BRATISLAVA. Na chránený riečny ostrov Sihoť v sobotu 20. apríla pustili návštevníkov. V rámci Dní otvorených dverí samosprávy im Bratislavská vodárenská spoločnosť (BVS) sprístupnila časť areálu vodárenského zdroja. Na miesto, kde majú Bratislavčania bežne zakázaný vstup, sa tak prišli pozrieť vyše dve tisícky záujemcov.
Pri vchode do areálu návštevníkov vítala mapka. Dozvedeli sa z nej, ktoré miesta si na ostrove môžu pozrieť. Jedným z nich bola najstaršia vodárenská studňa, ktorá bola vybudovaná v roku 1886 a patrila do prvého systému zásobovania vodou. "Dnes je už mimo prevádzky, pretože stratila výdatnosť. Nechali sme ju zrekonštruovať a ostala ako exponát v rámci Vodárenského múzea," vysvetlil pre TASR hlavný inžinier divízie výroby vody Andrej Leško.
Ľudia pri studni oddychovali, ale aj dostali výklad o histórii a súčasnosti vodného zdroja. A otázok nebolo málo. "Najviac ich zaujímalo, odkiaľ majú vodu, či z ostrova alebo niektorého iného vodárenského zdroja. Povedali, kde bývajú a boli zvedaví," hovorí Leško. Sihoť zásobuje vodou napríklad Devínsku Novú Ves, Karlovu Ves, Dúbravku, Lamač, Záhorskú Bystricu i Malacky.
Na Sihoť sa bežne nedostanete
Pozrite si fotogalériu >>
Slúži vyše 200 rokov
V suteréne secesnej budovy z roku 1911 sa zase nachádza prvá elektrická čerpacia stanica. "Ľudia mohli vidieť samotnú čerpaciu stanicu z roku 1912 aj s pôvodnou tlakovou nádobou a vývevou, ktorá bola piestová, poháňaná parou," priblížil Leško. Viac ako výklad o technickom zabezpečení však ľudí lákal tunel s potrubiami, do ktorého sa z čerpacej stanice išlo. Návštevníkom dali pracovníci BVS helmy na hlavu a tunelom s nízkym stropom mohli prejsť popod koryto Karloveského ramena až na Devínsku cestu. Tunel je jediný, ktorý Sihoť má.
"Bol postavený pre výtlačné potrubia, aby voda mohla byť transportovaná z čerpacej stanice do Karlovej Vsi. Zároveň slúžil ako jediný prístup na ostrov Sihoť," vysvetľuje Leško. Pôvodne bola podľa jeho slov ponad tunel postavená aj vozovka. "V čase, keď boli nižšie stavy vody v ramene, bol tadiaľ zabezpečený transport ťažších súčastí strojného vybavenia," dodal.
Sihoť je najstarší a druhý najväčší vodárenský zdroj, ktorý Bratislavčanom slúži už od roku 1886. Jeho západný cíp má približne 232 rokov, východné ostrovčeky pri ústí Karloveského ramena asi 80 rokov. Od polovice mája minulého roka je riečny ostrov s lužnými lesmi a napríklad najväčším európskym ďatľom Tesárom chráneným areálom s druhým a tretím stupňom ochrany. Tento rok prilákal podľa pracovníkov BVS viac než 2000 ľudí, o tisícku menej ako vlani.
Sihoť by chceli sprístupniť cyklisti, ktorí nechcú jazdiť nebezpečnou Devínskou cestou
