BRATISLAVA. Funkcie hlavného mesta by mali byť jasne vymedzené v štátnom rozpočte, zhodli sa v piatok starostovia bratislavských mestských častí na rokovaní Regionálneho združenia mestských častí hlavného mesta SR.
Očakávajú, že na májovom 24. sneme Združenia miest a obcí Slovenska (ZMOS) bude rezonovať aj otázka financovania hlavného mesta.
Štát dáva Bratislave málo
Predstavitelia bratislavskej miestnej samosprávy už dlhé roky hovoria, že hlavné mesto nedostáva od štátu koľko potrebuje a čo si zaslúži.
Nezohľadňuje sa, že práve tu sa zbiehajú nitky z celého Slovenska a svoje sídlo tu majú inštitúcie nielen celoslovenského, ale aj medzinárodného významu a zastupiteľstvá cudzích štátov. Na Bratislavu to kladie zvýšené nároky v rôznych oblastiach, minimálne v rámci dopravy, údržby komunikácií či verejných priestranstiev.
Starostovia pripomínajú, že požiadavka, aby hlavné mesto malo v štátnom rozpočte svoju vlastnú kapitolu, sa zatiaľ nestretla s dostatočným pochopením. „Bratislavsko však nemôže byť jednosmerka v rámci solidarity, musí to ísť aj opačne,“ konštatoval Vladimír Bajan, predseda regionálneho združenia a starosta bratislavskej mestskej časti Petržalka.
Stavený úrad môžu obsadiť štátni úradníci
Starostovia plánujú na sneme hovoriť aj o otázke financovania školstva a navrhovanej novele stavebného zákona.
„Vývoj školstva je neodhadnuteľný, pretože čo sa povie dnes, zajtra už neplatí, poznamenal Bajan. V súvislosti s novelou stavebného zákona regionálne združenie odmieta, aby napríklad šéfov stavebných úradov schvaľovali prednostovia obvodných úradov, teda štátni úradníci.
Podľa starostov je namieste, ak sa obce ako stavebné úrady snažia vydávať rozhodnutia v súlade so svojimi prioritami a územným plánom. Preto sa obávajú tendencií niektorých záujmových skupín veci zjednodušovať.
Pred rokovaním snemu ZMOS regionálne združenie bratislavských mestských častí prichádza tiež s podnetom na rozšírenie agendy ZMOS.
Majú ju tvoriť napadnuté rozhodnutia miestnej samosprávy prokuratúrou, najvyšším súdom, prípadne inou inštitúciou. Takto získané poznatky by mali pomôcť vyhnúť sa problémom predovšetkým pri prijímaní všeobecne záväzných nariadení.
Okrem toho bratislavskí starostovia odporúčajú svojim kolegom na celom Slovensku, aby sa začali zaoberať aj problematikou profesionalizácie postu predsedu ZMOS, a to napriek tomu, že 24. snem nebude volebný. Funkcia predsedu totiž predstavuje toľko povinností, že vykonávať ju popri bežných povinnostiach primátora alebo starostu obce je nesmierne náročné.
O záveroch rokovania starostov agentúru SITA informovala hovorkyňa Regionálneho združenia mestských častí hlavného mesta SR Alžbeta Klesnilová.