Jeden z mála väčších parkov v meste sa výrazne zmení. Stromy majú rúbať aj preto, že sa tam nehodia.
BRATISLAVA. Z niekoľkých desiatok stromov zrejme zostane len torzo. V parku na Račianskom mýte sa bude rúbať.
Park kontrolovali ešte v lete a na jeseň minulého roku. Na stromoch sú červené značky. Pre zlý stav odporučili odborníci vyťať 46 z celkovo 569 stromov. Na ďalších dala mestská časť orezať korunu, aby nespadla.
Račianske mýto
park je na jednej z najrušnejších križovatiek v meste;
je tam spolu 569 stromov;
chorých je 46, navrhli posúdiť výrub aj 31 ďalších drevín.
Pri menších poškodeniach stromy ozdravovali. Hovorca Nového Mesta Marek Tettinger tvrdí, že stromy navrhnuté na výrub chcú ešte vyšetriť, napríklad aj s tomografom. „Chceme mať istotu, či sa im nedá ešte nejako pomôcť,“ hovorí.
Zatiaľ nevyťali žiadny zo stromov, mestskú časť brzdí aj to, že majiteľom pozemkov je mesto.
Popri chorých stromoch plánujú posúdiť aj výrub 31 ďalších drevín. Externí odborníci to navrhli napríklad pre nevhodný druh alebo tvar do parku. Nové Mesto tvrdí, že nebude iba rúbať, ale vysadia aj nové stromy. „Pôjde o druhy, ktoré tu majú tradíciu,“ povedal Tettinger.
Strom z prezidentskej záhrady padol na cestu.
FOTO - RICHARD GLASNER
Treba ich kontrolovať
Minulý rok v Bratislave padali stromy. V máji zranil jeden pri Malom Draždiaku mladú rodinu, pagaštany potom padli z prezidentskej záhrady na chodník a pred rušnou reštauráciou. Cez Vianoce mráz zlomil desiatky stromov, ktoré padali na autá. Nie všetky kmene museli padnúť, mesto má totiž ich zdravie kontrolovať.
Na magistráte na to majú šesť zamestnancov vrátane dvoch záhradných inžinierov. Nepoužívajú na to žiadne špeciálne prístroje, vyšetrujú ich iba vizuálne. V centre mesta to robia raz mesačne, inde priebežne počas roka. Keď zistia poškodenie, objednajú odborný posudok.
Daniela Rodinová z tlačového oddelenia magistrátu hovorí, že aj pohľadom dokážu odhaliť mechanické poškodenia, ale aj škodcov a drevokazné huby.
Podľa hovorcu Nového Mesta Mareka Tettingera v prípade ohrozenia strom okamžite vytnú.
Odborník pochybuje
Aj vo svete je bežné kontrolovať stromy iba pohľadom, uznáva odborník na starostlivosť o stromy Tomáš Fraňo. Kontroly magistrátu však podľa neho nie sú dostatočné. „Pochybujem, že magistrát vie vôbec, kde má koľko a akých stromov a že sa na každý z týchto stromov raz do roka pozrie niekto, kto tomu rozumie,“ hovorí arborista.
Dendrológ Radoslav Požgaj hovorí, že odborník postrehne poškodenie hnilobou aj voľným okom. „Strom poškodený hnilobou môže spoznať podľa väčšieho množstva usychajúcich konárov, zmenšuje sa listová plocha, na kmeni sú výtoky miazgy a tvoria sa aj dutiny.“
Stromy padali aj v zime pod náporom snehu a ľadu.
FOTO - TASR
Rany stromov a tomograf
Hnijúce stromy môžu navonok pôsobiť zdravo, nie sú stabilné, hovorí ďalší dendrológ. „Drevina môže začať hniť pre mechanické poškodenie zvonku. Hnitie často spôsobí aj nesprávny orez,“ hovorí Tomáš Šembera.
Za zlý stav drevín v meste je podľa Fraňa väčšinou zodpovedný človek. Hnilobu môžu spôsobiť napríklad veľké rezné rany na kmeni, neskoro robený výchovný rez, odstraňovanie kostrových konárov alebo stavebná činnosť. „Stromy v meste viacmenej živoria, vo väčšine prípadov sú stresované,“ hovorí.
Detailne dokáže poškodenie odhaliť tomograf, takéto vyšetrenie je však drahé. „Okolo kmeňa je približne desať senzorov, ktoré sú napojené na počítač. Podľa rýchlosti šírenia zvuku sa v počítači vykreslí, či je na priereze dutina a či je kmeň zdravý,“ opisuje prístrojové vyšetrenie Gabriela Juhásová z Ústavu ekológie lesa SAV.
Skontrolovať takto niekoľko tisíc stromov je však nákladné. Dutinu možno odhaliť aj bez prístrojov. „Kovovým predmetom sa poklepe na kmeň a podľa zvuku sa dá zistiť, či je v strome dutina,“ hovorí Juhászová, nie je to však podľa nej úplne presné.
Pagaštany hnijú rýchlo
Aj keď v Bratislave padli pre hnilobu dva pagaštany, odborníci sa nezhodujú, že by bol tento druh rizikový.
„Nedá sa povedať, že nejaký strom je nebezpečnejší ako iný, pokiaľ je zdravý a pokiaľ sa oň človek stará a pravidelne kontroluje. Človek však často sadí nesprávne stromy na nesprávne miesta,“ hovorí Fraňo.
Dendrológ Požgaj však hovorí, že pagaštan má veľmi citlivé drevo na poškodenie hnilobu, a keď je v strome, rýchlo postupuje.
Bratislava sľubuje mapu zelene aj miesto na sadenie
Aj dobrý zámer so stromom nemusí vyjsť. Strom presadený aj s koreňmi uhynul.
BRATISLAVA. Vedenie Bratislavy sľubuje, že zmapujú zeleň a dreviny na celom území mesta. „Tento materiál má dať odpoveď na to, ako vyzerá starostlivosť o zeleň z právneho hľadiska, ale taktiež načrtnúť model, ako môže mesto systémovo riešiť otázku zelených plôch,“ vraví hovorca primátora Ľubomír Andrassy.
Zjednotiť pod jedného správcu by mali nielen starostlivosť o stromy, ale aj jej financovanie. Andrassy hovorí, že dnes je správa zelene rozdrobená medzi viac odborných útvarov mesta, mestské časti a organizácie.
„Chceme povedať, ako sa mesto bude starať o vysadenú zeleň a trávnaté plochy. Jedna vec je niečo vysadiť, druhá je, kto bude za starostlivosť zodpovedný,“ hovorí.
Sľubujú aj pravidlá na výsadbu a určiť lokality, kde stromy vydržia. Nemalo by sa tak opakovať, že stavebné firmy, ktoré vytnú stromy pre stavby, zasadia ich náhradu na nevhodnom mieste.
Niečo podobné sa napríklad stalo pri prestavbe jednej z budov na Obchodnej ulici pred viacerými rokmi. Investor vtedy nechcel strom zničiť a tak ho nechali vykopať aj s koreňmi a presadili na dvor základnej školy na Grösslingovej ulici.
Strom tam však už uhynul, spomínajú si pracovníci školy. Na dvore sú už mladé stromy.
Magistrát náklady ani termín projektu nevie ešte povedať.
dug
Ťahová skúška: Kmeň testujú aj dvoma tonami
Arborista Marcel Trnovský opisuje, ako testujú stabilitu stromu – jednu z najpresnejších metód.
záťažová analýza zisťuje odolnosť proti zlomeniu a vyvráteniu pri rýchlosti vetra až so silou orkánu (približne 117km/h);
započítavajú aj stabilitu koreňov. Nekontrolujú ich priamo, ale podľa reakcií kmeňa;
najskôr cez špeciálny softvér urobia výpočet potenciálnej sily pôsobiacej na strom pri veternej záťaži. Pri každom strome je iná, závisí od veľkosti stromu či koruny;
počas simulácie už skúmajú reakcie stromu pomocou prístrojov. Na kmeň upevnia lano. Druhý koniec zafixujú o iný strom alebo iný pevný bod, napríklad o nákladné auto.
navijakom strom zaťažujú a merajú predĺženie drevných vlákien v častiach kmeňa. Do kmeňa sa zapichnú dva hroty elastometra. Zmenu vzdialenosti medzi nimi merajú v mikrometroch. Skúmajú aj náklon päty kmeňa.
test podľa arboristu Marcela Trnovského strom nijak nepoškodzuje; sila, ktorou strom zaťažia, závisí od jeho mohutnosti. Napríklad starý silný strom môžu zaťažiť aj dvoma tonami;
ťahová skúška v teréne trvá jednu až dve hodiny, softvérová analýza zaberie viac času. Väčšinou metódy merania kombinujú. Vyšetrenie starého stromu tak môže trvať aj deň.
dug
