Megaprojekt Zahy Hadid v Bratislave pribrzdí aj ropa

Penta musí pred veľkou výstavbou v Bratislave odstrániť dedičstvo po chemickej továrni Apollo.

BRATISLAVA. Búrať začali po viac než štyroch rokoch. Kedy začnú stavať, nevedia.

Firma Penta svoj megaprojekt svetoznámej architektky Zahy Hadid zatiaľ len pripravuje. Stále však čaká na stanovisko primátora Bratislavy Milana Ftáčnika (nezávislého s podporou Smeru).

Jeho hovorca Ľubomír Andrassy vysvetľuje, že zdržanie vzniklo preto, lebo územný plán zóny Chalupkova na toto územie, je spochybnený a rieši ho Krajský stavebný úrad. „Musíme byť teda opatrní.“

Termín na vydanie záväzného stanoviska mesto nemá.

Veľkú budovu s nápisom Elektrovod oproti novostavbe národného divadla, ktorá sa v týchto dňoch mení na sutiny, povolili zbúrať už v roku 2008.

Hovorca mestskej časti Tomáš Halán hovorí, že Penta má povolenie zbúrať bývalú tepláreň na Čulenovej. Ide podľa hovorcu o päťpodlažnú administratívnu a polyfunkčnú budovu, ktorú demolujú, a jednopodlažnú halu.

Prvé povolenia

Penta čaká na stanovisko Ftáčnika. Projekt nemá stavebné povolenie a zatiaľ ani územné rozhodnutie. Halán hovorí, že územné konanie na prvú z nových budov prerušili, stavebník vraj musí doplniť dokumenty.

Od piatka má stavebník podľa Halána platné územné rozhodnutie na prípravu územia pre horúcovody. O ďalšom územnom rozhodnutí na prekládku inžinierskych sietí má stavebník na úrade pojednávať 5. februára.

Búranie veľkej budovy s nápisom Elektrovod a ďalšej z teplární má trvať až do konca marca.

FOTO -SITA

Ropa

Výstavbu megaprojektu môže pribrzdiť aj znečistenie lokality. Penta si podobne ako iní stavebníci, ktorí chcú meniť niekdajšiu priemyselnú zónu medzi Čulenovou, Továrenskou a Bottovou ulicou, musí poradiť so zamorením územia. Znečistenie je dedičstvom niekdajšej chemickej továrne Apollo.

„Územie budeme dekontaminovať,“ hovorí Lea Krčmáriková, PR špecialistka Penty. „Ide o komplikovaný, zdĺhavý proces, ktorý budú vykonávať špecializované firmy.“

Ekologickú záťaž v území riešil stavebný úrad v Starom Meste už v roku 2003. „Úrad vtedy vydal územné rozhodnutie o sanácii ekologickej záťaže v priestore priemyselnej zóny bývalej rafinérie Apollo pre spoločnosť Metro Bratislava,“ hovorí Halán. Podmienky dekontaminácie dostane každý stavebník pri posudzovaní vplyvov na životné prostredie.

Takzvanú Apolku zbombardovali Američania počas druhej svetovej vojny.

V susedstve neupratali

Ropné jazierko mal po búraní Gumonky, bývalej továrni neďaleko autobusovej stanice, ešte v roku 2008 odstrániť stavebník. Dodnes však ropná záťaž ostáva v zemi, rovnako sa nezačala ani výstavba tunajších plánovaných mrakodrapov.

Jedným z vlastníkov pozemkov je firma Koruna Invest. Predseda predstavenstva Gustáv Laca v minulosti pre SME povedal, že na zistenie rozsahu ekologickej záťaže budú potrebovať ďalšie prieskumy. „Na základe výsledkov sa potom rozhodne o ďalšom postupe.“

Pozrite si fotogalérie Jurkovičovej teplárne a projektu Penty

Pozrite si fotogalériu >>

Bomby naviedla agentka

Pri zničení Apolky počas vojny zomreli desiatky ľudí. V zemi zostala ropa.

BRATISLAVA. Zničili ju rýchlo, škody boli obrovské. Následky kdesi v podzemí zostali dodnes. Americkým bombardérom na zlikvidovanie asi 80 percent rafinérie Apollo stačilo 31 minút, 16. júna 1944 sa krátko po desiatej ráno ozval poplach. Ľudia sa počas bombardovania ukrývali aj v hradnom tuneli.

Apolku založili v roku 1895. Padla preto, že počas vojny mala strategický význam pre Nemcov. Bomby však padli aj na vnútornú časť mesta.

Publicista a spisovateľ Slavo Kalný v knihe Bombardovanie Apolky píše, že nálet zabil 77 zamestnancov rafinérie, ďalší mŕtvi a nezvestní boli v okolí. „Strategický nálet spojencov bol úspešný aj vďaka priemyselnej špiónke, osemnásťročnej Beatrix Pospíšilovej, prezývanej Trixi. Fotografovala objekty závodu, tajné výkazy o výrobe a informovala spojencov o cestách ropných tankerov na Dunaji.“

Apolka stála v blízkosti dnešnej Pribinovej a Prístavnej ulice. „Časť ropnej záťaže odstránili už pri výstavbe mosta Apollo, no neodčerpalo sa úplne všetko,“ hovorí Roman Delikát, zberateľ historických fotografií, sprievodca, ktorý stojí za bratislavským projektom Ron-del. „V podzemí stále sú pozostatky ropnej záťaže, ktorá siaha od Košickej pomaly až k Miletičovej ulici.“