Domovu použitých kníh sa MARTIN SZABO venuje vo voľnom čase. Zbiera ich od ľudí aj z knižníc a zadarmo ich posúva ďalej. Rozdali už tisíce.
Fungujete už štvrtý rok, koľko kníh ste rozdali?
„Niekoľko desiatok tisíc. Najviac na Vianočných trhoch v Bratislave, tam to bolo 55tisíc knižiek za menej ako mesiac. Ráno stáli návštevníci nášho stánku, ktorí čakali, kedy donesieme knižky, a pomáhali nám ich vykladať z auta a potom si ich zobrali. Dokonca sa nám stalo, že potom ľudia začali police dopĺňať sami. A o tom to je, že knižky sú zadarmo, ale je fajn, ak ľudia na činnosti združenia participujú, či už pomocou, alebo finančným príspevkom.“
Vyhadzujú podľa vás ľudia veľa kníh? Jedna moja známa napríklad našla Grécke báje pri smetiaku a nehanbila sa ich vziať...
„Presne tak sa to začalo. V roku 2009 na Vianoce, keď sme išli vysypať smeti, sme našli smetiak plný kníh. Vyťahovali sme ich zo snehu a nosili domov a tak vznikla tá myšlienka. Zistili sme, že ľudia naozaj nemajú kam tie knižky dať. Môžu ich zobrať do knižnice, no tá si vyberie, čo jej ešte vo fonde chýba. Môžu ich odniesť do antikvariátu a ten si zoberie len to, na čom zarobí. Stále majiteľom zostáva množstvo kníh, ktoré nemajú kam dať.“
Ako ste začínali?
„Pôvodný model bol, že zriadime kamenné miesta, kam si ľudia budú môcť chodiť zobrať knižky. Na to miesto však prišli dvajatraja ľudia za deň, za týždeň. Tak sme si povedali, že s knižkami budeme musieť ísť za ľuďmi. Urobili sme mobilnú knižnicu a stánok svojpomocne s dobrovoľníkmi. Na Vianočných trhoch bol počet ľudí okolo stánku odhadom okolo tisíc – 1500 za jediný deň. Na Dobrom trhu sme rozdali do dvoch tisíc knižiek. Na tých ľudí by knihy v kamenných miestach za veľmi drahý komerčný nájom čakali roky. Aj tento rok by sme radi dostali knihy bližšie k ľuďom na ulicu, na podujatia a miesta, kde je väčší pohyb verejnosti.“
Prečo knihy rozdávate zadarmo, keď s nimi máte náklady?
„Pôvodne sme si povedali, že dáme členské poplatky. Potom sme úplne otočili princíp fungovania, nech je to naozaj revolučné. Takže sme odstránili istú bariéru. Mnohí ľudia sa nedostanú ku knihám, nemajú na to alebo nenavštevujú knižnice. Držíme sa princípu, že keď ľudia nám dávajú knižky zadarmo, tak aj my ich budeme dávať zadarmo ďalej a budeme sa snažiť získať nejaké prostriedky na to, aby sme tú knižku posunuli od jedného čitateľa k druhému zadarmo.“
Aké knihy beriete?
„Čokoľvek, čo sa dá čítať. To znamená, ak to nie je plesnivé, roztrhané, tak to vezmeme. Knihy, ktoré už ľudia nepotrebujú, nechce ich nikto z rodiny. Či už je to literatúra z éry komunizmu, alebo nová, či staršie časopisy.“
Ak beriete všetko, nenosia vám ľudia aj veľa braku?
„To sme si aj mysleli. Volali nám aj z knižnice s ruskou, aj s maďarskou literatúrou, že rušia nejaké oddelenia a majú tam zopár tisíc kníh. Tak sme si vraveli, čo s tým budeme robiť? Robíme zber aj v Česku. Tam nám darovali doslova komunistickú literatúru o strane, o tom, ako to všetko funguje. Mali sme teda aj boľševicko-komunistickú literatúru a vyzeralo to, že sú to braky. O výročí mesta, tanečného zboru, povedali by ste si, že s tým nikto ani nepodloží skriňu, dá to na váhu do zberu... No môžem potvrdiť, že žiadne z kníh, ktoré sme niekam dali, tam nezostali. Žiaden titul, jazyk, obdobie, vyhotovenie, žáner... Začínam tvrdiť, že každá kniha si nájde svoju cieľovú skupinu.“
Aj bulharská čítanka z čias komunizmu?
„Všetko. Či je to detská, či je to odborná, ruská, veľká, stará. Je až neuveriteľné, čo všetko ľudia hľadajú.“
Stánok na Vianočných trhoch.
FOTO - Domov použitých kníh
O čo je najväčší záujem?
„Určite o nové knižky, pekné, voňavé, čisté. Tie boli na Vianočných trhoch prvé preč. Lebo, samozrejme, keď idete niekomu darovať knihu, tak máte pocit, že by mala byť nová. Špeciálnou kategóriou sú detské knižky. Kde sa objavia, zmiznú. Rodičia sa vracajú do svojej mladosti a čítajú ich svojim deťom. Sú to knihy, ktoré oni čítali, len možno ich niekde zapatrošili, a preto sa potom veľmi tešia, ak ich objavia v našom knižnom stánku. Použitých kníh pre deti máme naozaj málo na to, aký je po nich dopyt. Je to asi aj tým, že keď idete do kníhkupectva, tak kvalita niektorých detských kníh je katastrofálna. Ľudia by si ich aj kúpili v kníhkupectve, ale tie braky, zle preložené, s katastrofálnymi ilustráciami, za hroznú cenu. Detská literatúra, vydaná o desať, dvadsať, tridsať rokov naspäť, bola naozaj na vyššej úrovni.“
Kedy boli podľa vás knihy najkvalitnejšie?
„Z pohľadu výroby, naozaj 50 až 60 rokov späť. Tie knižky boli krásne. Aj fotografie v nich sú krásne, fotograf strávil aj pol dňa, kým ju odfotil. Ilustrácie takisto. Obal dnes musí byť vyzývavý, musí predávať. V minulosti bola kniha v plátne, mala nejaké reliéfne písmo, niekedy ani to. Naozaj predával obsah a boli to knihy do ruky, do postele, kresla, na čítanie.“
Kto vás zásobuje?
„Ľudia, ktorí majú prečítaných veľa knižiek, nezmestia sa im, zavadzajú im. Aj niekoľko knižníc sa potešilo, keďže rušia oddelenia a kvartálne robia obnovu fondu. Všetky tieto knižky idú k nám. Knižnice sa snažia aj predávať knižky za 40, 50 centov, ten model je sčasti úspešný, ale keď je to zadarmo, tak sa prejavuje ten efekt, že ľudia nemajú zábranu. Sú aj dôchodcovia, študenti, nezamestnaní, ktorí chcú niečo nové čítať, ale nemajú na to, aby si za desať eur kúpili knižku. Čiže sme išli na radikálny model a ten model funguje, ľudia si berú knižky a tak sa naštartoval ten obrovský kolotoč, že prichádzajú desaťtisíce kníh a za chvíľočku aj desaťtisíce kníh ročne posúvame ďalej.“
Neprichádza ich však viac, ako odchádza?
„Prichádza. Do konca minulého roku sme mali štyri sklady. Teraz sme prešli na dva, lebo sme sa snažili znížiť náklady – prenajali sme si lacnejšie priestory.“
Fungujete hlavne z vlastných peňazí?
„Samozrejme. Dlhé mesiace to išlo a ešte to ide z vlastných peňazí. Pomáha nám veľa dobrovoľníkov, kamarátov, známych, a žiadame o akékoľvek granty a finančnú pomoc. V roku 2013 to, čo bude hýbať, aby knižky prišli k ľuďom, sú dve percentá z daní. Aby sme mohli zaplatiť naftu, nejaký nájom na verejných podujatiach, aby sme zaplatili cestu knižiek ďalej za ľuďmi. Lebo zvoz sme dodnes financovali, aj skladovanie, triedenie, čistenie, to sme zvládli, ale chceme z dvoch percent financovať, aby sme aktívne chodili za ľuďmi po Slovensku.“
Neplánujete vytvoriť nejaký katalóg kníh, aby si ľudia mohli pozrieť, čo máte?
„Knihy sme zo začiatku triedili, ale bolo to veľmi náročné. Postupne sme od toho ustupovali, lebo vytriediť jednu knihu znamená niekoľko minút času, aby to človek pozrel, zaevidoval a odniesol na niektorú z kôp. Možno sa k tomu vrátime, keď budeme mať viac prostriedkov. Možno ich získame z 2 % z daní... Rovnako sme zistili, že zakatalogizovať jednu knihu znamená 12, 15, 20 centov z pohľadu nákladov. Aby sme dodržali mechanizmus, že zadarmo dostaneme, zadarmo dáme, tak sme upustili od katalogizácie. Radšej dodržíme to, že je to zadarmo, aby naozaj ostali za tým ľudia - darcovia, čo knihy darujú Domovu použitých kníh a ľudia, ktorí si takúto knihu odnesú zadarmo z nášho knižného regálu. Radšej nech si ju hľadajú, ale majú ju zadarmo.“
Nájde sa u vás aj nejaký zberateľský skvost?
„Ľudia sa nás často pýtajú: máte túto knižku, toto vydanie a my vždy napíšeme, že knihy netriedime. Asi ju máme, ale musia si ju nájsť. A čo sa týka nejakých skvostov, my nevieme, čo máme. Mali sme projekt pre základné školy, kde sme vytriedili súbor kníh a vtedy sa našlo veľa takých, ktoré boli naozaj zaujímavé a povedali nám, že dnes by ich nekúpili.“
Spolupracujete aj s vysokými školami. Práve otvárate knižnicu vo vynovenom bistre Mladosť na internátoch.
„Oslovil nás prevádzkovateľ s tým, že knižnica bola v internátoch zrušená. Je tu viac ako desaťtisíc študentov, budúca dobrá generácia Slovenska, takže keď už tu si niekto nezoberie knižku, tak kde inde? Zároveň sme spríjemnili interiér a dúfame, že tu budú tie knižky cirkulovať. Ďalšie miesto je na Univerzite Komenského. Je pred knižnicou na Evanjelickej bohosloveckej fakulte UK, takže ľudia, ktorí idú do knižnice a študovne alebo aj iní návštevníci, si tu môžu zobrať knižky. Či už ich vrátia, nevrátia, alebo donesú iné.“
Knižnica v bistre Mladosť.
FOTO - Domov použitých kníh
