Obézny je skoro každý tretí stredoškolák, vyše 60 percent dievčat drží diétu

BRATISLAVA. Tretina chlapcov v stredných školách v Bratislavskom samosprávnom kraji (BSK) je obézna, vyše 60 percent má zvýšený krvný tlak. Štyri z desiatich stredoškoláčok sa vyhýbajú telesnej výchove, viac než 60 percent z nich drží rôzne diéty. Aj takéto výsledky vyplynuli z prieskumu BSK Rešpekt pre zdravie, do ktorého sa za dva a pol roka zapojilo 5000 stredoškolákov od 14 do 18 rokov.

BSK chcel vedieť, aký vysoký je výskyt kardiometabolického rizika v populácii študentov stredných škôl. V apríli 2010 začali žiakom rozdávať dotazníky, merali im tlak krvi, výšku i hmotnosť, robili krvné odbery. "Výsledky sme obratom hneď povedali ich rodičom, závery sú totiž pomerne alarmujúce," zhodnotil na dnešnej tlačovej konferencii výsledky prieskumu predseda BSK Pavol Frešo (SDKÚ-DS).

Dievčatá chcú byť chudé

Z výsledkov napríklad vyplynulo, že obezitou v bratislavských stredných školách trpí 31 percent chlapcov a 20 percent dievčat. Ďalších asi 14 percent dievčat má nižšiu hmotnosť, ako by malo mať. Krvný tlak v prostredí škôl sa zase v optimálnych rozmedziach zistil len u 38 percent chlapcov a 85 percent dievčat. "Tento samotný fakt neznamená, že tí ostatní sú chorí, ale tých, ktorým sme zistili zvýšené alebo hraničné hodnoty krvného tlaku, treba ďalej sledovať, pretože práve oni sú kandidáti na možný vývin hypertenzie v budúcnosti," vysvetlila doktorka Zora Gerová z Regionálneho úradu verejného zdravotníctva (RÚVZ) v Bratislave.

V rámci projektu sa tiež skúmal výskyt metabolického syndrómu u žiakov. "Sú to viaceré rizikové faktory, ktoré spoločne vedú k rozvoju dvoch závažných ochorení, jednak srdcovo-cievnych ochorení a príhod, jednak cukrovky," vysvetlila Gerová s tým, že medzi takéto faktory patrí centrálna obezita, inzulínová rezistencia, vyšší tlak krvi, vyššia hladina zlých tukov, a naopak, znížená hladina ochranného cholesterolu. Dva z týchto faktorov má skoro desať percent dievčat a 13 percent chlapcov, tri až päť vyše päť percent študentov.

Zeleninu nechcú

Na srdcovocievne ochorenia a príhody u nás umiera asi dvakrát toľko ľudí ako v susednom Rakúsku, pričom v 80 percentách z nich na to vplýva spôsob, akým ľudia žili. "Úmrtnosť sa pritom posúva stále do nižšieho veku a každá generácia je na tom ešte horšie," upozornila Gerová. Prieskum sa preto zameral aj na to, ako sa deti stravujú. Napríklad, aspoň jeden kus čerstvej zeleniny denne zje len štvrtina dievčat a 14 percent chlapcov, viac jedia deti ovocie, avšak tretina z nich si denne rada dá aj údeniny. Vyše polovica vôbec nekonzumuje ryby, ale viac než 60 percent si denne kúpi v obchode nejakú sladkosť.

Veľa detí sa tiež vyhýba športu. Oveľa radšej sedia pred televízorom alebo počítačom. Asi 40 percent z nich sa priznalo, že takto strávi viac ako päť hodín počas jedného pracovného dňa, cez víkend číslo narástlo na takmer 70 percent. Hlavne dievčatá neradi chodia na telesnú výchovu, vyhýba sa jej 40 percent a viac než 60 percent z nich ani inak nešportuje. Radšej držia rôzne diéty. Nerobia to však len dievčatá, ale k diétam sa priznalo aj 30 percent chlapcov. Tretina študentov tiež potvrdila, že fajčí.

Bratislavský samosprávny kraj chce aspoň niektoré výsledky zmeniť. Plánuje sa rozprávať so školami, aby sa zlepšila dochádzka na telesnú výchovu a pomôcť chce aj budovaním ďalších ihrísk. Zatraktívniť chce aj školské stravovanie, na obed do jedální totiž nechodí ani tretina detí. Radšej si kúpia bagetu či hot-dog v bufete. Aj na to chce kraj vplývať a zmeniť jeho sortiment na zdravšiu ponuku.

Projekt trval do konca minulého roka. Zapojilo sa doň 68 stredných škôl. Z 19.000 žiakov rodičia dovolili svojmu dieťaťu zúčastniť sa na prieskume len 5000 chlapcom a dievčatám. Každý študent svojou účasťou v prieskume poskytol 255 údajov o stave svojho zdravia.