Vážená redakcia, dovoľte mi zverejniť niekoľko svojich postrehov k blížiacej sa Mikona rallye, ktorej 3. ročník sa opäť uskutoční na území Bratislavského lesoparku. Ak si ctení usporiadatelia myslia, že „zviditeľnia“ Bratislavu usporiadaním hlučnej a smradľavej zábavy pre niekoľkých zahraničných pretekárov a fanúšikov motorizmu v chránenej krajinnej oblasti Malé Karpaty a že ostatní občania Bratislavy, zvyknutí tráviť víkendy v tichu lesného prostredia, sa postavia na okraje lesných ciest a budú prejavovať radosť a nadšenie, tak sa hlboko mýlia. Nie sme totiž obyvatelia Burkiny Faso ani Pobrežia Slonoviny, aby sme potrebovali tento druh zábavy (a pre niekoho aj zárobkovej činnosti) na prezentáciu svojej krajiny. Dosť sme sa zviditeľnili kandidatúrou na usporiadanie ZOH v TANAP-e.
Rôzne rallye a športové aktivity podobného druhu navrhujem vytesniť na územia a lokality už predtým zdevastované priemyselnou činnosťou (Čierne Tatry pri Seredi alebo bauxitové haldy pri hlinikárni v Žiari nad Hronom). Neťahajme ich do zachovalých prírodných lokalít či nebodaj do chránených území a národných parkov.
Konkrétne v Bratislavskom lesoparku sa neukáznení motoristi vyskytujú po celý rok, najmä počas víkendov. Dopravné značky, zakazujúce vjazd všetkých motorových vozidiel, sa pravidelne zatierajú čiernou farbou, alebo sa poškodzujú a odlamujú. Súťaže v motoristickej rallye týchto bezočivcov len utvrdzujú v domnienke, že čo je povolené raz do roka, môže sa robiť stále.
Apropo, ako bol potrestaný Ibrahim Maiga za to, že sa vozil na motocykli po hrádzi, kde je tiež zákaz vjazdu? A čo iné celebrity? Prečo polícia pravidelne neodchytáva previnilcov? Odvažujem sa tvrdiť, že na pokutách by v Bratislavskom lesoparku a na hrádzi za jeden víkend vybrali toľko, čo v celej Bratislave za týždeň. PETER FORRÓ
Smútočné oznámenie pošta nedoručila
V utorok dňa 3. septembra 2002 o 13.30 h podala moja neter osobne na pošte Bratislava 4, Karloveská ul. 34 na odoslanie 56 smútočných oznámení o úmrtí, mieste a termíne rozlúčky s naším blízkym príbuzným. O podaní zásielok má potvrdenie. Štyri oznámenia mali ísť do zahraničia, časť do Bratislavy, ostatné do iných miest na Slovensku. Rozlúčka sa konala 9. septembra v bratislavskom krematóriu. No ani do dnešného dňa, t. j. 19. septembra nikto z príbuzných a známych, s ktorými sme sa kontaktovali, smútočné oznámenie nedostal. Nejde tu ani tak o niekoľkosto korún, vydaných na poštovné a na následné, zlyhaním pošty vynútené telefonáty a telegramy príbuzným. Ide najmä o skutočnosť, že mnohí priatelia a známi nemohli nášho zosnulého Ing. Valeriána Vranovského odprevadiť na jeho poslednej ceste. M. VRANOVSKÝ
