Navrčaný sedím na balkóne a sŕkam rannú kávu. Chcelo by to niekam k vode, a nie trčať v tejto rozpálenej Bratislave. Vtáci štebocú, robotníci hrabú presušenú trávu, opica chrúme akúsi šišku. Ehm, čože??? Opica chrúme šišku - ospalým zrakom sa vrátim späť a naozaj. Normálne živá opica sedí na pokosenej tráve a mľaskavo raňajkuje. Už som tu videl mačence, veveričku Zuzku, ježka Jožka, či krtka Rudka, ale živú opicu? Auuu, som sa popálil na jazyku od horúcej kávy. A čo mám teraz robiť? Zavolám Slobode zvierat. Oni prídu, pekne jej dohovoria a pôjde s nimi do útulku, kde sa o ňu dobrí ľudia postarajú. To je skvelý nápad, až na to, že nikto nedvíha telefón. Nakoniec vytočím 158.
- Halóóó, polícia?? Tu u nás v Karlovke pobehuje malá opica!
- Čo? Vy si snáď robíte srandu!
- Ale nie, nerobím. Asi ušla zo zoo a v noci sa dostala až sem.
- A ste si istý? Je to naozaj opica?
(Nie, ty pišišvor. Niekto ma tresol kladivom a teraz všade vidím opice - to si myslím len v duchu. V skutočnosti som celkom zdvorilý. )
- Áno, určite. Asi to bude makak, dodám jedným dychom, aby som vyzeral, že sa naozaj vyznám a myslím to smrteľne vážne.
- No dobre, niekoho tam pošleme.
A veruže aj poslali a netrvalo to až tak dlho. Už v trošku lepšej nálade stojím opretý o zábradlie a strážim opicu, aby neušla. Vyzeral by som ako idiot, ktorý si robí dobrý deň z našich orgánov. To chlpaté čudo je voči Homo Sapiens akési nevšímavé. Spokojne sa vyvaľuje a všeličo otŕča aj na robošov, čo už trávu dohrabali a teraz sa hádajú ktorý z nich sa viac na ňu podobá. Podobajú sa všetci, najmä po rannej borovičke, čo chľastali hentam pod kríkom.
Spoza rohu počuť niečo ako hlas vo vysielačke. No tak už sú tu, ale čo to nevidím? Dvaja policajti a majú v ruke banán? Veru tak: na zločincov s obuškom, na opice s banánom. Aj to chlpaté stvorenie má z nich srandu. Visí na najbližšej breze a škrieka na dvoch zaskočených v uniforme pod stromom. A tiež na nich otŕča, až sa skoro urazia.
"Ta co pinponge? Chcéééš banán? Ná, ná, ná, pi, pi, pi!!!" (tak teraz neviem, že by to bola sliepka?).
Čo s ňou urobia, keď im skočí na ten lacný trik s banánom? Aha, tak oni čakajú na veterinára a ten má uspávaciu injekciu, no sú prešpekulovaní. Tak dosť bolo zábavy, chlapci, vy si už poradíte aj bezo mňa, veď máte banán! Čas beží a ja letím do roboty v dobrej nálade. Dúfam, že opička to prežila a ten banán nebol len umelou atrapou.
Autor: Martin Ondrejka