BRATISLAVA. Na bratislavskom Hviezdoslavovom námestí bude v pondelok do istej miery autentické verejné modlitbové zhromaždenie, aké zažila Bratislava pred 25 rokmi počas Sviečkovej manifestácie.
Ako povedal František Neupauer, predseda Fóra kresťanských inštitúcií (FKI), ktoré spomienku na udalosti spred 25 rokov organizuje, ideou je v tomto roku sa čo najviac priblížiť Sviečkovej manifestácii z 25. marca 1988. „Preto začneme na tom istom mieste a v tom istom čase, o 18:00 na Hviezdoslavovom námestí. Sviečková manifestácia jedinečným spôsobom prepája občiansku a náboženskú oblasť, aj požiadavky manifestujúcich pred 25 rokmi sa týkali náboženských a občianskych práv, no boli vyjadrené aj náboženským spôsobom – modlitbou,“ povedal.
Program bude širší, ako po iné roky
V deň výročia Sviečkovej manifestácie bude odhalený Múr nenápadných hrdinov v Múzeu zločinov a obetí komunizmu o 10:00. Následne o 13:00 sa začne slávnostné kolokvium za účastí hostí zo zahraničia. Súčasťou osláv bude aj premiéra filmu Noc, keď stíchli zvony o 19:00 v Kine Mladosť. Filmy s tematikou prenasledovania počas komunizmu si budú môcť diváci pozrieť v Kine Mladosť aj v nedeľu 24. marca od 14:30.
V nedeľu sa téma Sviečkovej manifestácie bude niesť aj festivalom Kvetnej nedele - Vikvetfestom od 9:00 na Hviezdoslavovom námestí. Pre priaznivcov vážnej hudby pripravil spevácky zbor Lúčnica Verdiho Requiem v sobotu 23. marca o 19:30 v Katedrále sv. Martina. Pre školy bude blok premietaní utorok 26. marca a stredu 27. marca.
Sviečková manifestácia je podľa Neupauera udalosť, na ktorú smieme byť právom hrdí. „Dokázali sme vystúpiť z bezpečia príbytkov a deklarovať snahu o viac slobody a demokracie v našej krajine,“ zdôraznil. V súčasnosti, keď sa dávajú do popredia ekonomické ukazovatele pred jasnými hodnotami, je podľa Neupauera dôležité nezabúdať na udalosti a tých, ktorí nám slobodu prinavrátili.
Pred 25 rokmi
Bratislavská sviečková manifestácia z 25. marca 1988 vstúpila do dejín ako jeden z najvýznamnejších verejných prejavov odporu voči komunistickému režimu v bývalom Československu. Manifestáciu za náboženské slobody a ľudské práva zorganizovali ľudia z prenasledovaných katolíckych spoločenstiev. Požadovali vymenovanie katolíckych biskupov pre neobsadené slovenské diecézy, úplnú náboženskú slobodu a tiež dodržiavanie ľudských práv.
Na manifestáciu na Hviezdoslavovo námestie prišlo približne 2 000 ľudí, ďalšie tisíce boli v priľahlých uličkách. Počas zhromaždenia neodzneli žiadne prejavy, manifestujúci vyjadrili svoj odpor horiacimi sviečkami a modlitbami.
Štátna polícia proti manifestujúcim použila obušky a vodné delá. Desiatky ľudí zatkli a vypočúvali. Hlavných organizátorov - Jána Čarnogurského, Vladimíra Jukla a ďalších predstavitelia štátnej moci celý piatok zadržiavali, aby im zabránili pripojiť sa k zhromaždeniu. Františka Mikloška prepustili až po 48 hodinách, biskupa Jána Korca a Silvestra Krčméryho polícia v ten deň strážila doma.
Policajný zásah proti tichej modlitbovej manifestácii vyvolal v demokratickom svete odpor. Správu o bratislavskej udalosti vysielali BBC, Hlas Ameriky, Slobodná Európa či Vatikánsky rozhlas.
