Najviac seniorov má Staré Mesto, Petržalka je najmladšia. Rodinu treba motivovať na starostlivosť o seniorov, vravia experti.
BRATISLAVA. Bratislavčania starnú. Priemerný vek sa blíži k číslu 42, nad 65 rokov má už takmer 15 percent obyvateľov hlavného mesta.
A podľa predpovedí bude Bratislava čoskoro ešte výrazne staršia.
Do roku 2025 vzrastie v Bratislave počet seniorov na sto obyvateľov ešte o polovicu, v Petržalke, ktorá má dnes najmenej seniorov z celého mesta, až trojnásobne.
Absolútny počet obyvateľov v dôchodkovom veku sa do roku 2025 zdvojnásobí, a počet ľudí starších ako 85 rokov stúpne o 80 percent.
{"dataSourceUrl":"//docs.google.com/spreadsheet/tq?key=0Anlz3sdAQab2dHlmdk1SNWdsTElLYklwRTktNHNNWGc&transpose=1&headers=1&range=A1%3AH2&gid=0&pub=1","options":{"titleTextStyle":{"bold":true,"color":"#000","fontSize":16},"series":{"0":{"color":"#ff0000","pointSize":0,"targetAxisIndex":0,"lineWidth":4}},"curveType":"","animation":{"duration":500},"lineWidth":2,"hAxis":{"useFormatFromData":false,"title":"Rok","formatOptions":{"source":"inline"},"minValue":null,"format":"0.##","viewWindow":{"min":null,"max":null},"logScale":false,"gridlines":{"count":"5"},"maxValue":null},"vAxes":[{"title":"Vek","useFormatFromData":true,"minValue":null,"viewWindow":{"min":null,"max":null},"maxValue":null},{"useFormatFromData":true,"minValue":null,"viewWindow":{"min":null,"max":null},"maxValue":null}],"booleanRole":"certainty","title":"Ako rastie priemern\u00fd vek v Bratislave","interpolateNulls":false,"domainAxis":{"direction":1},"legend":"in","useFirstColumnAsDomain":true,"width":490,"height":350},"state":{},"view":{},"chartType":"LineChart","chartName":"Chart 1"}
Centrum mesta plné skúseností Zo sčítania obyvateľstva vyplynulo, že najviac seniorov má bratislavské Staré Mesto, a to nielen v bratislavskom, ale v celoslovenskom meradle. Až pätina obyvateľov Starého Mesta sú dôchodcovia.
Veľký podiel starších občanov majú aj v Novom Meste a Rači a Ružinove, Podunajských Biskupiciach a Vrakuni.
To vytvára tlak na rozvoj sociálnych služieb. Staré Mesto odhaduje, že bude mať o dva roky takmer deväťtisíc seniorov, a viac ako tisícka z nich bude potrebovať či už ambulantnú, alebo rezidenčnú sociálnu službu.
Odborníci však tvrdia, že rovnako dôležitá by mala byť aj snaha udržať seniorov čo najdlhšie fit.
Rada seniorov, ktorá pôsobí ako poradný orgán primátora, zháňa dobrovoľníkov a snaží sa napríklad aj o vybudovanie aspoň jedného fitparku pre seniorov.
Mesto zatiaľ svoju koncepciu neschválilo, plán na roky 2013 a 2014 zatiaľ neprešiel ani komisiami.
Počet obyvateľov Bratislavy v seniorskom veku (65+) počet seniorov percentuálne priemerný vek obyvateľov
Bratislava 61.224 14,82 41,48
Bratislava I 7.831 20,19 44,62
Bratislava II 19.424 17,80 42,06
Bratislava III 11.129 18,10 42,72
Bratislava IV 13.976 15,07 40,51
Bratislava V 8.873 7,89 39,94
Pomáhať v predstihu „Ak už senior potrebuje určitú mieru podpory, tak by mala nastúpiť čo najskôr a v prirodzenom prostredí klienta – nie hneď žiadosť o umiestnenie klienta do zariadenia, ako je to na Slovensku bežné,“ hovorí Vladislav Matej, výkonný riaditeľ nadácie Socia.
Ako príklad uvádza rozvoj mobilného monitorovacieho systému samostatne žijúcich seniorov.
Pomohlo by podľa neho, keby príbuzným zvýšili opatrovateľský príspevok, ktorý je v pomere k nákladom na starostlivosť v sociálnom zariadení veľmi nízky.
„Prípadne úplná zmena financovania tým, že verejné rozpočty nepôjdu na zariadenie, ale na klienta, ktorý si za ne nakupuje služby,“ dodáva Matej.
Podpora aktívneho starnutia je kľúčovou témou.
FOTO: ARCHÍVNE SME - PAVOL FUNTÁL
Zatiaľ fungujem, potom sa o mňa postarajú deti Seniorka hovorí, že zatiaľ sa do preplnených domovov dôchodcov nehlási. Nechce tam ísť, kým sama vládze.
BRATISLAVA. Pani Emília ma 68 rokov. Do roku 2011 ešte pracovala na polovičný úväzok.
Nemá problémy so srdcom, onkológiu videla len ako návštevník, keď sa lúčila s priateľkou. Trpí však ochorením dýchacích ciest, čím zapadá do štatistiky najčastejších príčin úmrtnosti Bratislavčanov. Stále viac času trávi u lekárov.
„Najväčšia zmena po odchode do dôchodku je prispôsobiť fungovanie výrazne nižšiemu príjmu,“ hovorí.
Musí šetriť, kde sa dá. Má lacnejšiu električenku a v banke svoj účet zmenila na seniorkonto. Chodieva do knižnice, používa internet, s príbuznými a priateľmi väčšinou skypuje. „Chodím dvakrát do týždňa cvičiť,“ hovorí.
Štatisticky má pred sebou ešte desať rokov života, 78,8 je priemerný vek, akého sa u nás dožívajú ženy. V jej rodine však ženy žijú dlho. Hoci o jej mamu sa už vo vyššom veku musela starať opatrovateľka.
„Mame sme vybavili donášanie obedov, žila sama, kým bola aspoň čiastočne mobilná. Aj tak som k nej chodila dvakrát denne,“ hovorí Emília.
Po nešťastnom páde však jej mama ostala na vozíčku. „Podarilo sa nám umiestniť ju v domove pre seniorov – súkromnom. V mestskom nebola šanca, v poradovníkoch bolo v každom aspoň 100 ľudí,“ spomína.
V mestských zariadeniach je 1181 lôžok, mesto má vyše ako 760 čakateľov.
Emília sa zatiaľ do poradovníka nehlási. „Keď sa dostanem na rad a ešte to nebudem potrebovať, presunú ma zas na koniec. A keď to bude aktuálne, nemusím byť na rade,“ hovorí.
Necháva to na svoje deti. Považuje za normálne, že sa o ňu postarajú tak, ako sa starala ona o svojich rodičov.
„Dúfam, že nebudem musieť ísť do domova dôchodcov.“ Hoci o jej mamu tam vraj bolo perfektne postarané. „Mame sme nedokázali zabezpečiť taký servis, spoločnosť a program, ako mala tam,“ hovorí.
Viera Juhászová
Prieskum: Čo prekáža seniorom špina a bariéry v MHD, chýbajú miesta na sedenie, nedostatok dostupných bytov pre ľudí so zníženou mobilitou, neochota zamestnancov sociálnych a zdravotných služieb, vysoká suma na služby pre seniorov, nezrozumiteľný mechanizmus zdravotných a sociálnych služieb, podujatia pre rodiny nepočítajú so starými rodičmi, spoločnosť nedostatočne uznáva prínos ich prácev minulosti, parkujúce autá, prekážky na chodníku, nedostatok lavičiek, verejných toaliet , dostupnosť informácií len na internete, obavy zo samoty, drobné písmo a titulky v novinách na zastávkach a podobne. Zdroj: Socia
