Sýtozelené či modré sako a krikľavo pestrofarebná kravata sa začiatkom 90. rokov stala uniformou nastupujúcej generácie slovenských podnikateľov, ktorí sa strmhlav pustili do budovania kapitalizmu. Veselé farby sa stali ich symbolom.
Po rokoch tesilu, nudy a šedi prišlo prirodzene niečo úplne iné, živočíšne, veselé, životaschopné, energické. Niežeby reprezentanti tohto v civilizovanom svete nie veľmi rešpektovaného štýlu u nás vymreli, ale predsa len, s odstupom rokov je to už asi značnej časti ľudí na smiech a zrejme to už bez okolkov označia za nevkus.
Súdiac podľa výzoru našich panelákov v roku 2013 podnikatelia vymenili saká za fasády obydlí, v ktorých žijú. Úspešnejší sa presťahovali do zelenkavých a broskyňových rodinných domov s barokovými stĺpikmi.
Väčšina však ďalej žije v panelákoch, kde sa ich estetika kolektívne utvrdzuje hlasovaním na domovej schôdzi na spoločnom schodisku. Demokratický výber ponúka výrazné farby, ktoré zrejme majú dodávať ich obydliam auru dobrej nálady a voľnomyšlienkarstva.
Ale sú tu aj alternatívy, napríklad maskáčový vzor. Naozaj taký máme, na Súmračnej ulici. Tie maskáče sú proti zlodejom? Aby si ich nevšimli? Alebo aby sa ich zľakli?
Sú aj iné farby. Taká sivá, nespravodlivo spájaná s šeďou života v totalite je krásna. Nevtieravá, decentná farba. Bolo by fajn, keby sa dostala pri hlasovaniach aspoň do ponuky a snáď ju niekde aj odhlasujú. © SME
Bytovku obliekli do maskáčov - čítaj viac
