Rozdiel medzi bežnou produkciou a domácimi či bio produktami cítiť nosom i jazykom.
BRATISLAVA. Skúsili ste niekedy ovoňať ovocie či zeleninu v supermarkete? Neucítite nič, a to aj keď vyzerá, akoby ho len pred chvíľou obrali.
A podarilo sa vám uvariť voňavú a chutnú slepačiu polievku bez toho, aby ste do nej museli pridávať dochucovadlá? Určite áno, ak ste použili domáce suroviny.
Tí, ktorí nemajú vlastné zdroje na domáce potraviny, hľadajú inde.
Bez čiarového kódu
V Bratislave sa rozširuje ponuka farmárskych a bio výrobkov, hoci domácich fariem v okolí hlavného mesta veľa nie je.
Oslovení distribútori dovážajú sezónne ovocie a zeleninu – ak nechcú dovážať zďaleka, aj od farmárov v Rakúsku.
Nakupovať sa chodí na trhy či do farmárskej tržnice, dobrú povesť majú napríklad zelovoce v Slávičom údolí či na Košickej ulici pri Dulovom námestí.
Biopotraviny
Na donášku
- www.bioaktiv.sk
- www.bioland.sk
- www.biologika.sk
- www.biopekaren.sk
- www.bioprevas.sk
- www.biospotrebitel.sk
- www.debnickari.sk
- www.froufrou.sk
- www.slnecnica.sk
Pribúdajú aj firmy, ktoré robia debničkový rozvoz ovocia a zeleniny aj obchody špecializujúce sa na biopotraviny.
Informácie o tom, kde čo dobré majú si ľudia odovzdávajú na sociálnych sieťach. Len facebookový profil Bratislavský regál, ktorý je zameraný na informácie o kvalitných a dobrých potravinách nazbieral za štyri mesiace fungovania viac ako päťtisíc fanúšikov.
Podľa Romana Kóňu, ktorý profil spolu so svojou priateľkou foodblogerkou založil, problém s dobrými potravinami ani obchodníkmi, ktorí vnášajú do podnikania srdce a kvalitu, v hlavnom meste nie je.
Obchodné reťazce však ľudí zhýčkali čo do výberu a ceny.
„Spotrebitelia očakávajú takmer nemožné, teda ideálne kvalitnú zeleninu priamo od farmára, ktorý ju bude predávať od rána do večera sedem dní v týždni, a to počas celého roka v cene porovnateľnej s hypermarketmi, čo je nemožné,“ hovorí Kóňa.
Sezónne debničky
V ponuke farmárov a ich distribútorov sa pomaly objavujú aj jarné zeleniny, ale ešte stále je sezóna kyslej kapusty, mrkvy a jabĺk.
„Dostupná je zelenina, ktorá sa dá uskladniť cez zimu,“ hovorí Matúš Tomašik z distribučej firmy Debničkári, ktorí nedávno rozbehli po Trenčíne rozvoz aj v Bratislave.
Snažia sa byť čo najviac lokálni. „Radšej sme oslovili farmu v Rakúsku, vzdialenú 40 – 50 kilomentrov, než robiť donášku 120 kilometrov z Trenčína.“
Už rok a pol v Dunajskej Lúžnej pečú chlieb postarom. Múku melú na kamennom mlyne, chlieb pečú z kvásku.
Kváskový chlieb netreba kupovať každý deň čerstvý, ani v minulosti sa nepieklo každý deň.
„Keď sa kváskový chlieb správne skladuje vydrží minimálne päť dní,“ hovorí Štefan Hrončo, zakladateľ biopekárne.
Dodávajú do bioobchdov v Bratislave. Ľudia najviac kupujú celozrnné špaldové pečivo – kváskový chlieb , rožky a jablkové osie hniezdo. Pečú v kvalite Bio, na čo majú aj ceftifikát.
Biomäso spoza hraníc
Za bio mäsom sa zvykne cestovať do Rakúska, ale možno objednať aj cez internet u našich distribútorov.
Niektoré firmy ho dovezú, u iných si treba vyzdvihnúť mäso v predajni. Čerstvé mäso totiž možno distribuovať len v chladiarenskom voze.
Mäso od domácich farmárov však nájdete len sporadicky. To, čo sa u nás predáva, pochádza z ekologických chovov v susednom Rakúsku a v Česku.
Distribútori sa zhodujú v tom, že naši producenti zvieratá v bio kvalite chovajú, ale nedokážu tovar previesť do finálnej podoby tak, aby sa mäso dalo predávať v maloobchodnej sieti, prípadne zabezpečiť celoročné dodávky.
„O mäso je záujem, a stále vzrastá, ľudia chápu, že ak sú zvieratá chované bez podporných látok na niekoľkonásobne väčšej ploche, nemôže byť cena rovnaká ako v konvenčnom chove,“ hovorí Tibor Čevora z Biolandu.
V meste funguje spoločná záhrada
Komunitná záhrada na okraji Bratislavy vznikla minulý rok, na pestovanie, grilovačky a spoločné hranie.
BRATISLAVA. „Prvý bol pozemok, nápad, čo s ním, až druhý. Počas prechádzky ma oslovil človek, ktorý zháňal záujemcu o veľkú záhradu v pokojnej časti mesta. Myslel som si, že si robí žarty, a keď mi ju potom ukázal, neveril som vlastným očiam.
Chcel ju dočasne dať do užívania niekomu, kto by mal o ňu záujem, on k nej vzťah nemal. Dohodli sme sa na trinásť rokov“.
V tej chvíli si Manik, zakladateľ Projektu Život, známeho z nedávneho čistenia lesov alebo zo zóny bez peňazí, ktoré sa rozšírili na celé Slovensko, povedal, že z pozemku spraví komunitnú záhradu. Miesto, kde si môžu ľudia všeličo dopestovať, využívať ju na grilovanie, hudobné hranie a príjemné posedenia v prírode.
Záhrada bola niekoľko rokov neudržiavaná. „Koncom minulého roka sme nakúpili náradie a urobili veľkú brigádu, pomáhalo asi 25 ľudí.“ Všetko je na báze dobrovoľnosti, plocha nie je rozparcelovaná. Každý si môže pestovať čo chce, kde chce, a prispieva, čím môže a vie. „Idea spoločnej záhrady a všetko všetkým sa mi zdá ľudskejšia, ako niečo rozdelovať a vyčleňovať.“
Dnes zostalo asi 15 ľudí, ktorí chcú spolu pestovať, viacerí si prídu radi zahrať.
Viac o projekte Život a jeho akciách, napríklad o prvom prírodnom a nekomerčnom jarmoku na Drienku vo Veľkej Fatre, sa možno dozvedieť 25. apríla v bratislavskom Batelieri na akcii weART.
Viera Juhászová
