SME
Piatok, 9. jún, 2023 | Meniny má Stanislava

Prilákal aj Japoncov, potom vznikla Petržalka

Zomrel bývalý primátor Bratislavy a hlavný architekt Milan Hladký, ktorý stál za súťažou na Petržalku a odmietol okupáciu z augusta 1968.

Oficiálna návšteva predsedu Národného zhromaždenia Josefa Smrkovského na Slovensku 3.-4.júla 1968. J. Smrkovského (vpravo) víta predseda Národného výboru hlavného mesta Bratislavy Milan Hladký (vľavo) na bratislavskej radnici.Oficiálna návšteva predsedu Národného zhromaždenia Josefa Smrkovského na Slovensku 3.-4.júla 1968. J. Smrkovského (vpravo) víta predseda Národného výboru hlavného mesta Bratislavy Milan Hladký (vľavo) na bratislavskej radnici. (Zdroj: TASR)

Zomrel bývalý primátor Bratislavy a hlavný architekt Milan Hladký, ktorý stál za súťažou na Petržalku a odmietol okupáciu z augusta 1968.

Milan Hladký
  • 1925 – narodil sa v Zborove nad Bystricou;
  • 1962 – 1964 – hlavný architekt Bratislavy;
  • 1964 – 1969 – primátor Bratislavy;
  • 1968 – odmietol okupáciu;
  • 1970 – vylúčený z KSČ, venuje sa vede.
hladkysmrkovskytasr_res.jpg
Foto: TASR

BRATISLAVA. Najskôr bol dva roky hlavným architektom Bratislavy, potom stál päť rokov na jej čele ako primátor.

Za ten čas stihol byť pri vypísaní najväčšej medzinárodnej architektonickej súťaže na Slovensku, na sídlisko Petržalka.

V pondelok zomrel architekt a urbanista Milan Hladký. Bratislava pod jeho vedením odsúdila inváziu vojsk Varšavskej zmluvy v roku 1968. Hladkého preto v roku 1970 vylúčili z KSČ, stiahol sa z verejného života a venoval sa vede.

Na okupáciu po rokoch spomínal Hladký pre denník SME v roku 2002. „Na úrad prichádzalo veľa ľudí, vyslovovali nám podporu. Ľudia menili smerovníky a strhávali názvy ulíc, aby miatli sovietske vojská. V Bratislave sa proti okupantom veľmi revoltovalo, nemohlo sa chodiť ani von, na ľudí strieľali.“

Od politiky späť k vede

Veda mesta a urbanizmus, to bol jeho život, spomínajú na Hladkého kolegovia. „Napriek všetkému, čo sa stalo, nezatrpkol, hľadal profesionálne riešenia,“ hovorí architekt Vojtech Hrdina z ateliéru Aurex.

S Hladkým sa stretol, keď po vylúčení z verejného života pracoval v Urbione, štátnom inštitúte urbanizmu a územného plánovania. „Keď som prišiel do Urbionu v roku 1977 ako mladý, pôsobil tam ako vedúci. Mal som šťastie, že som s ním spolupracoval.“

Hrdina spomína, že hoci spolu trávili veľa času, Hladký o politike a minulosti nehovoril. Úplne sa stiahol po odchode do dôchodku. „Občas sme ho oslovili na konzultáciu, čo rád spravil, reagoval asi len na naše oslovenie.“

Plán Bratislavy aj Košíc

Hladký stál nielen za súťažou na Petržalku, ale aj za územným plánom Bratislavy a Košíc. Za urbanistické riešenia dostal spolu s architektonickým tímom v roku 1964 cenu Dušana Jurkoviča.

„Ako mladí architekti sme vtedy papuľovali a kritizovali územný plán, napríklad, že nezasiahol až do Karlovej Vsi,“ spomína architekt Iľja Skoček, ktorý projektoval sídliská v Ružinove či Dúbravku. Život podľa neho plán mesta prekročil.

Hladký sa ako hlavný architekt a neskôr primátor musel rozhodnúť, ktorým smerom rozšíriť mesto, spomína Skoček na to, ako sa z Petržalky stalo najväčšie sídlisko. „V tom čase inej podobnej medzinárodnej súťaže u nás nebolo,“ vraví Skoček.

Ideovú súťaž na urbanistickú štúdiu južného obvodu Bratislavy vypísali v roku 1967, prihlásilo sa až 84 architektonických kolektívov z 19 krajín, medzi nimi aj Japonci. „V súťaži sa neprojektovalo mesto, ale obrovské sídlisko, to je veľký rozdiel,“ vraví Skoček. „Bohužiaľ, skončila sa neurčito, víťazov bolo niekoľko.“

Hoci ocenili päť návrhov, územno-plánovaciu štúdiu napokon spracovali Jozef Chovanec a Stanislav Talaš. Po revolúcii v roku 1989 ich za to mnohí architekti kritizovali.

Petržalku začali stavať až v roku 1973, čiže v čase, keď bol už Hladký vylúčený zo strany aj z verejného života.

„Okupácia a 68. rok si vyžadovali obete,“ hovorí Skoček. „Všetci boli vtedy proti okupácii, aj tí, čo hovorili, že sú za.

japonci_res.jpg

Návrhy Japoncov v medzinárodnej súťaži o Petržalku.

FOTO - BRATISLAVA ATLAS SÍDLISK

petrzalka_res.jpg

Petržalské sídlisko dnes. Začali ho stavať v roku 1973.

FOTO SME - TOMÁŠ BENEDIKOVIČ

sidlisko_res.jpg

SkryťVypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Bratislava

Inzercia - Tlačové správy

  1. Plánujete toto leto dovolenku v Chorvátsku?
  2. V Bratislave vznikla nová stomatologická klinika
  3. Ako zvládnuť zápal močových ciest bez antibiotík?
  4. Zláka vás vôňa Atlantiku či krásy vnútrozemia Portugalska?
  5. Viac kusov hydiny do každej rodiny
  6. Ako znížiť vysoký cholesterol?
  7. Najskôr boli nitrianskymi kniežatami, potom uhorskými kráľmi
  8. Nový diel komiksu Posledný Follower v denníku SME
  1. V Bratislave vznikla nová stomatologická klinika
  2. Zláka vás vôňa Atlantiku či krásy vnútrozemia Portugalska?
  3. Ostré videnie vďaka špeciálnym biometrickým šošovkám
  4. Viac kusov hydiny do každej rodiny
  5. Super zábava, super deň
  6. Špecialisti na úspory vám bezplatne poradia
  7. Ako znížiť vysoký cholesterol?
  8. Čo priznali rodičia?
  1. Čierne zlato zeme premenili v Lipanoch na aquaparkové potešenie 15 455
  2. Hodnotenie profesionála: testovali sme hotely v Side a Beleku 12 040
  3. Prečo sa oplatí nakupovať na online trhovisku? Poznáme dôvody 6 750
  4. Staršie domy zatepľujú druhýkrát. Majitelia urobili chybu 5 872
  5. Ak si teraz predplatíte mesačník INDEX, získate knihu zadarmo 5 150
  6. Aká má byť hrúbka izolácie pri rekonštrukcii domu? 5 103
  7. Dovolenkový raj kúsok za hranicami 4 960
  8. Ako znížiť vysoký cholesterol? 3 901
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Blogy SME

  1. Ľuboš Vodička: Prešporskí báječní muži na lietajúcich strojoch: Ján Bahýľ
  2. Radko Mačuha: Prešporská kasáreň maľovaná (cyklus Bratislavská krutosť)
  3. Metropolitný inštitút Bratislavy: Umenie vo verejnom priestore by nemali nahrádzať vyprázdnené atrakcie
  4. Monika Nagyova: Úprimné pozdravy z Bratislavy: Ľudia nosia vo vreckách nože a ešte sa tým chvastajú.
  5. Oskar Kaman: Ako magistrát (ne)získal 1,6 milióna eur do rozpočtu
  6. Michal Feik: Zmena klímy v mestách. Výsledky prieskumu obyvateľov
  7. Martin Gajdoš: Prečo sa o trhovisko na Žilinskej oplatí bojovať?
  8. Róbert Thomas: Budíček! Vstávajte, prišli smetiari
  1. Vlasta Sedláková: Ruský štandard 13 998
  2. Ľudmila Križanovská: Známy spevák šlágrov zneuctil pamiatku Daniela Heribana 10 161
  3. Martin Sukupčák: Barbari aj na Slovensku 9 249
  4. Miroslav Kocúr: Príklad Handzuš 7 932
  5. Elena Antalová: Dano...Počul tajomný akord ako Cohen, a jeho srdce už nevládalo zaspievať Aleluja 7 324
  6. Lukáš Fedor: Medická nie je pre medikov alebo ako sa štát správa k budúcim lekárom 6 712
  7. Ján Šeďo: Západ nejaví záujem o dianie na Slovensku a odchádzajú aj veľkí investori. 5 137
  8. Michal Porubän: Adamovi Blahovi a Lile Blahovej po roku 2030.Aký bol Váš otec Ľuboš Blaha v skutočnosti, keď ste boli ešte deti. 4 718
  1. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 62. - Arktída - Špicbergy alebo Svalbard?
  2. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 61. - Arktída - Jan Mayen, nenápadný ostrov s pútavou minulosťou
  3. Monika Nagyova: Každá rodina má svojho gamblera
  4. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 60. - Kapitán Henry Hudson a jeho štyri expedície v rokoch 1607 - 1611
  5. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 59. - Po kom bol pomenovaný Drakeov prieliv?
  6. Monika Nagyova: Afganka Slovákom: Neviete, čo máte
  7. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 58. - Reinhold Messner: Antarktída - nebo aj peklo zároveň, 2/2 (1990)
  8. Monika Nagyova: Moje blogovanie dosiahlo plnoletosť. Čitatelia mi občas dajú zabrať.
SkryťZatvoriť reklamu