BRATISLAVA. Bratislavské mestské časti doplácajú z vlastných rozpočtov nemalé sumy na činnosť stavebných úradov. Agenda v minulosti spadala pod štát, ešte v roku 2003 však výkony preniesol na mestá a obce. Príspevok zo štátneho rozpočtu, ktorý samosprávy dostávajú, však v mnohých prípadoch pokrýva len časť nákladov, ktoré musia vynakladať na fungovanie stavebných úradov.
V bratislavskom Starom Meste pokrýva príspevok zo štátneho rozpočtu len desatinu reálnych nákladov, ktoré mestskej časti vznikajú preneseným výkonom štátnej správy. Petržalka platí z vlastného rozpočtu na stavebný úrad viac ako polovicu celkových nákladov.
Štát pošle desatinu
Náklady Starého Mesta na činnosť stavebného úradu boli v minulom roku 365-tisíc eur, mestská časť má aj ďalšie výdavky, napríklad na poštovné, telefóny či papier. Dotácia od štátu na prenesený výkon štátnej správy pre stavebný úrad bola vlani pritom len niečo viac ako 38 200 eur.
"Z dlhodobého hľadiska je takáto situácia neúnosná, nakoľko príliš zaťažuje rozpočet mestskej časti," uviedol hovorca Tomáš Halán. Staré Mesto má viacero špecifík, veľká časť jeho územia je pamiatkovo chránená, nachádza sa tu množstvo historických budov, v každom konaní sa vyjadruje viacero účastníkov a konania sú časovo aj právne náročné, vysvetľuje Halán. Na stavebnom úrade pracovalo ku koncu minulého roku 22 zamestnancov.
Viac ako 63 percent celkových nákladov na činnosť stavebného úradu platí mestská časť Petržalka z vlastného. Fungovanie úradu stojí ročne takmer 280-tisíc eur, štát prispieva na jeho činnosť sumou viac ako 103-tisíc eur, hovorí petržalská hovorkyňa Michaela Platznerová. Podľa samosprávy je to v rozpore s Ústavou SR, pretože úlohy je možné na obec preniesť len s potrebným finančným krytím, uviedla Platznerová. Súčasnú situáciu považujú v Petržalke za dlhodobo neudržateľnú. Na činnosť stavebného úradu dopláca aj mestská časť Nové Mesto. Náklady na jeho chod boli minulý rok 226-tisíc eur, vlani od štátu dostali 35-tisíc eur.
"Príspevok štátu ani zďaleka nezodpovedá nákladom, ktoré samospráve vznikli tým, že na nás preniesol výkony v tejto oblasti," hovorí novomestský hovorca Marek Tettinger. Novomestský stavebný úrad za rok vybaví viac ako 4 600 oznámení, žiadostí, rozhodnutí a ohlásení. Momentálne má úrad 12 výkonných pracovníkov. Vzhľadom na požiadavku štátu, aby samosprávy znížili svoje výdavky, pripravujú v Novom Meste znižovanie počtu pracovníkov, ktoré sa prejaví aj na stavebnom úrade, dodal.
Dostávajú však poplatky
Obce na prenesený výkon štátnej správy ako stavebného úradu dostávajú zo štátneho rozpočtu dotácie, ktoré sú prerozdeľované na základe počtu obyvateľov a možností štátneho rozpočtu. Je plne v kompetencii obcí, ako tieto prostriedky využijú, uviedol hovorca Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR Martin Kóňa.
"Aj po diskusiách s predstaviteľmi samospráv momentálne nemáme lepší kľúč na prerozdeľovanie týchto prostriedkov. Okrem iného, príjmy zo správnych poplatkov, ktoré súvisia so stavebným konaním, alebo príjmy z daní z nehnuteľností ostávajú v obciach a nie sú príjmom štátneho rozpočtu," dodal Kóňa. V novom stavebnom zákone chce ministerstvo zabezpečiť, aby tieto prostriedky boli efektívnejšie využívané, k čomu by mala napríklad prispieť integrácia stavebných úradov.
