Košice sú urazené, že sa časť Bratislavy obúva do ich hlavného mesta kultúry. Verte mi, tu by to dopadlo horšie.
Keďže v Bratislave bola v čase ceremoniálu stále kalamita a do Dúbravky odporúčali snežné reťaze, polovica návštevníkov by sa sem ani nedostala. Ostatných by sme asi len na chvíľu dokázali presvedčiť, že vykoľajené električky a zastavená doprava je vlastne performance v uliciach. Počasie by však bolo iba drobnou nepríjemnosťou.
Dávno by sa totiž objavili utajované dodatky zmlúv bývalého primátora na zbúranie Dómu svätého Martina. Katedrála by síce stála, no s dierou vo vitráži a nejaký developer by sa s mestom súdil, že má nárok na pozemok pod ňou. Exprimátora by stihli obviniť a krátko pred ceremoniálom aj očistiť.
Niekde na mieste zrúcaného štadióna Artmedie by určite stálo lešenie okolo budúcej Kunsthalle. Stavba by výrazne meškala, štát a mesto by už stála stovky miliónov eur. Na druhom brehu by už na troskách nábrežia stál zábavný park (kultúry) s golfovým ihriskom. S budúcou Kunsthalle by ho spájal tunel popod Dunaj, ktorý by tiež platilo mesto. Súkromník by mal istotu, že čoskoro lacno získa aj mestské pozemky pod parkom.
No a kaviarne a internety by vreli debatami o hymne. Nezostali by už peniaze na Kamila Peteraja s Borisom Filanom a text by na poslednú chvíľu napísali na ministerstve kultúry.
BRAdy už hrdo dvíhame,
TIeň Svätopluka si nedáme,
SLÁva nám padne do lona,
VAlí sa na nás sloboda.
