Bratislavská dedina stojí na antických základoch

BRATISLAVA. Akoby sa ešte v zemi ozýval dupot konských kopýt. Akoby bolo počuť vojenské povely, ruch remeselníkov, handrkovanie obchodníkov a markytánov. Stačí „len“ zabudnúť na okolité rodinné domy, blízke ploty zahaľujúce pozemky, stavby.

Pri dotyku s kamennými zvyškami a rozprávaní archeológov však história kedysi významného miesta opäť ožíva.

V Rusovciach, malej mestskej časti na okraji Bratislavy, navigujú k Antickému Múzeu Gerulata šípky. Na kameni pred miestnou poštou je písmeno G prekryté akousi nálepkou.

Nenecháme sa tým spliesť a míňame niekoľko rozstavaných domov. Až sa napokon dostávame na miesto určenia. Stojíme na severnom okraji niekdajšej Rímskej ríše, na území provincie Panonia. Z celého dnešného Slovenska len toto malé územie na pravom brehu Dunaja prislúchalo k slávnemu Rímu.

Rekonštrukcia niekdajšej Gerulaty.

Rímske Rusovce prekryli

V 1. až v 4. storočí tu bol dôležitý rímsky vojenský tábor, čiže kastel. Kde všade sa dá ešte aj dnes naraziť na antické základy a stopy, možno len tušiť. Antická Gerulata a pozostatky pevnostného systému rímskeho impéria Limes Romanus sú stále ukryté pod stredovekou a novovekou zástavbou obce Rusovce.

„Komunizmus Gerulatu celkom ochránil, v okolí dnešného múzea napríklad veľa novostavieb nepribudlo, tie začali rásť až po 90. roku a dokonca až v poslednom čase, posledných štyri či päť rokov,“ hovorí archeologička Jaroslava Schmidtová z Múzea Antická Gerulata. „Tam, ako je dnes múzeum, bol vojenský tábor, okolo tábora bola civilná osada a za ňou pohrebiská.“

Civilná osada mala podľa archeologičky najkvalitnejšie stavby a nálezy. Práve tu stoja dnešné Rusovce, domy pribúdajú.

Rozlohu tunajšieho rímskeho tábora i táborovej osady, takzvaného vicusu, dodnes presne neurčili. Hlavná architektka Bratislavy Ingrid Konrad pripomína, že v minulosti bola, žiaľ, väčšina územia tábora v Rusovciach zastavaná, zvyšok treba podľa nej chrániť a zviditeľniť.

Stavbu domu pre objav zastavili

Každý, kto chce v Rusovciach niečo stavať, musí počítať s archeologickým výskumom a teda aj s možnosťou, že na jeho pozemku niečo vzácne vykopú.

Tak to bolo napríklad na pozemku plánovaného rodinného domu na Irkutskej ulici. Archeológovia tu odkryli dávny dom s podlahovým vykurovaním, ktorý dokazuje vyspelosť rímskej architektúry.

„Bol to taký dôležitý a kvalitný nález, že sme hneď požiadali, aby to bolo zapísané ako národná kultúrna pamiatka, čo sa aj stalo,“ hovorí archeologička. „Obyvateľka domu sa mohla rozhodnúť, buď bude mať v suteréne národnú kultúrnu pamiatku, alebo sa to vyrieši inak. Nakoniec to zobral na seba miestny úrad Rusovce a z vlastných pozemkov vymenil obyvateľke parcelu. To by sa tak však riešiť nemalo.“

Významný objav si bežný človek nepozrie. „Je to zakryté geotextíliou, prihádzané zeminou, lebo výskum sa neskončil, stavba totiž pokračovala na vedľajšie parcely,“ dodáva Schmidtová. „Pokúsili sme sa požiadať o projekt aj spolu s mestskou časťou cez ministerstvo kultúry, aby sa to dotiahlo do konca. Čiastočne bola táto pamiatka doskúmaná vlani, keď na vedľajšej parcele stavala spoločnosť HB Stylo polyfunkčný objekt.“

Na tej istej rusovskej ulici objavili archeológovia aj iné murované objekty, hroby a sídliskové jamy. Našli tu aj náznaky uličnej zástavby.

Úloha: strážiť

Touto časťou obce prechádzala via Carnuntina čiže cesta, ktorá pokračovala severozápadným smerom do Carnunta, vtedajšieho hlavného mesta provincie Panónia. Gerulata bola prvým kastelom východne od Carnunta a mala dôležitú úlohu – strážiť.

Carnuntum totiž ležalo asi 45 kilometrov od Gerulaty na križovatke najdôležitejších starých obchodných ciest – podunajská sa tu križovala s Jantárovou. Via Carnuntinu dokladá v Rusovciach aj nedávny objav nápisu na kameni čiže antického míľnika.

Na tunajšej Kovácsovej ulici zas odkryli výrobné pece, v tejto časti obce stál kedysi aj dočasný vojenský tábor z obdobia markomanských vojen čiže z čias, keď Rimania museli posilniť posádku Gerulaty.

Objav pri ťažbe zeme

Necelých tritisíc obyvateľov, toľko majú dnes bratislavské Rusovce. Rovnako to bolo aj pred stáročiami. Asi tritisíc ľudí, vojakov aj civilov, mala vraj staroveká Gerulata v čase svojho najväčšieho rozmachu. Pri stálych táboroch totiž žili aj bežní ľudia, ktorí si tu zakladali osady, takzvané vicusy. Zásobovali vojakov, a to nielen potravinami, no vraj aj zábavou.

Prví archeológovia sem prišli v roku 1947, o Gerulate tušili, no nevedeli ju nájsť. Objavili ju až v roku 1961, keď ťažili zem na stavbu dunajských hrádzí.

Postupne tu odkryli štyri stavebné etapy budovania Gerulaty, prebiehali od 1. do 4. storočia.

Z prvej sa čiastočne zachovala obranná priekopa v asi 27-metrovej dĺžke na dnešnej Maďarskej ulici, najviac stavieb vzniklo v tretej etape čiže na konci 3. storočia a na začiatku 4. storočia. Tábor vtedy zaberal plochu asi 200 x 200 metrov.

Skončil sa až okolo roku 443, keď Rímska ríša vydala provinciu Panónia Hunom, hranice ostali opustené a dôležitý a premyslený obranný systém Limes Romanus stratili zmysel. Začalo sa sťahovanie národov.

V Rusovciach a na pozemkoch niekdajšej rímskej Gerulaty trvá, hoci v inej forme dodnes.

Ľudia sa boja vyvlastnenia

Už viac než dvadsať rokov objavuje kusy antiky v bratislavských Rusovciach. JAROSLAVA SCHMIDTOVÁ, vedúca výskumu v Gerulate za mestské múzeum, hovorí, že obyvatelia Rusoviec majú z nálezov strach.

Odkedy skúmate Rusovce?

„Od roku 1990, momentálne som vedúca výskumu za mestské múzeum v Bratislave.“

Prečo práve táto lokalita, čím vás uchvátila?

„Vyštudovala som klasickú archeológiu, je to obdobie, ktoré ma zaujíma a je to jedna z mála antických lokalít na Slovensku.“

Koľko archeológov pôsobí v Rusovciach?

„Každý archeológ, ktorý má spôsobilosť, môže pracovať, kde chce, a to platí na celé Slovensko. Môže ho osloviť nejaká firma, ktorá ide stavať. V Rusovciach tak môže kopať aj niekto z východného Slovenska.“

Môže byť archeológ aj dá sa povedať na voľnej nohe, objednávajú si ho teda rôzne firmy?

„Je to možné, dokonca vzniklo teraz aj veľa takých archeologických firiem. Je to však regulované, my musíme podávať hlásenia na ministerstvo kultúry o vykonaných archeologických výskumoch.“

Musíte teda dozerať aj na výskumy ostatných archeológov?

„Kontrolujú to Krajské pamiatkové úrady a existuje aj archeologická rada, ktorá je poradným orgánom ministerstva kultúry. Každý rok podávame hlásenia o vykonaných a plánovaných výskumoch.“

Hovoríte, že archeológov je viac, neexistujú tlaky stavebníkov, aby si archeológ niečo „nevšimol“ a nezdržiaval tak stavbu?

„Možno, že také tlaky sú, neviem, no sú také tlaky, aby archeológovia dali čo najnižšiu cenovú ponuku, lebo výskum platí stavebník.“

Spomínali ste, že počas vášho výskumu v Rusovciach ste v rodinnom dome na Irkutskej ulici odkryli objekt s podlahovým vykurovaním. Dom sa tu nakoniec nepostavil. Je možné zastaviť stavbu, ak niečo významné nájdete?

„Toto bol tak dôležitý a kvalitný nález, že hneď sme požiadali, aby to bolo zapísané ako národná kultúrna pamiatka, čo sa aj stalo. Obyvateľka domu sa mohla rozhodnúť, buď bude mať v suteréne národnú kultúrnu pamiatku, alebo sa to vyrieši inak. Nakoniec to zobral na seba miestny úrad Rusovce a z vlastných pozemkov vymenil obyvateľke parcelu. To by sa tak ale riešiť nemalo.“

Je tento objav teraz prístupný, dá sa pozrieť?

„Nie, je to zakryté geotextíliou, prihádzané zeminou, lebo výskum neskončil, stavba totiž pokračovala na vedľajšie parcely. Pokúsili sme sa požiadať o projekt aj spolu s mestskou časťou cez ministerstvo kultúry, aby sa to dotiahlo do konca. Čiastočne bola táto pamiatka čiastočne doskúmaná minulý rok, keď na vedľajšej parcele stavala spoločnosť HB STY

LO polyfunkčný objekt.“

Múzeum sa má rozšíriť o ďalšie pozemky. Prebehol na nich už archeologický výskum, máte na to peniaze?

„Musíme ich pýtať, výskum na ploche múzea je výskumom pre vedecké a dokumentačné účely, nie je to záchranný výskum pred stavbami. Vtedy to platí stavebník, pri výskume na ploche múzea si musíme zháňať peniaze sami.“

Aké vzácne predmety ste počas výskumov v Rusovciach vykopali?

„Pôvodná výstavka v Múzeu Antická Gerulata bola zo zapožičanej zbierky Slovenského národného múzea. Prebiehal tu totiž niekoľkoročný výskum pohrebísk, ale aj priamo v areáli nášho dnešného múzea. Od roku 1990, keď som nastúpila ako archeologička, sa rozbehli veľké stavby v obci, napríklad plynofikácia, rôzne optické káble, kanalizácia a diaľnica, takže sme vedeli vitríny naplniť vlastnými exponátmi.“

Čiže nálezy sú napríklad z dnešnej diaľnic

„Áno, napríklad vila rustica je z diaľnice.“

Váš posledný významný nález?

„Nie je síce posledný, no významom presahuje lokálny význam Gerulaty. Ide o míľnik, ktorý označoval cestu z Carnuta do Gerulaty. Práve tento miľnik je z výskumu stavby s podlahovým vykurovaním.“

Je tam napísané, koľko je to kilometrov, okolo 46?

„Je tam 30 rímskych míľ, čo je asi toľko.“

Stáva sa, že nájdu niečo aj obyvatelia?

„Áno nájdu. Gerulatu však objavili až v roku 1961, keď sa ťažila zemina na stavbu dunajských hrádzí a v roku 1963 ju vyhlásili za národnú kultúrnu pamiatku. Štyri parcely v okolí vtedy vykúpili. Boli to staré roľnícke domy a dostali vedľajšie parcely, no ten pocit ostal v Rusovčanoch, obávajú sa , že môžu byť vyvlastnení.“

Teraz asi ťažko, čiže výskum nevnímajú pozitívne?

„Ako kto, no ten strach prevláda.“

Spomínali ste ale, že archeológovia prišli do Rusoviec už v roku 1947.

„Áno archeológovia už vtedy našli rímske veci, no nevykopali základy stavieb. Tušili však, že tam Gerulata niekde je. Z roku 1949 pochádza aj nález kostrového hrobu, potom od 1961 začal už systematický výskum tábora, civilnej osady a aj pohrebísk.“

Dalo by sa povedať, že časť Gerulaty je stále pod domami?

„To sa dá povedať.“

Aj hlavná architektka Bratislavy spomínala,

že veľká časť je zabraná výstavbou.

„Povedala by som, že komunizmus Gerulatu celkom ochránil, v okolí dnešného múzea napríklad veľa novostavieb nepribudlo, tie začali rásť až po 90. roku a dokonca až v poslednej dobe, posledných štyri či päť rokov. Tam, ako je dnes múzeum, bol vojenský tábor, okolo tábora bola civilná osada a za ňou pohrebiská . Civilná osada mala kvalitnejšie stavby a nálezy ako vojaci.“

Vzácne objavy ako objekt s podlahovým kúrením teda pochádzajú z osady?

„Áno. Najbližšie k táboru boli domy najbohatších obyvateľov, aj krásne omietky sa zachovali.“

Spomínali ste rakúske Carnuntum, za vzor ho ako múzeum dáva aj hlavná architektka, no vyzerá to tam inak ako u nás. Má podľa vás Gerulata šancu na zápis do zoznamu UNESCO?

„Sme v tom istom postavení, ide o ten istý typ objektu, akurát Carnuntum bolo hlavné mesto provincie, na porovnanie malo v čase najväčšieho rozkvetu 50-tisíc obyvateľov a Gerulata mala asi 3-tisíc, ale to že je to menšie, neznižuje význam.“

Lucia Tkáčiková

Gerulata do UNESCO!

Bratislava sa môže dostať do zoznamu UNESCO. Cez antiku. Pre most vyškrtli Údolie Labe v Drážďanoch zo Zoznamu svetového dedičstva. Slovenským pamiatkam to teraz nehrozí.

BRATISLAVA. Gerulata do UNESCA! Pri pohľade na dnešný stav Múzea Antická Gerulata v Rusovciach možno prekvapenie. Neveľký priestor ľudia míňajú, viac než Slovákov zaujíma zahraničných, z domácich sem chodia najmä učitelia so žiakmi, keď v škole preberajú antiku.

Aj hlavná architektka Bratislavy Ingrid Konrad hovorí, že dnešný areál už nespĺňa požiadavky na spôsob prezentácie tejto svetovo významnej pamiatky. Dokonca ani auto spoločnosti Google, ktoré fotilo pre svoju službu panoramatických snímok ulíc Street View, tam nezablúdilo.

Zmeniť by to mala urbanisticko-architektonická súťaž, ktorú ako prvú v Bratislave vypísal úrad hlavného architekta. Návrhy možno prihlasovať do 11. marca.

Vylepšená Gerulata, teda víťazný návrh na jej premenu aj s väčšími výstavnými priestormi, by sa potom mohla dostať do Zoznamu svetového dedičstva v rámci nominácie Dunajského Limesu na Slovensku. Ide o medzinárodný projekt, v ktorom je osem európskych krajín.

Dunajský Limes na Slovensku tvoria rímske antické pamiatky na strednom Dunaji, čiže dva rímske vojenské tábory. Okrem Gerulaty sa dá kúsok antiky nájsť aj v Iži pri Komárne – kastel Kelemantia, ktorý bol predsunutým táborom Limesu na ľavom brehu Dunaja.

Ak by Gerulatu zapísali do zoznamu svetového dedičstva, dostala by sa tam tak vďaka antike aj Bratislava.

Európsky čínsky múr

Limes Romanus, čiže hranice Rímskej ríše sú porovnateľné s Čínskym múrom, hovorí Jaroslava Schmidtová z Múzea Antická Gerulata. V Európe merali asi tritisíc kilometrov, ich celková dĺžka však presahuje päťtisíc kilometrov.

Hranice prechádzali územím troch kontinentov – Európy, Ázie a Afriky. Preto ide podľa Schmidtovej o spoločné kultúrne dedičstvo nielen krajín v oblasti Stredozemného mora.

Systém táborov légií, pomocných jednotiek, strážnych veží. Rímsku hranicu tvorili opevnené body, ktoré spájali takzvané limitné cesty. Všade na hraniciach číhali vyzvedači, kontrolovali pohyb v ríši aj von z nej.

Z celého systému hraníc Rímskej ríše zapísali doteraz do Zoznamu svetového dedičstva len tri jeho časti Hadriánov a Antoninov val vo Veľkej Británii a Hornogermánsko-raetsky limes v Nemecku. Podobne išlo o sériovú nomináciu, hovorí Ľubica Pinčíková z Referátu svetového kultúrneho dedičstva Pamiatkového úradu SR.

Slovensko chce podať návrh do zoznamu v roku 2014. Odborné posúdenie trvá podľa Pinčíkovej jeden a pol roka a až potom môžu návrh predložiť na schválenie Výboru svetového dedičstva.

„Najdôležitejšie pre zápis do Zoznamu svetového dedičstva je zabezpečenie adekvátneho stavu zachovania autentických súčastí pozostatkov hraníc Rímskej ríše,“ hovorí Pinčíková o tom, či má Gerulata šancu. Aj plánovaná rekonštrukcia musí podľa nej rešpektovať a chrániť archeologickú podstatu národnej kultúrnej pamiatky.

Škrtanie na Slovensku nebude

Údolie Labe v Drážďanoch, ktoré bolo zapísané do zoznamu ako kultúrna krajina, je už bývalou pamiatkou UNESCO. Pre kontroverznú stavbu štvorprúdového mosta stredom lokality ho v roku 2009 vyškrtli zo Zoznamu svetového dedičstva. Pinčíková tvrdí, že slovenským pamiatkam, ktoré sú v zozname, nič také v súčasnosti nehrozí.

Veľa sa síce hovorilo o stave domov v Banskej Štiavnici, no Pinčíková hovorí, že oproti tomu, ako vyzerali v čase zápisu, sa stav zachovania všetkých lokalít svetového kultúrneho dedičstva výrazne zlepšil. „Výpis zo Zoznamu svetového dedičstva hrozí v prípade, ak jedinečná svetová hodnota, pre ktorú bola lokalita zapísaná do zoznamu zanikne. Predtým však štát a svetové spoločenstvo robia všetko pre jeho záchranu, čo je podstata ratifikovaného Dohovoru o ochrane svetového kultúrneho a prírodného dedičstva.“

Slovensko má v zozname okrem Banskej Štiavnice s technickými pamiatkami okolia aj historické centrum Bardejova, Drevené chrámy v slovenskej časti Karpatského oblúka, Spišský hrad a Levoču s pamiatkami okolia a pamiatkovú rezerváciu ľudovej architektúry Vlkolínec. Z našich prírodných vzácnosti tam patria Bukovské pralesy a viaceré jaskyne.

Lucia Tkáčiková