Výročie sviečkovej manifestácie: Otvorili výstavu a odhalili Múr nenápadných hrdinov

Vystavili výstroj zasahujúcich policajtov, dobové vysielačky, dokumenty, na paneloch si môžu návštevníci prečítať o vtedajšom období, o účastníkoch zhromaždenia, ale aj o hlavných komunistických pohlavároch.

Prvé tabule na múre patria popredným osobnostiam tajnej cirkvi na Slovensku Vladimírovi Juklovi a Silvestrovi Krčmérymu.

BRATISLAVA. Vernisážou Sviečková manifestácia 25. marca 1988 dnes vyvrcholila spomienka na udalosť spred 25 rokov, ktorú organizoval Ústav pamäti národa. Výstava bude na Bratislavskom hrade inštalovaná do 20. mája.

Záujemcovia môžu vidieť výstroj zasahujúcich policajtov, dobové vysielačky, dokumenty a prečítať si na paneloch informácie o vtedajšom období, o účastníkoch zhromaždenia, ale aj o hlavných komunistických pohlavároch, ktorí rozhodli o policajnom zásahu. ÚPN na dnes pripravil viaceré akcie v priestoroch Bratislavského hradu. Spomienka na zhromaždenie veriacich sa začala vedeckým seminárom s historikmi zo Slovenska aj Česka.

Popoludní ÚPN pripravil okrúhly stôl aktérov udalostí, na ktorom sa zúčastnili Marián Šťastný, Ladislav Stromček a Július Brocka, ktorí priblížili udalosti z pohľadu účastníkov. Sviečková manifestácia mala podľa predsedu ÚPN Ondreja Krajňáka význam nielen pre veriacich, ale aj pre celú spoločnosť. „Veriaci i neveriaci ľudia ukázali celému svetu zmysel odporu. Bojovali za náboženské a občianske práva v spoločnosti. Napriek vplyvu totalitného štátu sa s odvahou, so sviečkou v ruke a modlitbou na perách postavili proti režimu a ukázali gesto viery, odvahy a statočnosti,“ povedal Krajňák.

Pálili sviečky

Popoludní zapálili pri príležitosti výročia manifestácie sviečky pri pamätníku obetí komunizmu v NR SR predsedovia strán Ľudovej platformy (KDH, Most-Híd, SDKÚ-DS). Spolu s nimi i necelá desiatka poslancov z týchto strán. „Tento deň zápasu pre ľudské práva je pre nás dôvodom nielen pre pamäť a úctu, ale aj za odkaz Bratislavského Veľkého piatku,“ povedal predseda KDH Ján Figeľ.

Podľa neho sloboda a demokracia sú darom zo zápasu, ktorého účastníci obetovali to najcennejšie, čo mali. Predseda SDKÚ-DS Pavol Frešo poďakoval každému, kto sa zúčastnil na manifestácii pred 25 rokmi, ale aj tým, ktorí ich podporovali. Podľa neho môžu byť inšpiráciou pre súčasnú generáciu. „Manifestácia ukázala, že vždy má zmysel sa postaviť za hodnoty slobody a viery,“ zdôraznil s tým, že účastníci otvorili cestu k novembru 1989. „Za to, že môžeme stáť v budove NR SR a vyjadrovať sa aj k udalostiam spred 25 rokov, môžeme ďakovať tým, ktorí veľa riskovali,“ doplnil predseda Most-Híd Béla Bugár. Podľa neho však boj o demokraciu nie je jednorazová záležitosť. „Je to zápas,“ konštatoval.

Tabule tajnej cirkvi

Múr nenápadných hrdinov dnes odhalili v priestoroch Vysokej školy zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety v Bratislave. Prvé tabule na múre patria popredným osobnostiam tajnej cirkvi na Slovensku Vladimírovi Juklovi a Silvestrovi Krčmérymu. V priestoroch školy sídli aj Múzeum zločinov a obetí komunizmu. Odhalenie múru iniciovalo občianske združenie Nenápadní hrdinovia, ktoré stojí aj za vznikom múzea.

Technické problémy znemožnili otvoriť priestor múzea, v ktorom chceli inštalovať výstavu k 25. výročiu Sviečkovej manifestácie. Tabule nenápadných hrdinov odhaľovali členovia občianskeho združenia, študenti, ktorí pomáhajú pri rekonštrukcii priestorov múzea a tiež podpredseda NR SR Ján Figeľ a europoslankyňa Anna Záborská.

Zháňajú darcov

Slovensko tak ani po dnešnom dni nebude mať fungujúce Múzeum zločinov komunizmu. „Vo svete zvyčajne na vznik takéhoto múzea iniciatívu vyvinie štát. U nás iniciatíva štátnych orgánov zlyhala. My to zatiaľ robíme po kroku na dobrovoľníckej báze,“ povedal dnes František Neupauer z občianskeho združenia Nenápadní hrdinovia. Je však rád, že pri príležitosti výročia Sviečkovej manifestácie odhalili dve tváre nenápadných hrdinov.

Múzeum zločinov a obetí komunizmu býva zatiaľ otvorené každý štvrtok. Podľa Neupauera si rekonštrukcia priestorov múzea vyžiada väčšie náklady, ako pôvodne odhadovali. „Našim cieľom bolo nájsť aspoň sto darcov, ktorí by nám mesačne prispievali po desať eur. Zatiaľ máme len sedem pravidelných darcov,“ povedal s tým, že zbierku pre vznik múzea prichystali v jednej z farností v nemeckom Lipsku.

Prvý väčší protest

Bratislavská sviečková manifestácia z 25. marca 1988 vstúpila do dejín ako jeden z najvýznamnejších verejných prejavov odporu voči komunistickému režimu v bývalom Československu. Manifestáciu za náboženské slobody a ľudské práva zorganizovali ľudia z prenasledovaných katolíckych spoločenstiev. Požadovali vymenovanie katolíckych biskupov pre neobsadené slovenské diecézy, úplnú náboženskú slobodu a tiež dodržiavanie ľudských práv.

Tým pôvodne náboženské podujatie získalo širší občiansky rozmer. Na manifestáciu na Hviezdoslavovo námestie prišlo približne 2 000 ľudí, ďalšie tisíce boli v priľahlých uličkách. Počas zhromaždenia neodzneli žiadne prejavy, manifestujúci vyjadrili svoj odpor horiacimi sviečkami a modlitbami. Štátna polícia reagovala násilím, proti manifestujúcim použila obušky a vodné delá. Desiatky ľudí, vrátane tých, ktorí sa v centre Bratislavy ocitli náhodou, zatkli a dlhé hodiny vypočúvali. Hlavných organizátorov - Jána Čarnogurského, Vladimíra Jukla a ďalších predstavitelia štátnej moci celý piatok zadržiavali, aby im zabránili pripojiť sa k zhromaždeniu.

Františka Mikloška prepustili až po 48 hodinách, biskupa Korca a Silvestra Krčméryho polícia v ten deň strážila doma. Policajný zásah proti tichej modlitbovej manifestácii vyvolal v demokratickom svete odpor. Správu o bratislavskej udalosti vysielali BBC, Hlas Ameriky, Slobodná Európa či Vatikánsky rozhlas. Domáca štátna propaganda dala uverejniť správu o údajne neúspešnom pokuse niektorých jednotlivcov zneužiť náboženské cítenie ľudí.