Petržalka má svoje pohrebisko, kedysi sa tu pásli ovce

Reliéf z chladničiek na dome, zrútená fasáda paneláka aj zberný tábor. Nový turistický sprievodca od MARTINA KLEIBLA odhaľuje najväčšie sídlisko.

Martin Kleibl, fotograf a doktorand na VŠVU. Je autorom nového sprievodcu po Petržalke - Konduktor.(Zdroj: SME - GABRIEL KUCHTA)

Z autobusu vystúpia japonskí turisti, všetci vyvracajú hlavy dohora a obdivujú sofistikovanú výzdobu panelákov. Sci-fi scenár sa môže naplniť, hovorí fotograf MARTIN KLEIBL, ktorý vytvoril sprievodcu po Petržalke s názvom Konduktor.

Ako vznikol nový turistický sprievodca?

„Téme Petržalky som sa intenzívnejšie začal venovať asi šesť rokov dozadu ako študent fotografie na Vysokej škole výtvarných umení. Zo začiatku som nemal ambície, že by to bol väčší projekt. Dokumentoval som iba svoje bezprostredné okolie, Nápad urobiť sprievodcu vznikol pred štyrmi rokmi, keď sa mi narodila dcéra.“

Inšpirovala vás?

„Začal som robiť dvoj až trojhodinové prechádzky s kočíkom a veľa vecí som objavil. V Petržalke bývam už od narodenia, čiže 31 rokov, no s kočíkom som začal chodiť po celej mestskej časti krížom-krážom pešo.“

Čo ste tak objavili?

„Všelijaké umelecké diela a zákutia, o ktorých som predtým nevedel. Postupne som sa začal zaujímať aj o historické pamiatky, ktoré sa zachovali, ale hlavne som začal študovať históriu tohto územia, keďže som o nej nevedel skoro nič. Nevedel som si ani predstaviť, ako vyzerala dedina, ktorá tu stála predtým a kde vlastne bola.“

Dnes máte fotky už zaniknutých malieb na domoch.

„Áno, fotil som ich dávnejšie, nestihol som len jednu, ktorá bola na najjužnejšom 12-poschodovom terasovom dome. Kto vie, či sa niekde nájde zachytená. Dokumentoval som napríklad aj staré laminátové červené zastávky MHD, keď som videl, že ich postupne rušia. Asi od roku 2003 som začal v Petržalke fotiť takmer všetko, čo mi prišlo do cesty. Od života na sídlisku, cez nápisy na terasách a domoch, reklamné štíty a interiéry obchodov až po všetky možné zaujímavé objekty a umelecké diela. Zo siedmich monumentálnych malieb na panelákoch vydržala dodnes len jedna maľba Mier na Osuského ulici.“

Časom asi zmizne aj tá.

„Mám ambíciu zachrániť ju, lebo aj ten dom idú zatepliť. Stretol som sa s autorom maľby, pánom Jozefom Porubčinom, a chcel by som, aby po zateplení premaľovali dielo na stenu domu pod jeho dozorom. Nezachoval by sa teda originál. Na to však bude treba zohnať peniaze, horolezcov, ale hlavne presvedčiť kompetentných ľudí.“

História
Petržalka
  • 1225: prvá písomná zmienka o osídlení územia;

  • 1809: ostreľovanie Bratislavy napoleonskými vojskami z petržalského brehu;
  • 1891: otvorenie Mosta Františka Jozefa;
  • 1914: začiatok premávky viedenskej električky;
  • 1918: Petržalka sa stáva súčasťou ČSR;
  • 1938: pripojenie k nacistickému Nemecku;
  • 1946: Petržalka sa stáva súčasťou Bratislavy;
  • 1973: vypísanie medziná〜rodnej súťaže na sídlisko.

(Zdroj: Petržalka sprievodca)

zvystavby.jpg

Foto: Karol Kleibl

Nie ste sprievodcom, ani historikom, ako ste zháňali materiály do vášho sprievodcu?

„Od všelikadiaľ. Materiály a mapy som zháňal v archívoch, knihách, na internete, z miestneho úradu mám niektoré informácie, no veľa oficiálnych dokumentov je už asi stratených. Časť fotiek mi poskytol napríklad fotograf Ľubo Stacho, alebo bývalý zamestnanec GIBu (Generálny investor Bratislavy pozn. red), Kamil Beladič. Od neho mám napríklad aj fotku paneláka na Topoľčianskej ulici. Pri výstavbe tam zavadil o dom žeriav a celá stena sa takmer zosypala. Tí, čo to mali na svedomí, vraj zutekali za hranice. Niektoré balkóny sa zrútili a celá fasáda popraskala. Okrem toho som aj svoju bakalárku robil o Petržalke, po tom som chcel urobiť obrazovú publikáciu aj s textami a rozhovormi s ľuďmi, ktorí majú o Petržalke čo povedať, aj so Staropetržalčanmi, ktorí dodnes žijú.“

Našli ste takých?

„Roky bývam v Petržalke a nevedel som napríklad, že v časti za Matadorkou pri petržalskom cintoríne sú ešte pôvodné domy, je to taký skanzen. Dodnes tam obyvatelia nemajú kanalizáciu a ani plyn, je to úplne zabudnuté územie, ktoré miestni odjakživa nazývajú „kolónka“. Torzo starej Petržalky je aj oproti Ekonomickej univerzite, ide len o niekoľko domov na Sosnovej ulici, potom pod Prístavným mostom, časť je aj okolo Kremnickej ulice pri kúpalisku Matador. Niekoľkí ľudia v domoch prežili aj búranie Petržalky, napríklad na Sosnovej som stretol jedného obyvateľa, pýtal som sa ho, ako vnímal búranie a novú výstavbu. Reagoval, akoby sa vlastne nič nestalo, pritom okolo jeho domu postavili dvanásťposchodové paneláky, dosť ma to prekvapilo.“

Sprievodcu začínate víziou: japonskí turisti prichádzajú do Petržalky. Plánujete nejaké vychádzky?

„Je to možné. Rozprával som sa s chalanmi, ktorí majú cestovku Authentic Slovakia a robia prehliadky po Bratislave na embéčke, chcú robiť bicyklové túry cez Petržalku. Verím, že by to miestnych a aj turistov zo zahraničia zaujímalo. Možno sem začnú chodiť aj japonskí turisti.“

Ak by ste turistov vodili po Petržalke, čo by ste im ukázali?

„Začal by som určite nábrežím, potom by som im ukázal pamiatky okolo petržalského korza, ako Kostol Povýšenia svätého Kríža, poslednú petržalskú krčmu – hostinec Lipa, vojnový cintorín z prvej svetovej vojny a bunker na Kopčianskej ulici, aj niečo z novej časti Petržalky. Záviselo by to od toho, koho by som sprevádzal. Zaujímavý je aj Malý Draždiak, posledné torzo Chorvátskeho ramena či zachované hájovne v Starom háji a Zrkadlovom háji. Dali by sa robiť tematické vychádzky, napríklad po umeleckých dielach alebo aj klasických pohostinstvách alebo obchodoch, v ktorých sa za 30 rokov takmer nič nezmenilo.“

Máte radi Petržalku, mapujete mestskú časť, za čím, čo zmizlo, vám je ľúto?

„Veľmi ma mrzí, a to sa netýka iba Petržalky, ak niekto zdemoluje historickú budovu, pretože stojí v ceste jeho podnikateľským aktivitám. Takou bol aj Dámsky tenisový klub, ktorý stál v areáli Incheby. Dom zbúrali tesne po tom, ako bol podaný návrh na jeho zaradenie medzi kultúrne pamiatky. Dodnes nechápem, prečo to vedenie Incheby spravilo. V súčasnosti je namiesto neho akási pláž, na ktorú neviem, či vôbec niekto chodí. Podobná budova – Dom riaditeľa smaltovne stojí aj pri železničnej stanici, zachránilo ju len to, že ju stihli vyhlásiť za kultúrnu pamiatku. Štadión, známy ako Artmedia Petržalka stál pri Starom moste od roku 1898, až v roku 2012 začal niekomu vadiť a už je nenávratne preč. Z môjho pohľadu sú to totálne zbytočné, nepochopiteľné, ale hlavne bezohľadné činy.“

Dnes chátra Nemecký veslársky klub pri Moste SNP, tomu nehrozí zbúranie?

„Ten je chvalabohu národnou kultúrnou pamiatkou, takže ho nemôžu zbúrať. Je to unikátna funkcionalistická budova z roku 1931 od architekta Josefa Konrada, vlastní ho súkromná spoločnosť a budova je nevyužitá a chátra. Hnevá ma, že zmizli aj maľby na panelákoch, len proti tomu sa nedá nič robiť, preto chcem iniciovať záchranu aspoň poslednej maľby. Pre väčšinu ľudí je to totiž bezcenná „komunistická“ čarbanica. Miznú mi pred očami diela, ktoré majú umeleckú a historickú hodnotu a aj prostredníctvom môjho sprievodcu sa snažím otvoriť ľuďom oči, kým nebude úplne neskoro. Takmer kompletne zachovaný je aj reliéf od Juraja Mihalíka a Michala Studeného na Rovniankovej ulici, ktorý vraj autori vytvorili z dverí chladničiek. Ten by sa pri prípadnej rekonštrukcii fasády dal zachrániť. Zaujímavý je aj príbeh Juraja Mihalíka, ktorý v roku 1983 odmietol vstúpiť do zväzu umelcov, a preto mu zakázali sochársku činnosť. Začal sa venovať keramike, ktorá sa neskôr úspešne predávala po celom svete.“

veslarsky_res.jpg

Nemecký veslársky klub dnes.

FOTO - MARTIN KLEIBL

Ako bude Konduktor pokračovať?

„Chcem urobiť www verziu interaktívnej mapy a ak bude veľký záujem a zoženú sa peniaze, plánujem k doteraz vytlačených 2000 kusov spraviť dotlač. Brožúrka sa dá zadarmo získať v Dome kultúry Zrkadlový háj v Petržalke, v Artfore na Kozej ulici a Turistickom centre na Klobučníckej ulici. Neskôr by mohla pribudnúť aj anglická verzia. Prvotným cieľom však nebolo, aby do Petržalky chodili turisti, ale aby sa Petržalčania dozvedeli, kde vlastne žijú. Sprievodcu som vydal vďaka grantu magistrátu mesta BA – Ars Bratislavensis. Mapka, ktorá sa dá pozrieť aj na webe, zachytáva tiež veci, ktoré už neexistujú, no ešte som ich stihol zdokumentovať. To bolo tiež cieľom, zakonzervovať a skatalogizovať tieto diela. O sochy sa až tak nebojím, no viac sú ohrozené dvojrozmerné diela, ako maľby, mozaiky alebo reliéfy, ktoré sú na niektorých domoch a školách. Niekto ich bez opýtania prekryje polystyrénom, nápisom či reklamou a nikoho to netrápi. Pritom sú mnohé signované a vzťahujú sa na ne autorské práva. Mojím cieľom je aj iniciovanie ochrany takýchto diel. Jedna mozaika jazdca na koni je takto prekrytá na Námestí Hraničiarov na štíte nad jednou predajňou. Možno by nebol až taký problém nápis odstrániť a mozaiku odokryť.“

Na webe konduktor.sk nie je len mapa s historickými objektmi, zaujímavosťami, umeleckými dielami či službami, ale aj stará pôvodná Petržalka. Ide o projekt Dvory kedysi a dnes. Ako to vzniklo?

„V rámci výskumov som v archíve GIB-u zohnal stavebnú mapu Petržalky, na ktorej bola zakreslená pôvodná zástavba a na nej plán, ako budú stáť nové paneláky. V archíve som objavil aj fotky domov, ktoré išli asanovať, zdokumentovali vtedy každý. Na základe stavebnej mapy som si určil, kde pôvodný dom stál a približne na tom istom mieste som odfotil súčasný stav. Takto vznikli dvojice fotiek Dvory kedysi a dnes.

Padlo tam vraj okolo 1800 pôvodných domov.

„Presné číslo neviem a neviem, či je vôbec známe, pretože „za vlasť“ padlo aj mnoho záhradných domčekov so záhradami.“

dvory_res.jpg

Zo série „Rovnaké miesto“. Pôvodná a terajšia podoba časti Dvory v Petržalke.

FOTO – MARTIN KLEIBL

Ďalším vaším projektom v rámci Konduktora sú susedia. Veľká bytovka, kde kliknutím na okno vstupujete ľuďom do izby. Chceli sa nechať fotiť?

„To bola moja diplomová práca na VŠVU, išlo o panelák, v ktorom som žil od narodenia skoro 30 rokov. Chodil som niekoľko mesiacov rad-radom po bytoch a zvonil, niektorí ma pustili, niektorí nie. No divil som sa, že sa našlo dosť ľudí, ktorí ma pustili, aj napriek tomu, že ma vôbec nepoznali. Zo 107 bytov som nafotil 55.“

Keď si kliknem do okna, tak tam reálne tí ľudia bývajú?

„Je to reálny stav z roku 2010. Človek žije vo veľkom paneláku a nepozná svojich susedov, taká bola motivácia, aby som začal s týmto fotením. Býval som v bytovke roky, no nevedel som, kto býva nado mnou a pod mnou, často som na chodbách stretával ľudí, ktorých som videl prvýkrát a pritom tam bývali už roky.“

Spomínali ste, že šlo o vašu diplomovku.

„Prvotne som fotky nalepil na stenu galérie do podoby paneláku. Neskôr som si zohnal dotykový displej, ktorý som vložil do starožitného rámu, no a na displeji sa dalo prstom klikať na jednotlivé okná. Tak sa môj „rodný dom“ ocitol napríklad v galériách v Bratislave, Liptovskom Mikuláši, Brne, alebo v Prahe a ľudia mohli doňho nakuknúť.“

Na webe máte aj súpis bunkrov. Popisuje, v akom sú stave, či sú zasypané alebo zničené. Prešli ste všetky?

„Mapoval som ich, úplne všetky som neprešiel, no existujú výborne spracované databázy bunkrov na webe. O niektorých sa myslelo, že sú zbúrané, no sú s najväčšou pravdepodobnosťou zasypané, keďže ich ani pri výstavbe Petržalky nedokázali stroje zničiť. O niektorých aj presne vieme kde, lebo sa dajú lokalizovať.“

Kde?

„Jeden je zasypaný pod nadjazdom cez Panónsku cestu za hypermarketom Carrefour. Druhý zasypaný je pri škole na Beňadickej ulici na Lúkach, tam aj vykúka zo zeme malý kopec, pod ktorým sa údajne nachádza bunker. A tretí je pri hrádzi neďaleko nemocnice Antolská. Možno by bolo zaujímavé ich nejakým spôsobom sprístupniť. Určite by to bola obrovská atrakcia.“

Keď sme pri kopcoch, Petržalka má asi najznámejší umelý kopec. Hovorí sa tomu aj pohrebisko Petržalky.

„Odvážal sa tam stavebný odpad zo starej Petržalky a zo zbúraného Podhradia. Časť starej Petržalky je zakopaná aj na ostrove Starý háj na juhovýchodnom konci Petržalky, kde kedysi ťažili štrk, tak to tam rovno zasypávali odpadom. Na umelom kopci je dnes offroadová dráha, kedysi sa tam pásli ovce.“

Je pravda, že v Petržalke bol aj akýsi zberný tábor ľudí?

„Bolo to v blízkosti Petržalského cintorína a železničnej stanice Kopčany. Tábor bol vybudovaný až v decembri 1944 a zhromažďoval väzňov, prevažne židov z Maďarska, Poľska, Ukrajiny, Talianska a Juhoslávie, ktorých neskôr prevážali do nemeckých koncentračných táborov. Po skončení vojny tu za plotom cintorína objavili masový hrob s takmer 500 obeťami.“

kopec_res.jpg

Umelý kopec v roku 1978.

FOTO - KAMIL BELADIČ

topolcianska_res.jpg

Padnutá fasáda na Topoľčianskej. Pri stavbe žeriavom narazili do domu.

FOTO - KAMIL BELADIČ

duha_res.jpg

Reliéf na paneláku na Rovniankovej ulici je z chladničiek, chcú ho odstrániť. Ide o dielo z roku 1981 od J. Mihálika a M. Studeného

FOTO - MARTIN KLEIBL

kamen_res.jpg

Základný kameň Petržalky.

FOTO - MARTIN KLEIBL

lietadlo_res.jpg

Delfín L-29 pred ZŠ Gessayova v roku 1996.

FOTO - ARCHÍV ZŠ GESSAYOVA

vystavba_res.jpg

Posledná etapa výstavby v časti Dvory v Petržalke. Výstavba sa začala v apríli v roku 1973. Veľké sídlisko mala najskôr riešiť medzinárodná Ideová súťaž na urbanistickú štúdiu južného obvodu Bratislavy.

FOTO – KAMIL BELADIČ

namhran_res.jpg

Pocta VOSR na Nám. Hraničiarov, maľba od Ivana Schurmana, panelák dnes.

FOTO - MARTIN MISTRÍK, MARTIN KLEIBL

panelok_res.jpg

Bytovka z projektu Susedia od Martina Kleibla

susedia_res.jpg

Po kliknutí na okno veľkého panelákanazriete do bytov. V rámci diplomovej práce Martina Kleibla spoznal svojich susedov.

FOTO –MARTIN KLEIBL

teta_res.jpg

Najčítanejšie na SME Bratislava


Inzercia - Tlačové správy


  1. Pivný bar Senica: Miesto, kde objavíte, ako má chutiť pivo
  2. Volkswagen Golf: Viac, než facelift
  3. Plavba východným Stredomorím so slovenským sprievodcom
  4. Hotovosť, internet či karta? Najbezpečnejšie je platenie mobilom
  5. Už ste niekedy jedli v garáži? Tá v Trenčíne stojí za to
  6. Staré Dobré Mexiko: Už vieme prečo východniari chvália Šariš
  7. Objavte netušené možnosti nových firemných kreditných kariet
  8. Najväčšie first moment zľavy končia vo februári
  9. Boj s podvodníkmi stáčajúcimi odometre stojí bazáre státisíce
  10. Bezpečné a prestížne bývanie v Bratislave s novým symbolom mesta
  1. Pivný bar Senica: Miesto, kde objavíte, ako má chutiť pivo
  2. Projekt "Zvýšenie odborných kapacít v oblasti práce s mládežou"
  3. Malé knedličky, veľké dojmy
  4. Volkswagen Golf: Viac, než facelift
  5. Plavba východným Stredomorím so slovenským sprievodcom
  6. Projekt First Lego League podporila Nadácia Pontis
  7. Klienti majú často pocit, že potrebujú spracovať len projekt
  8. Na bolesti chrbta pomôžu kúpele
  9. Na bolesti chrbta pomôžu kúpele
  10. 3 úlohy, ktoré vyrieši minerálna vlna najlepšie
  1. Už ste niekedy jedli v garáži? Tá v Trenčíne stojí za to 11 788
  2. Hotovosť, internet či karta? Najbezpečnejšie je platenie mobilom 11 398
  3. Plavba východným Stredomorím so slovenským sprievodcom 7 376
  4. Staré Dobré Mexiko: Už vieme prečo východniari chvália Šariš 6 958
  5. Boj s podvodníkmi stáčajúcimi odometre stojí bazáre státisíce 5 975
  6. Prečo majú Slováci stále radšej hypotéku ako prenájom? 3 811
  7. Najväčšie first moment zľavy končia vo februári 3 620
  8. Bezpečné a prestížne bývanie v Bratislave s novým symbolom mesta 3 479
  9. Volkswagen Golf: Viac, než facelift 2 488
  10. Mäsovýroba Gašparík získala ocenenie Danubius Gastro 2017 2 462

Už ste čítali?

Domov NajnovšieNajčítanejšieDesktop