BRATISLAVA. Občianski aktivisti združení v iniciatíve Bratislava otvorene (BAO) upozorňujú na nedoriešenú dopravnú situáciu na dunajskom nábreží. Podľa nich sa v dôsledku plánovanej masívnej výstavby na Zuckermandli a Vydrici veľmi zintenzívni automobilová doprava od mosta Lafranconi až po Šafárikovo námestie.
"Mesto svojím nekoncepčným prístupom ignoruje realitu a z neznámych dôvodov podlieha tlaku investorov, ktorí chcú maximalizovať svoje zisky čo najhustejšou výstavbou v tejto lokalite," uviedol Matej Vagač z BAO.
Bez verejnej diskusie
Podľa aktivistov primátor podmienil svoj podpis k záväznému stanovisku vypracovaním dopravno-inžinierskej štúdie, ktorú však vypracoval investor. Mesto na jej základe vydalo súhlasné záväzné stanovisko, podľa aktivistov bez verejnej diskusie a posúdenia širokej odbornej aj občianskej verejnosti. "Taký postup vyvoláva množstvo otázok o dôveryhodnosti, objektivite a komplexnosti spracovania," dodal Vagač.
Negatívne svetlo na štúdiu i na prístup samotného mesta podľa aktivistov vrhá fakt, že štúdia predpokladá riešenia, ktoré zaberajú verejný priestor, verejnú zeleň a miesta intenzívneho pešieho pohybu pre potreby automobilovej dopravy.
„Prečo by sme mali prísť o verejné, teda naše priestory a verejnú, teda našu spoločnú zeleň kvôli niečiemu súkromnému zisku? Čo nám súkromník ponúkne namiesto toho? Iba prehustenú dopravu a zabetónované Podhradie... – čiže zničené miesto na prechádzky a oddych! V každom európskom meste je nábrežná promenáda ten najvzácnejší priestor, ktorý slúži všetkým občanom a ktorý si mesto chráni a starostlivo zveľaďuje. Len v Bratislave je to inak – tu zástupcovia mesta pokojne nechajú zničiť verejnú zeleň i verejný priestor na dunajskom nábreží kvôli súkromnej investícii!“ upozornila Ľubica Trubíniová.
Chrániť zeleň by mali zo zákona
Povinnosť ochraňovať existujúcu verejnú zeleň má hlavné mesto SR zo zákona, upozornila ďalšia aktivistka Katarína Šimončičová. Podľa nej má mesto zo zákona aj oprávnenie uplatňovať v záväznom stanovisku svoje požiadavky. "Je preto namieste otázka, čie záujmy by malo mesto zastupovať, čo by malo chrániť a akú koncepciu presadzovať?," uviedla Šimončičová.
Aktivisti si myslia, že mesto by malo chrániť verejný záujem a vyžadovať súlad takýchto rozhodnutí so strategickými dokumentmi, napríklad s Programom hospodárskeho a sociálneho rozvoja. "Zdravé životné prostredie, fungujúca infraštruktúra a kvalitné verejné priestory by mali byť pre spoločnosť a samosprávu dôležitejšie, než akýkoľvek ambiciózny projekt revitalizácie niektorého územia v Bratislave, ktorý sleduje v prvom rade maximalizáciu zisku súkromnej spoločnosti,“ vyhlásila Šimončičová.
Štúdia má nedostatky
Dopravno-inžinierska štúdia má podľa aktivistov mnoho slabých miest a veľkých nedostatkov. "Ak by sa dopravná kapacita posudzovala bez uvažovaného rozšírenia na úkor verejnej zelene, posúdenie by pravdepodobne vyšlo negatívne," tvrdia vo svojom stanovisku. Zachovanie rozsahu verejnej zelene považujú za neoddiskutovateľný verejný záujem. Preto žiadajú najprv vyriešiť dopravu a až potom stanoviť podmienky pre developerov a tzv. rozvoj územia.
Iniciatíva Bratislava otvorene preto žiada, aby primátor Bratislavy zorganizoval verejnú diskusiu k dopravnej situácii na nábreží. Ako informoval hovorca mesta Bratislavy Stanislav Ščepán, bratislavský primátor Milan Ftáčnik požiadavku aktivistov akceptuje, verejnú diskusiu prisľúbil v apríli alebo v máji. S aktivistami sa na tom primátor dohodol dnes na stretnutí, na ktorom hovorili aj o projektoch Zuckermandel a Vydrica.
Ďalej chcú, aby dal nezávislým odborníkom posúdiť štúdiu dopravy na nábreží vypracovanú investorom a aby zdôvodnil, prečo sa mesto pre súkromnú investíciu zbavuje stromov a verejných zelených plôch.
Od hlavného dopravného inžiniera mesta chcú počuť dôvody zvyšovania intenzity individuálnej automobilovej dopravy a prepravných kapacít na nábrežnej komunikácii. Podľa BAO je to presne opačný trend, ako verejne deklaruje. Hlavná architektka by zas mala vysvetliť dôvody takej vysokej intenzity zastavania podhradia, ktorá podľa BAO vyvoláva negatívne následky – ničenie pamiatkovej rezervácie, zvyšovanie parkovacích kapacít a prehustenie dopravy.
