Rekonštrukcia podoby Rybárskej brány, pred ktorou tieklo rameno Dunaja, kde roku 1518 utopili zlodejku Barboru.
Zápisy v najstaršom mestskom súdnom protokole s názvom Aechtbuch sú stručné až strohé. Prešporský mestský pisár zväčša uviedol len základné údaje: meno páchateľa, miesto zločinu, označenie postihnutej obete a druh deliktu. V niektorých prípadoch nie je uvedený ani samotný rozsudok. Z lakonického záznamu sa vlastne nedozvedáme vôbec nič o pohnútkach páchateľa a ani o jeho predchádzajúcom životnom osude, čiže o príčinách, ktoré ho doviedli na šikmú plochu.
Na Prešporok zriedkavý ortieľ
Celkom osobitné miesto v prešporskom zločineckom panoptiku prislúcha zlodejke Barbore. Trest smrti utopením v jej prípade bol pomerne zriedkavým ortieľom, ktorým sa v Prešporku spravidla postihovali iba ženy. Vzhľadom na spáchané delikty išlo naozaj o trest nadmieru krutý.
Prostredníctvom slovenského prekladu po nemecky písaného záznamu ponúkame aj dnešným čitateľom možnosť nahliadnuť do dávneho súdneho spisu a utvoriť si tak konkrétnu predstavu o prísnosti a trestoch feudálnej justície.
„Za richtárstva pána Gašpara Lewpolda, roku 1518.
Záznam o výpovedi, ktorú učinila Barbora z Gall-Liebkirchenu v piatok pred sviatkom Trojice (28. mája) vyššie spomenutého roku.
Teda najprv Barbora priznala, že tu, v Prešporku, vo farskom Kostole sv. Martina ukradla z truhlice, postavenej pred hlavným oltárom, bohoslužobné kňazské rúcho a červenú kapucňu, ďalej tam za hlavným oltárom ukradla spred obrazu Panny Márie jemný závoj, ohodnotený na 3 šilingy denárov.
Teda ďalej vo farskom Kostole sv. Michala ukradla dve bohoslužobné čaše.
Teda ďalej v tomže Kostole sv. Michala ukradla istej žene z mešca 5 šilingov denárov.
Teda ďalej v mestskom špitáli ukradla istej žene z mešca 14 denárov.
Teda v Kostole sv. Martina ukradla predavačke sviečok zo stolíka 3 denáre.
Teda vo farskom Kostole sv. Vavrinca ukradla jednu bohoslužobnú čašu. A bola utopená v stredu pred sviatkom Božieho tela (2. júna) horeuvedeného roku.“
Utopili ju pred Rybárskou bránou
Zápis prešporského pisára Juliána má síce dostatočne výpovedný charakter, nebude však na škodu, ak k nemu pripojíme stručný dovetok. Barboru utopili v ramene Dunaja pred Rybárskou bránou. O účastníkov verejnej popravy zaiste nebola núdza, lebo v stredu sa v meste konal pravidelný týždenný trh. A hoci sa to v zázname priamo nespomína, Barboru podľa zaužívaného zvyku zaiste zašili do vreca, zaťažili kamením a hodili do rieky.
Tragický osud zlodejky Barbory vzbudzuje dnes skôr súcit než zavrhnutie. Veď odcudzené veci či peniaze sú vcelku malichernosťami. Závažnou priťažujúcou okolnosťou bolo, že jej činy posúdili ako svätokrádež, keďže sa ich dopustila zväčša v kostoloch. Dnes z nich stojí len Dóm sv. Martina. Trinásť rokov po Barborinej poprave niekdajší Kostol sv. Michala, ktorý stál oproti Michalskej veži (približne na mieste dnešného Kostola Trinitárov), Kostol sv. Vavrinca (v priestore pred zrenovovanou Starou tržnicou v dolnej časti Námestia SNP) a spomínaný špitál roku 1531 zo strategických dôvodov zbúrali a materiál použili na zosilnenie mestských hradieb.
Autor: VLADIMÍR SEGEŠ(autor je historik)
