Ministerstvá sa už dohodli na ochrane existujúcich sôch či reliéfov. Netýka sa to diaľnic a ciest.
BRATISLAVA. Sú takmer rovnaké, každá má na stene len iný reliéf. V bratislavskom Ružinove stojí rad budov, v ktorých sú materské školy alebo ich už premenili na iné prevádzky. Reliéfy na nich v minulosti prikázal štát.
Výtvarné diela vznikali vo verejných budovách alebo pri nich v 60-tych až 80-tych rokoch minulého storočia.
Menili tak napríklad nemocnice či školy, sochy vznikali rástli aj pri cestách. Časť z rozpočtu na stavbu šla vtedy povinne na umenie. Výtvarníci model podľa odseku v stavebnom zákone prezývali Hlava V.
Podobný zámer má aj vláda Roberta Fica (Smer). Estetizácia verejných stavieb je v programovom vyhlásení, ministerstvo kultúry už na tom pracuje. Aká časť hodnoty stavby pôjde na umenie zatiaľ neurčili.
Sochy do zákona
Ministerstvo kultúry už pre sochy vo verejných budovách vytvorilo pracovnú skupinu. Sú v nej podľa hovorcu Jozefa Bednára aj odborníci z oblasti architektúry, výtvarného umenia a stavebníctva. Skupina má navrhnúť možnosti zapracovať „takzvané umelecké diela v stavbe“ do stavebného zákona.
Nový stavebný zákon pripravuje ministerstvo dopravy, platiť by mal od roku 2014. Paragrafové znenie malo byť hotové na konci januára 2013. Hovorca ministerstva dopravy Martin Kóňa vraví, že bude v prvom štvrťroku. Sľubuje o ňom verejnú diskusiu.
Ministerstvá sa zatiaľ nedohodli na pravidlách nových verejných stavieb. Dohoda je ešte len na ochrane existujúcich diel pri verejne prístupných budovách.
„To znamená, že pokiaľ stavebník bude chcieť robiť úpravy pri existujúcich stavbách a bude tam umiestnené umelecké dielo, bude povinný to oznámiť ministerstvu kultúry.“ Ministerstvo kultúry tam má potom urobiť obhliadku a rozhodnúť, čo sa má diať s dielom.
Výnimku z ochrany existujúcich diel majú mať diaľnice a rýchlostné cesty.
Chceli to výtvarníci
Ministerstvá zatiaľ nevedia povedať, či sa bude povinnosť budovať umelecké diela týkať všetkých nových verejných stavieb, alebo budú mať aj tu cesty a diaľnice výnimku.
Povinnosť dať časť peňazí pri stavbe verejných budov aj na umenie vysvetľuje ministerstvo kultúry aj dlhodobými požiadavkami výtvarnej obce.
Podobný systém funguje aj v zahraničí, napríklad vo Francúzsku či v Nemecku.
Kunsthistorička: Nie je to komunistický relikt
Historička umenia SABINA JANKOVIČOVÁ hovorí, že podobný zákon o estetizácii budov platí aj v iných krajinách Európy.
Kedysi sa v rámci výstavby verejných budov musela časť peňazí venovať na výtvarné diela, ktoré vznikli v rámci verejných budov. Niečo podobné chce aj súčasná vláda Róberta Fica. Čo si o tom myslíte?
„Všetci sa tvária, že to bol komunistický výmysel. No keď sa pozrieme do sveta, tak podobné diela ako u nás, v 50., 60, 70. rokoch vznikali aj v západnej Európe, bol to dobový trend. Výtvarné umenie sa dávalo do architektúry či už v Rakúsku, Nemecku, Švajčiarsku. Bolo to ošetrené zákonmi, u nás to tak bolo do roku 1989 a v mnohých krajinách je to tak dodnes.“
Kde?
„Napríklad v Nemecku.“
Keby sa tento zákon zaviedol dnes, schvaľovali by ste to?
„Nebola by som proti. Hoci viacerí tvrdia, nech si umelci robia za svoje. No v civilizovaných krajinách, napríklad vo Francúzsku, sa umenie a kultúra považuje za nástroj štátnej politiky, reprezentácie štátu. Treba si uvedomiť, že štátna podpora pre isté druhy kultúry je normálna vec a nie nejaký komunistický relikt. Za komunizmu to vyplývalo z politickej situácie, že tieto zákazky boli prístupné autorom, ktorí boli poplatní režimu. No diela vypovedajú o dobe, v ktorej vznikli, preto som proti tomu, aby sa tieto sochy búrali. Je to dosť verné zrkadlo toho, aká je politická a spoločenská situácia.“
Mohli aj „neposlušní“ umelci tvoriť do verejného priestoru?
„Všetci mohli tvoriť do architektúry. V rámci normalizácie, tí ktorí začali byť nepohodlní, tak boli vylúčení zo zväzu. Nemôžu vystavovať, nemôže sa o nich písať, no fond vyložene píše, že im nie je odobratá možnosť živiť sa umením a tvoriť do architektúry. Nemohli síce tvoriť pre centrum hlavného mesta, ale drobnosti či fontány mohli.“
V 70. rokoch prišlo však aj k veľkému búraniu sôch.
„Áno, napríklad v Ružinove v 70. rokoch prišlo k čistke, stranícke orgány prikázali odstrániť nevhodné sochy. Zachovalo sa len zopár ich fotografií v archíve. Vieme, že sochy stáli v Ružinove v jednom parku, no nevieme, presne, koľko ich tam bolo a aké presne.“
Ako vnímate to, čo sa dnes deje v Bratislave okolo sôch. Napríklad snaha osadiť sochu Márie Terézie alebo súsošie svätého Cyrila, Metoda a Gorazda?
„Je to typické pre našu dobu, kto má istý vplyv, môže si presadiť, čo chce a ešte to vhodne zakryť akýmsi spolkom a dobrým činom pre ľud.“
Sabina Jankovičová, kunsthistorička.
FOTO SME - GABRIEL KUCHTA
Lucia Tkáčiková
Aj takého sochy stoja v Bratislave.
Pozrite si fotogalériu >>
Ján Hučko, Oddanosť strane v Petržalke (Mamateyova), rok 1983.
FOTO - ROMAN POPELÁR, SABINA JANKOVIČOVÁ
Ďalší reliéf na budove škôlky v Ružinove.
FOTO SME - GABRIEL KUCHTA
Dievčatá od Jána Hučka sú dnes schované v Slovnafte, rok 1977.
FOTO - ROMAN POPELÁR, SABINA JANKOVIČOVÁ
