Agentúrne správy sme 17.3. o 16:20 nahradili autorským textom SME
BRATISLAVA. Asi dvesto ľudí sa v sobotu zišlo na Námestí SNP v Bratislave, aby zatarasili cestu pravicovým extrémistom pochodujúcim k hrobu Jozefa Tisa.
Blokádu osobne podporil aj primátor mesta Milan Ftáčnik (nezávislý s podporou Smeru). Najskôr na ňu Bratislavčanov volal vo videopozvánke a v sobotu sa postavil na čelo sprievodu, ktorý čakal na príchod neonacistov.
„Tu nemôžete stáť aj na jednej, aj na druhej strane. V tomto je pre mňa úplne jasné, že patrím sem,“ povedal Ftáčnik. O prípadnú stratu hlasov pre otvorenú podporu blokády sa neobával. „Nikdy som nad tým takto neuvažoval,“ povedal.
Úradom blokádu ohlásili až na podnet primátora deň pred jej konaním. Ak by tak neurobili, Ftáčnik by sa na nej nezúčastnil. „Musíme prejaviť svoj postoj zákonným a pokojným spôsobom a nedať im zámienku, aby povedali, že my sme boli tí, čo porušili zákon.“
Demonštranti na Námestí SNP. Kliknutím obrázok zväčšíte. FOTO: SME - Vladimír Šimíček
Pochod nemohli nepovoliť
Organizátori Pochodu za slobodné Slovensko, ako extrémna pravica svoje podujatie pomenovala, sa nakoniec rozhodli Námestiu SNP vyhnúť. Účastníci blokády sa preto rozbehli k Martinskému cintorínu. Polícia sa ich pokúsila zastaviť, no zhruba polovica účastníkov sa nakoniec zhromaždila pred vchodom do cintorína.
Extrémisti mali na pochod riadne povolenie od Starého Mesta. „Oznámený účel zhromaždenia Deň vzniku prvej Slovenskej republiky a jeho odkaz pre súčasnosť nenapĺňa dôvody na jeho zakázanie,“ tvrdí hovorca Starého Mesta Tomáš Halán.
Skrývanie hlavného motívu
Organizátori pochodu chceli vyjadriť svoj nesúhlas s členstvom Slovenska v Európskej únii, čo považujú za stratu samostatnosti Slovenskej republiky.
„Kritika Európskej únie v tomto prípade je a zároveň aj nie je populistická. Populistickou nie je v tom zmysle, že tu nejde o populárnu tému, ale o tému, ktorá je tradične prítomná v rétorike všetkých krajne pravicových subjektov,“ vysvetľuje politológ Tomáš Nociar, ktorý sa zaoberá pravicovým extrémizmom.
„Za populizmus možno označiť schovávanie hlavného motívu podobných pochodov, ktorým je najmä verejné prejavovanie sympatií k neonacizmu alebo neofašizmu, za témy vhodnejšie k oslovovaniu verejnosti.“
Časť verejnosti pokus o blokádu odsúdila ako reklamu extrémistom, no demokratická spoločnosť má podľa Nociara morálnu povinnosť stavať sa proti extrémizmu. „Otázkou teda nie je či, ale skôr aké občianske protistratégie proti pravicovému extrémizmu zvoliť.“
Pripravili aj vodné delo
Podporiť demonštrantov prišiel okrem primátora aj čestný predseda Ústredného zväzu židovských náboženských obcí Pavel Traubner, politológ Grigorij Mesežnikov či poslanec Smeru Ľuboš Blaha.
Polícia situáciu monitorovala počas celého dňa. V uliciach boli desiatky hliadok štátnej aj mestskej polície. Pripravené bolo aj vodné delo.
Hlina stál pred neonacistami, brali ho policajti
Poslancovi Alojzovi Hlinovi za marenie zhromažďovacieho práva hrozí pokuta.
BRATISLAVA. Po oficiálnom skončení blokády, na Námestí SNP, ktorej sa neonacisti vyhli, sa rovnako, ako mnohí ďalší jej účastníci, presúval k Martinskému cintorínu aj nezávislý poslanec Alojz Hlina. Pochodujúcich extrémistov predbehol.
Zástup neonacistov na neho najskôr vykrikoval heslo „antifa, hahaha!“. Keď sa pokúsil pochod zastaviť, pribudli ďalšie slovné urážky od pochodujúcich a policajti Hlinu odviedli, pričom dostal niekoľko úderov do oblasti tváre.
Hlina sa pre agentúru Sita neskôr vyjadril, že postup polície pri svojom zadržaní považoval za profesionálny.
Na Krížnej ulici nebol podľa polície jediným, koho policajti zadržali. Policajný hovorca František Peczár spomenul dvoch predvedených, ktorí „neoprávnene vnikli do zhromaždenia“ a bránili účastníkom v „plnení jeho účelu“.
Hlinovi už nepomôže poslanecká imunita. Priestupkovú aj trestnoprávnu imunitu si poslanci zrušili v roku 2012. Za úmyselné bránenie vo výkone zhromažďovacieho práva hrozí podľa zákona pokuta 5000 korún (165,97 eura).
khu
