So štrajkom neskončili po troch dňoch ako iné školy, pokračovali. Gymnázium na Ulici Ladislava Sáru v Karlovej Vsi inšpirovalo ďalšie a protest si odovzdávali štafetovo. Riaditeľ školy a šéf Asociácie riaditeľov štátnych gymnázií PAVEL SADLOŇ hovorí, že začínajúci učiteľ je v Bratislave na hranici prežitia.
Ste riaditeľom bratislavského Gymnázia na Ulici Ladislava Sáru, je pre vás ako manažéra školy ťažké udržať a motivovať učiteľov?
„V minulosti sme mohli používať osobné ohodnotenie pri diferencovanej práci učiteľov, no dnes takmer úplne vymizli, lebo tých peňazí je menej. Preto som otvoril cestu učiteľom pre ich akreditované vzdelávanie v rámci kontinuálneho celoživotného vzdelávania, aby si mohli hľadať vzdelávacie programy, ktoré im vyhovujú.“
Myslíte akreditované vzdelávacie programy ministerstva, v ktorých učitelia získajú kredity, aby mali vyšší plat?
„Áno.“
Minister školstva Dušan Čaplovič však nedávno povedal, že možno zmení systém hodnotenia učiteľov a tieto kredity zrušia.
„Mnohé akreditované vzdelávania učitelia síce absolvujú, no ich prínos pre samotný výchovno-vzdelávací proces je veľmi nízky. Preto vzniká polemika, či je to tá správna cesta na zvyšovanie platov učiteľov.“
Ste teda za to, aby sa tento kreditný systém zrušil alebo prerobil?
„Bol by som rád, keby sme uprednostňovali zmysluplné vzdelávacie aktivity, ktoré majú výrazný dopad na vzdelávanie.“
Navrhli ste niečo také ministerstvu?
„Vzdelávacích programov beží veľmi veľa a vadí mi, že zatiaľ si nikto nedal tú prácu, aby zistil, aký dopad má vzdelávanie, ktoré prebehlo, na samotný výchovno-vzdelávací proces. Ak naštartujem nejaké vzdelávanie, mal by som mať naštartovaný aj systém spätnej väzby.“
Kreditný systém je len jedna možnosť motivácie, bratislavská župa chcela napríklad učiteľov motivovať bytmi. Majú vaši učitelia bytové problémy?
„V minulosti sme sa zamýšľali, že by sme radi nadstavili školu a v nadstavbe by bolo aj pár bytov pre mladých učiteľov, ktorí začínajú a nie sú z Bratislavy. Máme veľké šťastie, že ako učitelia sa nám vrátili mnohí naši bývalí žiaci, sú to Bratislavčania a väčšinou majú bytové zázemie. Tento problém však zostal otvorený.“
Ste aj bilingválnym gymnáziom nemáte problém motivovať práve jazykárov alebo majú iné finančné ohodnotenie?
„Nie nemajú iné. Máme však tú výhodu, že máme talianskych lektorov, ktorých podporuje talianska vláda. Sú tu vyslaní ako lektori talianskej vlády. V minulosti sme dokonca talianskym lektorom poskytovali aj ubytovanie, mali sme garsónky v Rači a dva jednoizbové byty v Lamači. No ministerstvo v minulosti vypovedalo zmluvy s mestskými časťami a byty napríklad v Lamači sme stratili.“
Aký je nástupný plat učiteľa, keď príde bez praxe a hneď zo školy?
„Do decembra minulého roku bol 508,5 eura v hrubom. Je to veľmi nízky plat a reálne v čistom je to okolo 400 eur. Keby učiteľ nebol z Bratislavy a keby nebýval u rodičov, ale mal by z toho platiť prenájom bytu, bol by na hranici prežitia. Ak si má zaplatiť električenku, jedlo a má sa venovať škole, to je takmer nemožné.“
Ako potom učitelia fungujú?
„Veľakrát si musia hľadať ďalšie zamestnanie, väčšina jazykárov má druhé zamestnanie.“
Bo aj taký prípad, že učiteľ bol členom skupiny Tribus, čiže združenia ľudí, ktorí organizovane jazdia v MHD načierno. Vraj jednoducho nemal na električenku.
„Je to úplne reálne. V minulosti nebola situácia taká vypuklá, lebo existovali osobné ohodnotenia a nadčasové hodiny, čo trošku zlepšovalo finančnú stránku.“
Nadčasy sa teraz neplatia?
„Tá nadčasová práca teraz nie je, pretože tým, že je menej žiakov a obmedzili sa prírodovedné predmety, poklesli aj úväzky a učitelia prišli o nadčasy. No zas učitelia, ktorí majú nejakú druhú prácu, tak nadčasovú prácu u nás nechcú, lebo to jednoducho nestíhajú a okrem toho to druhé zamestnanie býva lepšie platené.“
Bratislavský župan Pavol Frešo často spomína príklad ako zástupkyňa školy s 25-ročnou praxou odišla robiť sekretárku, lebo vo firme zarobila viac. Zažívate podobné prípady?
„Mali sme napríklad veľmi dobrého taliančinára, ktorý bol aj šikovný informatik, vedel nám zalomiť školský časopis, našiel si inú prácu, kde je ohodnotený minimálne dvojnásobne. To isté sa nám stalo aj s učiteľom matematiky a informatiky, odišiel do úplne inej sféry.“
Aj o platoch bol novembrový štrajk učiteľov. Učitelia žiadali navýšenie platu o 10 percent, štrajk však skončil pri rozhodnutí vlády, že zvýšia platy o 5 percent. Nemali v štrajku vydržať dlhšie?
„Štrajk je nátlakový nástroj a myslím, že sa nepoužil tak, ako sa mal. Kvalitnejšie vzdelávanie na Slovensku je otázkou širokej spoločenskej vrstvy, netýka sa to len učiteľov, preto by mali ľudia tlačiť na vládu. Tá by sa mala zamyslieť, ako je možné, že plat učiteľa, na ktorého kladú pomerne vysoké nároky, čo sa týka vzdelávania – musí mať vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa, musí mať pedagogickú spôsobilosť – no ak ho porovnáme s ostatnými zárobkami vysokoškolsky vzdelaných ľudí u nás, zistíme, že učiteľ dosiahne asi 45 percent z priemerného platu zamestnaného vysokoškoláka. Okrem toho podiel peňazí, ktoré idú do školstva, je menší ako v ostatných okolitých krajinách Európy. Sme na chvoste celej Európy, tak asi niekde robíme chybu.“
Spomínali ste, že učiteľom nepomôže zvýšenie platu o ďalších päť percent, ale chce to systémovú zmenu.
„Nemyslím si, že by situáciu v školstvo vyriešilo zdvihnutie platov, a to ani o desať percent. Reálne z 500 euro je desať percent 50 eur hrubého, to vám radikálne nezmení situáciu učiteľa.“
Navrhli ste preto systémové zmeny?
„Už pred dvomi rokmi sme sa dostali do parlamentného výboru pre vzdelávanie a súčasný minister nás prijal, diskutovali sme. Minister sa nás opýtal, aká je naša predstava o plate, podľa nás by mal mať úroveň minimálne priemerného platu v národnom hospodárstve. Učiteľ by nemal byť zo školy vyháňaný do druhého zamestnania. Verejnosť veľakrát mylne vníma to, že učiteľ si za týždeň odučí 22 hodín, čo je o polovicu menej než bežný pracovný čas. Dobrý učiteľ však odrobí za týždeň viac než 40 hodín, sústavne sa pripravuje na vyučovanie. Žiaci majú čoraz viac informácií napríklad z internetu a keď si ich učiteľ nedopĺňa, tak stráca dych.“
Myslíte si, že bratislavské gymnázia či stredné školy majú lepšiu úroveň ako inde na Slovensku?
„Takéto globálne konštatovanie nevystihuje reálny stav a bolo by veľmi zjednodušené a nesprávne.“
Testovanie deviatakov však dlhodobo ukazuje, že bratislavskí žiaci sú v priemere či až v miernom nadpriemere, čo sa týka Slovenska.
„Ťažko povedať, čoho je to odrazom. Bratislava má, čo sa týka stredných škôl najširšie vzdelávanie na Slovensku. Vždy chce niekto urobiť štúdiu, aký je rozdiel medzi štvorročným a osemročným štúdiom, no nikto sa nezamyslel nad tým, že na čo je zamerané osemročné štúdium, akým spôsobom sú tam vyberaní žiaci. Napríklad u nás na osemročnom gymnáziu sme mali roky rozšírené vyučovanie francúzskeho jazyka, no nikoho nezaujímalo, aké výsledky sme v tomto jazyku dosiahli, zaujímali ich však napríklad výsledky z angličtiny.“
U vás na škole funguje osemročné, štvorročné gymnázium a aj päťročné bilingválne?
„Máme tu všetky tri typy.“
Vaša škola patrí pod Bratislavský samosprávny kraj?
„Nie, pod Obvodný úrad - odbor školstva, pretože všetky gymnázia, ktoré vznikli na medzivládnych alebo medzinárodných dohôd sú nad rámec jedného mesta alebo oblasti. Otvárame vzdelávanie pre žiakov z celého Slovenska, máme tu preto aj mimobratislavských.
Prvé zvýšené výplaty o tých päť percent, majú učitelia dostávať vo februári vo výplate za január. Má na to škola peniaze?
„Cez Štátnu pokladnicu sme dostali rozpočet a v rámci neho sme boli povinní nadekrétovať vyššie platy a aj ich vyplatíme.“
Budú to aj platy nepedagogických pracovníkov?
„K tým sme ešte nedostali usmernenie, malo by sa ísť cez nejakú špeciálnu kapitolu.“
Vaša škola bola špecifická, čo sa týka štrajku. Vydržali ste najdlhšie?
„Neprerušili sme štrajk po tých troch dňoch, dokončili sme päť dní, tak rozhodli učitelia. Učitelia školy neboli spokojní s priebehom štrajku a ich iniciatíva bola založená na tom, aby sa pôvodná myšlienka nestratila len tak do zabudnutia, ale aby sme ďalej upozorňovali na zlú situáciu v školstve.“
Na rozdiel od štrajku lekárov štrajk učiteľov podporovala drvivá väčšina spoločnosti, podporovali vás aj rodičia, aj keď ste v štrajku pokračovali?
„Mali sme silnú podporu rodičov. Práve táto podpora sa stala bola silným impulzom.
Nesklamalo vás, že sa k štafetovému štrajku bratislavských škôl pridalo len niekoľko po Slovensku?
„Myslím, že zlyhávala informovanosť.“
Počas vlaňajšieho štrajku ste pôsobili ako jeden z najodbojnejších riaditeľov. Čo vás tak nahnevalo?
„(Smiech). Nebol som organizátor štrajku, ale ako riaditeľ školy som musel zaujímať stanovisko, ako riešiť tú situáciu, keď učitelia neprídu na vyučovanie. Myslím, že situácia v školstve nie je dobrá, preto som myšlienku učiteľov, aby vláda venovala vyššiu pozornosť školstvu, podporoval. Treba do školstva viac investovať, hľadať cesty na skvalitnenie výchovno-vzdelávacieho procesu a naštartovať zmenu aj vo vysokoškolskej príprave mladých učiteľov, ide o systémový prístup. Ak sme si vedomí toho, že vysoké školy nepripravujú najkvalitnejších, lebo tí najkvalitnejší nemali záujem o pedagogické smery štúdia, lebo vedia, že tam sa nemajú ako uživiť, treba to zmeniť. Mladí učitelia musia vedieť, že ich vysoké školy dobre pripravia, že budú dobre zaplatení. Príkladom je fínsky model, kde je učiteľské povolanie popri lekároch najžiadanejšie a robia veľmi tvrdý výber na pedagogické smery. U nás pedagogické školy figurovali často ako náhrady, ak sa uchádzač nedostal inam na školu, tak zobral aj tú pedagogickú.“
Nové školské odbory by chceli pokračovať v štrajku 13. marca čiže počas maturít a v deň testovania 9-takov.
„Myslím, že by to učiteľom len poškodilo.“
Čiže by sa vaša škola nepridala?
„Nemôžem povedať za svojich učiteľov, ako riaditeľ školy si myslím, že by to viac poškodilo, ako pomohlo. Je dobré, že je niekde myšlienka, že je tu aj takýto nátlakový spôsob, no bolo by dobré urobiť všetko pre to, aby k takejto situácii nedošlo. To si musí uvedomovať najmä vláda, ktorá by nemala by čakať na to, urobte štrajk a my potom budeme diskutovať.“
Myslíte, že minister a vláda zvládli situáciu počas štrajku?
„Riešila sa len kritická situácia v danom momente. Ako som už povedal, chce to systémové zmeny a nielen hasiť momentálnu situáciu. Z môjho pohľadu dať učiteľom päť percent je síce určitý krok k zmiereniu, no určite to nerieši situáciu v školstve, a to ani vtedy, keď platy zdvihnú o ďalších päť percent.“
Vláda aj tak tvrdí, že na tých ďalších päť percent teraz nemá.
„Mne by nevadilo, že na to teraz nemajú, bude mi vadiť, keď sa niekto nezamyslí, čo bude v ďalšom období 2014 až 2016, že máme nerovnocenné postavenie vzhľadom na všetky okolité krajiny a pritom aj to sú postsocialistické krajiny.“
Na Slovensku nie je povolenie učiteľa vnímané ako atraktívne.
„Vnímame to ako dôsledok degradácie práce učiteľa v spoločnosti.“
Popri vedení školy ešte aj učíte?
„Áno a som rád, že ešte pár hodín môžem učiť. Musím sa priznať, že tie hodiny geografie mi pomáhajú odľahčiť myseľ od riadenia školy, v triede si aspoň na chvíľu oddýchnem od zodpovednosti za situáciu nielen v škole, ale v celej spoločnosti.“
