Ak je okrem pruhov na ceste pred nimi aj značka, vodiči musia dať chodcom prednosť. Inak je to sporné.
BRATISLAVA. Po roztopení ľadu a snehu nie je na cestách len veľa dier, okrem asfaltu sa strácajú aj priechody pre chodcov.
Zostávajú len slabo viditeľné zošúchané biele stopy, niekde ani tie.
Výtlk na ceste a jeden biely zošúchaný pásik zostal napríklad z priechodu na Špitálskej ulici v centre Bratislavy. „Jednoznačne nejde o priechod pre chodcov,“ tvrdí hovorca polície František Peczár.
V podobnom stave sme našli niekoľko ďalších priechodov v meste. Ťažko si nielen vodiči, ale aj chodci všimnú aj to, čo zostalo z priechodu aj pri divadle Nová scéna. Zábery Google street view spred necelého roka ukazujú, že oba boli zošúchané už vtedy.
Istota, len keď je značka
Je priechod ešte priechodom, ak z neho väčšinu nevidno? A čo v prípade, že na ňom auto zrazí chodca, kto je potom na vine? Polícia ani ministerstvo vnútra nedávajú jednoznačnú odpoveď.
Každý priechod má byť označený aj zvislou značkou, tvrdia. Povinné to však bude až v roku 2016 a mnoho priechodov značku nemá.
Odborník na dopravu Jozef Drahovský tvrdí, že v prípade dopravnej nehody na takomto neoznačenom zošúchanom priechode by mal podiel viny niesť aj správca cesty, ktorý to zanedbal.
Pruhy na ceste by mali obnoviť, „ak majú menej ako 80 percent pôvodnej plochy“, hovorí aj Margita Jergušová z Výskumného ústavu dopravného v Žiline. Inak podľa nej nespĺňajú normy. „Na Slovensku to nikto nekontroluje,“ vraví.
Značka nebola ani pri jednom zo spomínaných priechodov, dali ich tam až tento týždeň po upozornení SME. Podobných priechodov v centre mesta bez značky však zostalo mnoho, len okolo Kamenného námestia štyri.
Ministerstvo vnútra zasa tvrdí, že priechod platí, aj keď je zotretý, musí však byť viditeľný pre vodiča aj chodca.
„Ak vodič nedá chodcovi prednosť, pretože bol priechod preňho a ostatných účastníkov premávky nedostatočne viditeľný, posudzuje sa to individuálne,“ hovorí Alena Koišová z tlačového oddelenia ministerstva.
Za slabé čiary trest
Krajské policajné riaditeľstvá nemajú štatistiku o tom, koľko nehôd je na takýchto nejednoznačných priechodoch. Od radníc v Košiciach, Prešove, Trnave ani v Žiline nikto doteraz nežiadal odškodné za nehodu na takomto priechode.
Väčšinu ciest v Bratislave spravuje magistrát. Tvrdí, že priechody obnovujú každý rok. Začať chcú na jar. Ani väčšina iných oslovených veľkých miest neobnovuje náter častejšie.
Za zanedbanie povinností môžu správcu potrestať. „Môže dostať pokutu asi 33-tisíc eur,“ vraví hovorca ministerstva dopravy Martin Kóňa.
Drsné sú na ceste guľôčky
Najčastejšie priechody maľujú najlacnejším syntetickým náterom, ktorý vydrží tak rok, hovorí Jergušová.
„Nemal by sa používať bez dodatočného posypu protišmykovými prísadami alebo balotinou,“ hovorí.
Balotina sú sklené gulôčky, ktoré okrem zdrsňovania odrážajú aj svetlo. Odborníčka tvrdí, že väčšinou priechody nezdrsnia a sú potom veľmi šmykľavé.
V Bratislave robia na cestách čiary aj zo studeného plastu. „Má dobré protišmykové vlastnosti a vydrží dlhšie,“ hovorí Jergušová. Je asi o polovicu drahší, má však aj dvojnásobnú životnosť.
„Používame ho na opravených cestách alebo vyťažených priechodoch,“ vraví Martina Halušková z magistrátu.
