Terajšie náklady na bratislavskú MHD sú také veľké, že aj letmý pohľad na ne okamžite ukončí debatu
o tom, či by sme v nej mohli cestovať zadarmo. Už teraz dotácia mesta dopravnému podniku tvorí štvrtinu rozpočtu mesta. Ak by vypadli príjmy z lístkov, mesto by muselo niekde ušetriť približne pätinu rozpočtu.
Znížiť iné výdavky alebo zvýšiť dane približne o 40 miliónov eur je však nereálne. Možno by sa znížil počet áut, čo by iste prinieslo lepší život a s ním napokon aj viac peňazí, ale mesto by nevládalo plniť iné svoje úlohy. Alebo by v ňom boli také vysoké dane, že by sa mnohí pratali podnikať inam.
V Bratislave chcú pätnásť nových revízorov
Pozrite si článok >>
No tie obrovské čísla si zapamätajme, aby sme rozumeli, akú veľkú váhu v mestských financiách má to, čo sa deje v dopravnom podniku. Najmä preto, aby sme nerezignovali na tvrdenie, že v skutočnosti nás do toho nič nie je, pretože „politicky“ pripadol dopravný podnik Smeru a teda ani primátor Ftáčnik nemôže len tak niečo jeho vedeniu prikázať.
No predstavte si, že by sa nejakému ministrovi dokázalo, že tender na úrovni ročného rozpočtu jeho rezortu zmanipuloval tak, aby sa víťazom mohla stať len jedna firma. Určite by musel premiér minimálne vysvetľovať, ako je to možné.
A pritom presne to sa stalo Belfiho vedeniu dopravného podniku. Tender na trolejbusy sfúkli najprv kontrolóri Európskej komisie, aby ho napokon stopol aj Úrad pre verejné obstarávanie.
S verdiktom o diskriminácii, ktorý sa dá preložiť do normálnej reči len tým, že bol zmanipulovaný tak, aby v ňom nemohol vyhrať hocikto. A čo na to primátor Ftáčnik? Ani len tú žltú sa neodvážil vytiahnuť.
