Peniaze na cesty nenašli škrtaním, iba odložením dlhu. Druhý milión sľúbila župa, tretí má primátor pýtať od štátu.
BRATISLAVA. Bratislava nebude platiť faktúry za odvádzanie dažďovej vody, aby mohla zaplátať výtlky. Taký je výsledok dnešného mimoriadneho zasadnutia mestského zastupiteľstva.
Milión eur chcú použiť „na najzaťaženejšie úseky v meste“, povedal primátor Milan Ftáčnik (blízky Smeru). Ich mapu už mesto má, v Starom Meste tam patria napríklad Palisády, Staromestská, Nábrežie L. Svobodu či Karadžičova. Odobriť ju však ešte majú starostovia.
Vodárňam nezaplatia
Mesto peniaze vyčlenilo a zmapovalo zlé úseky aj preto, že si takú podmienku dalo vedenie Bratislavského kraja. To sľúbilo poslať na cesty dotáciu milión eur.
Fakty
Výtlky
4000 je výtlkov na cestách v Bratislave po zime
tisíc jám zaplátali v posledných dvoch mesiacoch
denne opravia 130 výtlkov
ide však len o dočasné opravy na pár mesiacov
mesto malo pôvodne v rozpočte 600 tisíc eur
teraz pridá milión, ďalší dá župa, tretí chcú od vlády
Nápad vziať peniaze z platieb vodárňam však kritizovali pravicoví poslanci. „Poďme škrtať, ale nie tým, že nezaplatíme faktúry,“ myslí si predsedníčka klubu SaS Katarína Augustinič. „Budúci rok budeme musieť zaplatiť dva razy toľko a nevieme z čoho,“ dodal predseda najsilnejšieho poslaneckého klubu SDKÚ a Mosta-Híd Ivo Nesrovnal.
Riaditeľ magistrátu Rastislav Gajarský však vraví, že s Bratislavskými vodárňami sú na odklade splatnosti faktúr dohodnutí.
Mesto však mešká aj s platením faktúr za opravy ciest. Podľa správy o rozpočtovom hospodárení z 18. februára má mesto meškajúce faktúry za deväť miliónov eur, polovicu z tejto sumy už za tento rok.
„Nečudo, že cesty tak vyzerajú, keď mesto neuhrádza platby tým, ktorí sa o cesty majú starať,“ myslí si Nesrovnal.
Primátor však tvrdí, že faktúry neplatili, lebo majú výpadok v daniach. „Štát nám napriek odhadu neposlal zhruba tri milióny. Nevybral ich na daniach z príjmov fyzických osôb,“ vraví. Menej získali aj z predaja majetku či dane z nehnuteľností.
Nesrovnal, ktorý je aj vicežupanom, s riešením nesúhlasil.
FOTO - TASR
Peňazí je stále málo
Do ciest sa podľa Ftáčnika dlhodobo neinvestuje. Za posledných desať rokov to bolo podľa neho tak málo, že po oprave konkrétnej cesty sa na ňu cestári môžu opäť vrátiť v prepočte za 350 rokov. „Norma hovorí raz za 25 rokov,“ vraví Ftáčnik.
Predseda mestskej dopravnej komisie Jozef Uhler (SDKÚ) však hovorí, že väčšina výtlkov nevzniká z dôvodu zlého podložia. „Cesta bola prerezaná, urobili na nej inžiniersku sieť, starý materiál nespojili s novým, niekto to odflákol a niekto neskontroloval,“ vraví. Kontrolovať to mali podľa neho zamestnanci cestného oddelenia magistrátu. Podotýka pritom, že každú piatu nehodu v posledných mesiacoch zapríčinil zlý stav ciest.
Pravicoví poslanci tiež včera primátora poverili, aby od štátu zo 16-miliónového balíka na výtlky pýtal ďalší milión. Mestá majú z neho dostať polovicu. Aké šance má Bratislava, ešte nie je jasné. „Otázka rozdelenia usporených prostriedkov na opravy ciest bude predmetom rokovaní so ZMOS a VÚC,“ povedal Radko Kuruc z tlačového odboru ministerstva financií.
Mesto tiež vyhlási nový tender na opravy ciest. Poslanci chcú, aby ho pripravilo s odborníkmi, ktorí majú hľadať technológie, ktoré vydržia
SaS rieši problém bratislavských výtlkov i v parlamente cez návrh ich kolegu Juraja Miškova.
Na snímke zľava - Marián Greksa, Katarína Augustinič a Vladislav Hečko.
FOTO - TASR
.
Výtlky spôsobujú aj nehody.
FOTO - SME
