Bratislava nebude ako Tallinn bez platenej dopravy, peniaze z cestovných lístkov stále potrebuje.
BRATISLAVA. Kým revízori v estónskom Tallinne majú od januára pre bezplatné cestovanie menej práce, v Bratislave ich bude na čiernych pasažierov striehnuť viac.
„V súčasnosti je revízorov 25, optimálny počet je štyridsať,“ vraví hovorkyňa dopravného podniku Agáta Staneková s tým, že v minulosti ich bolo až šesťdesiat.
Bratislava sa s Tallinnom porovnáva pre návštevu tamojšieho primátora Edgara Savisaara z tohto týždňa. Tu to však na bezplatnú mestskú dopravu nevyzerá.
Asertivita a jazyky
- 53,5 milióna eur dostane tento rok Dopravný podnik na zabezpečenie MHD,
- dostane aj 3,1 milióna eur na stratu z rokov 2010 a 2011 a stratu zo zavedenia BID,
- aj 8,5 milióna eur z kapitálového rozpočtu na splátky úverov,
- spolu ide o štvrtinu celého rozpočtu mesta, ktorého bežné výdavky sú 197,3 milióna eur a kapitálový rozpočet 43,7 milióna eura.
V Bratislave skôr pribudnú tí, ktorí kontrolujú lístky. Záujemcov o prácu revízora zháňali aj cez internet. Na portáli profesia.sk dopravný podnik uvádzal ako podmienky na zamestnanca aj komunikatívnosť, asertivitu, autoritu, či slušné správanie. Ďalšou podmienkou je aspoň jeden z troch cudzích jazykov. V angličtine, nemčine alebo v maďarčine by noví revízori mali byť mierne pokročilí.
Jazyky podľa Stanekovej ovládajú aj súčasní revízori, lebo ich musia používať často. Väčšina cudzincov pokutu zaplatí na mieste. „Ak sa tak nestane, postupujeme štandardnou cestou a na adresu ich trvalého bydliska sa im doručí výzva na jej dodatočné zaplatenie,“ vysvetľuje.
Hovorte na diktafón
Na autobusoch aj električkách sú už takmer dva mesiace nálepky s piktogramom mikrofónu. Znamenajú, že revízori si vás pri kontrole lístkov môžu od začiatku marca nahrávať.
Nahrávka pomôže najmä v sporných prípadoch čiernych pasažierov, vraví hovorkyňa Staneková. Nahrávky podľa nej pomohli a cestujúci sa menej sťažujú na revízorov.
Záznamy uchovávajú sedem dní. „V sporných prípadoch, ktoré by mohli viesť k právnym krokom, je možné uchovať dlhšie.“
MHD zadarmo? Utópia
Primátor hlavného mesta Milan Ftáčnik (blízky Smeru) vylučuje, že by v najbližšom čase bola bratislavská mestská hromadná doprava zadarmo.
Tallinn spustil bezplatnú dopravu rezidentov od začiatku tohto roka, dopláca na to 12 miliónov ročne, príjmy z miestnych daní alebo drahšieho parkovného by však mali časom časť nákladov vykryť.
Tallinnčania si musia pri každom nastúpení označiť identifikačnú kartu, zadarmo cestujú len tí s trvalým pobytom v meste. Okrem toho, že to nie je veľmi praktické, mnohí hovoria, že to ohrozuje právo na súkromie. Radnica takto dokáže zistiť, ako ľudia cestujú.
„Ak by sme mali taký rozpočet ako Tallinn, aj my by sme mohli diskutovať o zavedení bezplatnej MHD,“ hovorí Ftáčnik.
Tallinn má rozpočet 470 miliónov eur a Bratislava 220 miliónov. Ftáčnik hovorí, že rozdiel medzi mestami je aj v tom, že Tallinn sa rozkladá na výrazne menšej ploche a je tak menej komplikované a menej nákladné prevádzkovať verejnú dopravu.
Čo by ušetrili, nepovedia
Dopravný podnik nepovie, aké má náklady na lístky.
BRATISLAVA. Bezplatná doprava by pre dopravný podnik neznamenala len výpadok príjmov z predaja lístkov.
Zosekala by aj časť nákladov. Podnik by nemusel platiť revízorov, ani zamestnancov, ktorí tvoria tarify, a ľudí v predajniach cestovných lístkov. Koľko by podnik ušetril, však už v minulosti odmietol povedať.
„Keď nie je dotknuté financovanie z rozpočtu mesta, nie sme povinní sprístupňovať tieto údaje.“ Ústavný súd pritom pred šiestimi rokmi rozhodol, že akékoľvek zdroje štátnych a mestských firiem sú verejnými peniazmi, keďže tieto firmy samotné sú majetkom štátu alebo obce.
Podnik prezradil, že príjmy z lístkov boli v roku 2011 37,5 milióna eur, z pokút 1,6 milióna eur.
Martina Hilbertová
