Na ŠUP-ke študoval aj mím Milan Sládek

Školu umeleckého priemyslu absolvovali aj Jakubisko, Havetta, Brunovský a ďalší.

BRATISLAVA. Z toho, čo mi dala škola, čerpám dodnes. O svojom pôsobení na škole úžitkového výtvarníctva v Bratislave sa takto vyjadrujú jej absolventi, známe umelecké osobnosti. Pre niektorých z nich sa štúdium na tejto škole stalo aj rodinnou tradíciou.

Jedným z nich je aj svetoznámy predstaviteľ pantomimického divadla Milan Sládek. Ten pre TASR uviedol, že si veľmi často uvedomuje, akú dôležitú úlohu zohrala v jeho živote stredná škola. Na ŠUP-ke študoval rezbárstvo, avšak práve tu nadobudol rozhľad a prvé skúsenosti, ktoré neskôr využil vo svojej divadelnej kariére.

"S láskou si spomínam na motivujúcich a podporujúcich učiteľov, ako bol môj triedny profesor Ľudovít Korkoš, ale aj profesori Miroslav Fikary, Jozef Brimich či Anton Drachsler, ktorý nám v čase zákazov západného umenia v kabinete tajne ukazoval Picassove kresby," zaspomínal Sládek. Jeho spolužiakom bol aj režisér a scenárista Juraj Jakubisko, v tom istom ročníku študoval aj režisér Elo Havetta či kameraman a režisér Marián Minárik. "Bola to škola, ktorá nám veľa dala a dáva dodnes, vďaku tejto škole preto vyslovujem často," dodal Sládek.

Študuje celá rodina

Ďalším je akademický maliar Daniel Brunovský. Na bývalej strednej Škole umeleckého priemyslu (ŠUP) v Bratislave študoval jeho otec Albín Brunovský i mama Klára Brunovská. Dnes na škole študuje jeho dcéra Daniela.

Brunovský nezaprel, že jeho rodina je s touto školou spätá. Platí to ale aj naopak, aj škola je spätá s jeho rodinou. "Keď som na škole v 70. rokoch študoval ja, boli tam učitelia, ktorí učili mojich rodičov, moju dcéru zasa vzdelávajú pedagógovia, ktorých som zažil ja, to vedomie kontinuity tam určite je," priznal pre Brunovský. Zároveň dodal, že jeho dcéra nenavštevuje školu pre rodinnú tradíciu. Školu si vybrala sama. Dobrovoľne.

"Jej rozhodnutie som plne podporil, pretože si myslím, že táto škola vie dať človeku i budúcemu umelcovi to, čo ostatné nedokážu," uviedol Brunovský. On osobne za najpodstatnejší vklad školy do svojho života považuje fakt, že mu pomohla zorientovať sa v umení, názoroch a pohľadoch na umenie. "Myslím si, že každý, kto tam študoval vo svojej umeleckej práci profituje z tejto výhody," dodal Brunovský.

Rozvíjali aj osobnosť

K tomuto názoru sa pridal aj laureát Krištáľového krídla za rok 2012, sochár Jozef Jankovič. Na ŠUP-ke študoval v polovici 50. rokov, teda v čase, keď bolo slobodné umenie znegované socialistickým realizmom. Podľa Jankoviča však práve vďaka ŠUP-ke sa zachovali podmienky, v ktorých sa budúci umelci mohli tvorivo rozvíjať. "Učitelia sa sústredili na klasickú remeselnú výučbu, realistickú kresbu a rozvoj osobnosti to bolo to najlepšie, čo mohli v tom období urobiť." Jankovič pripomenul, že vďaka tomu sa zrodili osobnosti, ktoré formovali slávne 60. roky vo výtvarnom umení, ale aj v divadle či filme. "Aj ja zo skúseností na škole čerpám dodnes," uviedol Jankovič, niekdajší rektor VŠVU.

Pedagógom na ŠUP-ke vzdal hold aj fotograf Miro Švolík. Škola však dokázala formovať osobnosti umeleckého života podľa jeho slov i preto, že sa na jej pôde koncentrovalo množstvo talentov. "V časoch, keď som študoval, existovali na Slovensku len tri stredné umelecké školy, preto aj v Bratislave bolo v škole veľa talentov, ktorí dokázali potiahnuť hore aj tých priemerných," uviedol Švolík. V súčasnosti, v ktorej je na Slovensku viac ako 40 umeleckých škôl, je to podľa neho skôr naopak, najmä na menších školách v regiónoch. "Ak sa v škole objaví jeden talent, priemerná väčšina ho stiahne dole," povedal Švolík.

ŠUP-ka bola vždy ostrovom slobody

Jej činnosť prerušil len nástup fašizmu a druhá svetová vojna, hovorí jej súčasný riaditeľ MILAN PAGÁČ.

BRATISLAVA. V našej škole sa vždy pestovala sloboda, tvorivá sloboda spojená so zodpovednosťou k vlastnej práci i práci iných. Takto opísal jednu zo základných charakteristických čŕt Školy úžitkového výtvarníctva (ŠÚV) Josefa Vydru v Bratislave jej súčasný riaditeľ Milan Pagáč. Poslaním školy s vyše 80-ročnou tradíciou je poskytnúť študentom plnohodnotné vzdelávanie v oblasti výtvarného umenia a dizajnu a zároveň udržať vysokú úroveň, ktorú v škole nastavili mnohé osobnosti výtvarného umenia.

História školy, ktorá sa v povedomí verejnosti už navždy zachová ako ŠUP-ka, sa začala písať v roku 1928, keď pod názvom Škola umeleckých remesiel otvorila kurzy kreslenia a reklamy. Od roku 1930 mala škola už dennú formu štúdia. Metodikou a zameraním programu vedome nadviazala na nový európsky prúd, ktorý vytýčil avantgardný nemecký Bauhaus. "Význam školy už od začiatku formovali osobnosti, ktoré na nej pôsobili, či už to boli Ľudovít Fulla, Mikuláš Galanda, Jaromír Funke, Ladislav Kožehuba či Karel Plicka," pripomenul riaditeľ školy, akademický maliar Milan Pagáč. Škola umeleckých remesiel fungovala až do roku 1938, kedy jej činnosť prerušil nástup fašizmu a druhá svetová vojna.

Po skončení vojny sa obnovila už pod názvom Škola umeleckého priemyslu a jej sídlom sa stala budova bývalého Evanjelického lýcea na bratislavských Palisádach. "Práve tu dostali základy pre svoju umeleckú kariéru také osobnosti ako napríklad výtvarníci Albín Brunovský, Andrej Rudavský, fotografi Marián Švolík, Tóno Stano alebo režiséri Juraj Herz či Juraj Jakubisko," pripomenul Pagáč. Dodal, že jedným z najdôležitejších období školy bolo pôsobenie výtvarníka Rudolfa Filu v 60. rokoch, ktorý vniesol do výtvarného vzdelávania novú metodiku. "Mnohé z týchto prvkov sú platné dodnes," dodal Pagáč.

V historickom centre mesta pôsobila ŠUP-ka až do 90. rokov, kedy sa škola už pod novým názvom Škola úžitkového výtvarníctva Josefa Vydru presťahovala na súčasnú adresu na bratislavských Poliankach. "Genius loci, ktorú poskytovali priestory v historickom centre mesta, samozrejme, nemožno nahradiť, na druhej strane devízou súčasného pôsobiska sú väčšie a komfortnejšie priestory," povedal riaditeľ a tiež absolvent školy Milan Pagáč.

Dodal, že škola si podľa neho zachovala aj v nových podmienkach svoj duch a tiež takmer celoslovenskú pôsobnosť. "Podobne ako napríklad v 60. a 70. rokoch, kedy sa v našej škole stretávali študenti z Bratislavy i vzdialených kútov Slovenska, aj dnes pôsobia v našej škole aj študenti z Prešovského, Banskobystrického či Trenčianskeho kraja," uviedol Pagáč. Spresnil, že Bratislavčania tvoria z približne 230 študentov v škole len približne 40 percent, ostatní prichádzajú študovať z iných miest Slovenska. "Aj to je dôkaz toho, že škola má v konkurencii vyše 40 umeleckých škôl na Slovensku stále veľkú prestíž," dodal Pagáč.

tasr