Pohyb a správanie ľudí na ostrove majú monitorovať senzory. Fakulta elektrotechniky a informatiky STU musí systém ešte vyvinúť.
BRATISLAVA. Doteraz je verejnosti neprístupný. Na bratislavskom ostrove Sihoť sú vzácne zdroje vody vstup je tam preto zakázaný. Čoskoro by sa to mohlo zmeniť vďaka novej forme ochrany vody.
Bratislavská vodárenská spoločnosť, ktorá na ostrove pôsobí, chce spolupracovať s Fakultou eletrotechniky a informatiky Slovenskej technickej univerzity na vývoji monitorovacieho systému.
Okolo zdrojov pitnej vody by nasadili senzory, ktoré by odhalili pohyb. Fakulta zatiaľ nevie, či sa jej to podarí.
Cyklotrasa odhalila zlé zabezpečenie
Pre dôkladnejšie monitorovanie vodného zdroja sa rozhodli po tlaku cyklokoalície, ktorá chcela cez ostrov vybudovať cyklochodník z Devínskej Novej Vsi do Karlovej Vsi, hovorí Alena Trančíková, vedúca odboru životného prostredia a environmentálnej politiky BVS.
„Vtedy sa odhalili všetky problémy, ktoré s ochranou Sihote máme.“ Tvrdí, že cyklochodník oplotiť nemôžu, lebo vodný zdroj je v záplavovej oblasti a tak to nie je zo zákona možné.
FOTO SME - GABRIEL KUCHTA
Narušiteľa prezradí správanie
Senzory, ktoré majú ostrov monitorovať, budú informácie prenášať bezdrôtovo. Situáciu budú vyhodnocovať podľa viacerých kritérií.
„Je dôležité vedieť, či je narušiteľ zver alebo človek,“ hovorí tajomník fakulty Peter Telek.
Tvrdí, že zatiaľ je návrh vytvoriť zonáciu podľa výšky zabezpečenia. „Čím bližšie sa niekto priblíži k dôležitej oblasti, tým bude upozornenie urgentnejšie,“ hovorí.
Nedá sa podľa neho zamedziť tomu, že sa niekto do chránenej oblasti dostane. Netreba však vyvolávať paniku, ak nehrozí poškodenia vodného zdroja.
Systém by mal vedieť vyhodnotiť nielen pohyb ľudí, ale aj ich správanie. Z toho vyčíta, či sa človek iba prechádza alebo je nebezpečný.
„Treba na to ale dostatočnú vzorku ľudí,“ hovorí Telek. Tvrdí, že napríklad človek, ktorý sa iba prechádza, má inú rýchlosť chôdze ako človek s nejakým úmyslom.
Zapoja sa aj študenti
Okrem pracovníkov fakulty sa na vývoji systému ochrany budú podieľať aj jej študenti. „Budú plniť čiastkové úlohy, ktoré im zverí koordinátor,“ hovorí Telek.
Jeden vedecký tím sa podľa neho môže venovať napríklad snímaniu pohybu alebo rozpoznávaniu tvári, postáv a objektov. „Celkovo by sa mohlo do projektu zapojiť päť až dvadsať študentov,“ povedal.
Náklady na celý projekt ešte nie sú známe, chcú ho financovať aj z grantov. „Chceme systém, ktorý bude sofistikovaný, aby dobre chránil vodný zdroj, ale čo najmenej obmedzil pohyb ľudí,“ hovorí dekan fakulty Gabriel Juhás.
Tvrdí, že by mal byť lacný, ale zároveň kvalitný a spoľahlivý. „Požiadavka bola aby nešlo o štandardné riešenie, ktoré by ľahko prekonal nejaký rádioamatér,“ tvrdí Telek.
Z ostrova má vodu takmer milión ľudí
Vodárenská spoločnosť má už teraz na ostrove senzory. Snímajú narušenie uzáveru na každej zo 46 studní.
Okrem toho dokážu čidlá vo vode nájsť cudzie látky, nezistia však aké. Kým pracovníci vyhodnotia kontamináciu, musia uzavrieť vodný zdroj aj na 72 hodín. V najhoršom prípade odstavia od pitnej vody 700 tisíc ľudí, ktorí ju z ostrova odoberajú.
V súčasnosti majú na ostrov prístup zamestnanci vodárni, lesníci a poľovníci. Tých chceli zo Sihote vyhnať potom, čo tam v minulosti nepustili ani cyklistov.
Na ostrov sa dostanú vodári a poľovníci. FOTO SME - GABRIEL KUCHTA
