Zomrel bývalý primátor Bratislavy a hlavný architekt Milan Hladký, ktorý stál za súťažou na Petržalku a odmietol okupáciu z augusta 1968.
- 1925 – narodil sa v Zborove nad Bystricou;
- 1962 – 1964 – hlavný architekt Bratislavy;
- 1964 – 1969 – primátor Bratislavy;
- 1968 – odmietol okupáciu;
- 1970 – vylúčený z KSČ, venuje sa vede.
BRATISLAVA. Najskôr bol dva roky hlavným architektom Bratislavy, potom stál päť rokov na jej čele ako primátor.
Za ten čas stihol byť pri vypísaní najväčšej medzinárodnej architektonickej súťaže na Slovensku, na sídlisko Petržalka.
V pondelok zomrel architekt a urbanista Milan Hladký. Bratislava pod jeho vedením odsúdila inváziu vojsk Varšavskej zmluvy v roku 1968. Hladkého preto v roku 1970 vylúčili z KSČ, stiahol sa z verejného života a venoval sa vede.
Na okupáciu po rokoch spomínal Hladký pre denník SME v roku 2002. „Na úrad prichádzalo veľa ľudí, vyslovovali nám podporu. Ľudia menili smerovníky a strhávali názvy ulíc, aby miatli sovietske vojská. V Bratislave sa proti okupantom veľmi revoltovalo, nemohlo sa chodiť ani von, na ľudí strieľali.“
Od politiky späť k vede
Veda mesta a urbanizmus, to bol jeho život, spomínajú na Hladkého kolegovia. „Napriek všetkému, čo sa stalo, nezatrpkol, hľadal profesionálne riešenia,“ hovorí architekt Vojtech Hrdina z ateliéru Aurex.
S Hladkým sa stretol, keď po vylúčení z verejného života pracoval v Urbione, štátnom inštitúte urbanizmu a územného plánovania. „Keď som prišiel do Urbionu v roku 1977 ako mladý, pôsobil tam ako vedúci. Mal som šťastie, že som s ním spolupracoval.“
Hrdina spomína, že hoci spolu trávili veľa času, Hladký o politike a minulosti nehovoril. Úplne sa stiahol po odchode do dôchodku. „Občas sme ho oslovili na konzultáciu, čo rád spravil, reagoval asi len na naše oslovenie.“
Plán Bratislavy aj Košíc
Hladký stál nielen za súťažou na Petržalku, ale aj za územným plánom Bratislavy a Košíc. Za urbanistické riešenia dostal spolu s architektonickým tímom v roku 1964 cenu Dušana Jurkoviča.
„Ako mladí architekti sme vtedy papuľovali a kritizovali územný plán, napríklad, že nezasiahol až do Karlovej Vsi,“ spomína architekt Iľja Skoček, ktorý projektoval sídliská v Ružinove či Dúbravku. Život podľa neho plán mesta prekročil.
Hladký sa ako hlavný architekt a neskôr primátor musel rozhodnúť, ktorým smerom rozšíriť mesto, spomína Skoček na to, ako sa z Petržalky stalo najväčšie sídlisko. „V tom čase inej podobnej medzinárodnej súťaže u nás nebolo,“ vraví Skoček.
Ideovú súťaž na urbanistickú štúdiu južného obvodu Bratislavy vypísali v roku 1967, prihlásilo sa až 84 architektonických kolektívov z 19 krajín, medzi nimi aj Japonci. „V súťaži sa neprojektovalo mesto, ale obrovské sídlisko, to je veľký rozdiel,“ vraví Skoček. „Bohužiaľ, skončila sa neurčito, víťazov bolo niekoľko.“
Hoci ocenili päť návrhov, územno-plánovaciu štúdiu napokon spracovali Jozef Chovanec a Stanislav Talaš. Po revolúcii v roku 1989 ich za to mnohí architekti kritizovali.
Petržalku začali stavať až v roku 1973, čiže v čase, keď bol už Hladký vylúčený zo strany aj z verejného života.
„Okupácia a 68. rok si vyžadovali obete,“ hovorí Skoček. „Všetci boli vtedy proti okupácii, aj tí, čo hovorili, že sú za.
Návrhy Japoncov v medzinárodnej súťaži o Petržalku.
FOTO - BRATISLAVA ATLAS SÍDLISK
Petržalské sídlisko dnes. Začali ho stavať v roku 1973.
FOTO SME - TOMÁŠ BENEDIKOVIČ
