pláne
Členovia združenia chceli dnes na rokovaní mestského zastupiteľstva vedieť, prečo ľudia na magistráte nereagovali na materiál, ktorý vláda prerokovala začiatkom januára. Tej sa vtedy pozdávali dve trasy vedenia ropovodu cez Bratislavu.
"Ropovod cez Bratislavu ide, taký je prijatý územný plán mesta z roku 2007," informoval dnes poslancov Ftáčnik. Trasa prechádza cez Petržalku.
Poslanec Jozef Uhler (SDKÚ-DS) si myslí, že je to celé o peniazoch a o zmene môže rozhodnúť len mesto. „Na Vašom mieste by som sa nevyhýbal zodpovednosti a povedal by som, že som proti a prosím zastupiteľstvo, aby v budúcnosti, ak bude treba, schválilo zmenu územného plánu mesta,“ povedal Uhler primátorovi Ftáčnikovi.
Vláda totiž môže trasovanie ropovodu navrhnúť, o trasovaní však rozhoduje bratislavské mestské zastupiteľstvo. "Pokiaľ by sa to malo zmeniť, musí o tom rozhodnúť mestské zastupiteľstvo. To, že nám niekto nadiktuje, kadiaľ musí viesť ropovod, nie je možné. Je to v našich rukách," pripomenul Ftáčnik.
Bratislavský samosprávny kraj (BSK) má do konca roka schváliť svoj územný plán, kde má určiť, či ropovod pôjde cez mesto, alebo mimo neho. Jeho konkrétnu trasu však riešiť nebude.
Poslanci sú proti
Poslancom sa ropovod vedený Bratislavou nepáčil. "Nepoznám mesto v Európe, kde by šiel ropovod cez stred mesta. Toto je megagigantický hazard, mali by sme zabojovať," myslí si Sven Šovčík (SDKÚ-DS).
Ropovodu sa obáva aj poslankyňa Izabella Jégh (Most-Híd). "Zažila som čas, kedy našu pitnú vodu znehodnotili. Žiadna technika nemôže zaručiť to, že sa niečo nestane, treba vymyslieť niečo iné, nám už stačia chemické závody," upozornila počas rozpravy. Mesto by podľa nej malo situáciu s ropovodom sledovať, aby sa nerozhodovalo "o nás bez nás."
Aj podľa Anny Dyttertovej (KDH) by na ropovod žiadny Bratislavčan nedal súhlas. "Mohlo by to postihnúť celé mesto." Spoločnosť ale ropu potrebuje, je na nej závislá, pripomenul poslancom Oliver Kríž (NEKA). "Koridory však majú obchádzať obytné územia, hoci to bude stáť viac finančných prostriedkov," zdôraznil.
"Vie ale niekto garantovať to, že ropovod nespôsobí rovnakú haváriu ako rafinéria Slovnaft?" pýtal sa Miroslav Dragún z občianskeho združenia.
Podľa predsedu občianskeho združenia Ondrejku je projekt pre Slovensko nevýhodný. "Či už z pohľadu energetickej bezpečnosti alebo ekonomickej výhodnosti. Návratnosť tej investície tak, ako je deklarovaná, nie je ničím podložená, nie sú žiadne čísla," podotkol. Pripomína aj, že ohrozenie prírodného prostredia v okolí Bratislavy je veľké. "Sú tam aj chránené územia."
Mestskí poslanci nakoniec vzali informáciu o ropovode na vedomie a prijali uznesenie, aby im primátor na júnové zastupiteľstvo predložil písomný materiál.
