Tip z mapy: historická voda sa dá čítať z domov

Z jednej historickej značky sú len nečitateľné zvyšky. Inde rysky pripomínajú zaplavenú Bratislavu.

Z jednej historickej značky sú len nečitateľné zvyšky. Inde rysky pripomínajú zaplavenú Bratislavu.

BRATISLAVA. Rok 1850 sa dá prečítať len ledva, z čiary pod ním ostalo pár centimetrov. Historický údaj na fasáde veže Starej radnice si dnes všimne málokto a prečítajú ho iba tí, ktorí o tom vedia.

Bratislavu v roku 1850 zatopili ľad a voda. Na veľkú povodeň v meste odkazujú historické vodné značky. Okrem radničnej, ktorá toho už viac nepripomína, ako pripomína, na ostatných čítame jasno 5. Febr alebo 5 Feber 1850.

Čiary na domoch ukazujú, kam až voda v centre Bratislavy siahala. Prehliadané či len akési čiary na stenách, ich význam ožíva aj vďaka mape kultových miest. Rysky do nej zaradila grafická dizajnérka Pavlína Morháčová, ktorá mapu zostavuje.

Zaplavilo aj ľudí

„Sú roztrúsené v centre,“ opisuje vodné značky Morháčová. „Voda a veľké ľadové kryhy zaliali celé centrum aj štvrte Zuckermandel a Blumentál. Hladina Dunaja vystúpila o viac ako päť metrov a v Petržalke vraj trčali iba strechy domov.“

Povodeň bola ľadová. Slovenský vodohospodársky podnik pripisuje jej vznik zastaveniu ľadochodu a vytvoreniu bariéry v profile Vlčieho hrdla. Podľa dobových prameňov vraj vtedy zahynulo v Bratislave šesť ľudí.

Obete, škody a dosiahnuté hladiny majú pripomínať práve historické vodné značky po Bratislave.

Voda pri galérii

Okrem poškodenej radničnej rysky výšku vody vidno na nároží Primaciálneho paláca či na spojnici Uršulínskej a Laurinskej. Na Laurinskej je ryska aj na dome číslo 6. Na vodu v centre sa dá zaspomínať i pri vchode do Vodných kasární Slovenskej národnej galérie.

Ľadových povodní zažila Bratislava niekoľko, záplav však viac. Veľkú vodu z augusta roku 2002 tiež mestu pripomína ryska a tabuľka. Osadili ju na nábreží.

Odvtedy sa Bratislava zatiaľ drží nad vodou.