BRATISLAVA. Najviac peňazí cez daň za motorové vozidlá vyberie Bratislavský kraj. Daň je tam totiž najvyššia.
Spomedzi všetkých žúp sa pritom stará o najmenšie množstvo ciest. Vyrátal to bratislavský mestský poslanec Ján Hrčka (nezávislý).
Daň za motorové vozidlá platia podnikatelia a živnostníci, ktorí používajú auto na podnikanie.
Najviac na kilometer
Cesty a dane
Bratislavský kraj:
cesty: 563 kilometrov, dane: 31,3 milióna eur;
Žilinský kraj:
cesty: 1 444 kilometrov,
dane: 16 miliónov eur;
Trenčiansky kraj:
cesty: 1 488 kilometrov,
dane: 12,6 milióna eur;
Trnavský kraj:
cesty: 1592 kilometrov,
dane: 14,5 milióna eur;
Košický kraj:
cesty: 1942 kilometrov,
dane: 12,5 milióna eur;
Nitriansky kraj:
cesty: 2041 kilometrov,
dane: 17,2 milióna eur;
Prešovský kraj:
cesty: 2443 kilometrov,
dane: 12,6 milióna eur;
Banskobystrický kraj:
cesty: 2460 kilometrov,
dane: 12,6 milióna eur.
Poznámka: cesty II. a III. triedy a suma vybranej dane z motorových vozidiel (2011)
Zdroj: Ján Hrčka, poslanec Bratislavy
Bratislavský kraj má najmenej ciest, ale raz taký príjem z dane, ako je priemer ostatných.
„Bratislava má na jeden kilometer 61 200 eur, kým Prešov má 5146. Tie cesty by tu mali byť vyčačkané,“ hovorí Hrčka.
Údržba ciest priamo v hlavnom meste je však komplikovaná. Cesty v Bratislave totiž nespravuje župa, ale mesto. Daň z motorových vozidiel však dostáva župa.
Zadlžená Bratislava zvláda akurát plátať výtlky, peniaze na komplexné opravy podľa magistrátu nemá.
O cesty a peniaze na ne sa tak začali dohadovať.
Bratislavskí poslanci minulý štvrtok poverili primátora Milana Ftáčnika (blízkeho Smeru), aby od župy žiadal účelovú dotáciu na cesty.
Ftáčnik to skúšal už v decembri pri schvaľovaní rozpočtu kraja, no neuspel.
Frešo: Dajte nám cesty
Župan a predseda SDKÚ Pavol Frešo hovorí, že zákony im nedovoľujú investovať do cudzieho majetku.
Navrhuje preto, aby bratislavské cesty prešli pod správu kraja, ktorý by ich tak mohol opravovať.
O nápade začali rokovať len v utorok. „Od magistrátu sme si vyžiadali všetky informácie o mestských cestách, o systéme údržby, ako aj o financovaní komunikácií. Keď ich dostaneme, budeme vedieť posúdiť možnosti spravovania týchto ciest,“ povedala Frešova hovorkyňa Iveta Tyšlerová.
Už teraz sú však proti presunutiu bratislavských ciest niektorí mestskí poslanci.
Nepozdáva sa im, že vedenie Bratislavy by stratilo kontrolu nad cestami, ich uzávierkami, ale aj poplatkami za ich zabratie.
Proti dotácii kraja pre mesto je zasa vicežupan a mestský poslanec Ivo Nesrovnal (SDKÚ). Župa podľa neho peniaze na cesty aj mimo hlavného mesta potrebuje, pretože sú viac zaťažené ako inde na Slovensku a tým aj viac zničené. Podotýka, že Bratislavský kraj je tranzitom pre celé Slovensko.
Daň navyše podľa neho kraj používa aj na iné účely, ohroziť by to tak mohlo divadlá ako Aréna či Ludus, ale aj sociálne zariadenia.
