O kŕdle holubov, konské fiakre aj exotické plazy sa vo Viedni od roku 2005 ako zamestnanec magistrátu stará veterinár s dlhoročnou praxou HERMANN GSANDTNER.
Aké sú problémy zvierat v meste ako Viedeň?
„Viedeň je veľkomesto, preto máme do činenia najmä s domácimi zvieratami ako mačky, psy alebo morčatá. Pre Viedeň sú špecifické problémy koní, ktoré ťahajú fiakre, teda typické viedenské koče. Našou úlohou je zúčastniť sa na správnych a trestných konaniach, týkajúcich sa porušenia zákona o ochrane zvierat. Preto nám hlásia každý prípad, máme právo nahliadnuť do spisu, vyjadrujeme sa k prebiehajúcim konaniam a príslušné orgány sú povinné nám doručiť svoje rozhodnutie.“
Ako konkrétne ochraňujete práva zvierat?
„Ľudia často nadobúdajú zvieratá nepremyslene a nezvládajú ich držanie, čo im spôsobuje utrpenie. Keď niekto taký prípad oznámi, rieši to magistrát, ktorý kontroluje majiteľov a rozhoduje, či zviera u nich môže zostať, alebo ho bude potrebné odobrať. My tieto prípady priebežne sledujeme a potom môžeme súhlasiť s opatreniami alebo žiadať o určité rozhodnutia. Ak nesúhlasíme s ukončením konania, odvolávame sa a väčšinou sme úspešní.“
Pri koňoch, ktoré vozia turistov, ste skúmali problém prehriatia. Ako sa mu dá zabrániť?
„Ochranca práv zvierat je volený na päť rokov a je vo svojom konaní nezávislý, nedostáva žiadne pokyny a môže robiť z vlastnej iniciatívy vyšetrovanie. V tomto prípade sme spolu s veterinárnou univerzitou vo Viedni robili test stresu zvierat z prehriatia a zistili sme, že to vo Viedni nie je až taký problém. Skôr majú tieto kone problémy pre to, ako s nimi zaobchádzajú. Nepravidelné kŕmenie, chladenie vodou z hadice, kým stoja na horúcom asfalte. Na naše zistenia nakoniec reagovali politici, ktorí novelizovali zákon o fiakroch a konských povozoch.“
Určili teda špeciálne podmienky pre tieto kone?
„Skrátili sa časy, počas ktorých môžu byť tieto zvieratá v službe. Prijali smernice o kŕmení, zaviedli administratívne i kontrolné opatrenia a povinnú knihu jázd.“
Viedenský ombudsman chce, aby sa zvieratá mali lepšie.
FOTO - Kancelária viedenského ombudsmana
Psy žijú nielen v domácnostiach, ale aj na ulici. Staráte sa aj o dobré podmienky psov, ktoré patria bezdomovcom?
„Do zariadení, ktoré Viedeň prevádzkuje na pomoc ľuďom bez domova, si môžu so sebou brať zvieratá, väčšinou ide o psy. Nebolo ľahké presvedčiť tieto organizácie, aby im to dovolili. Boli veľké obavy ohľadne bezpečnosti, šírenia chorôb a ochrany zdravia tých, ktorí tam pracujú. Ale podarilo sa nám to.“
Starajú sa potom nielen o bezdomovcov, ale aj o ich psy?
„Podarilo sa nám tiež presadiť, že bola zriadená veterinárna ošetrovňa, kde im tieto psy môžu ošetriť bezplatne, čipujú sa a registrujú. My ich podporujeme krmivom. Takéto opatrenia sú dôležité, lebo tieto psy plnia pre bezdomovcov dôležitú sociálnu funkciu a tiež tak uľahčujeme život úradom, ktoré za túto oblasť zodpovedajú. Nemusia riešiť odoberanie zvierat a ich umiestňovanie inde, čo je spojené s veľkými finančnými nákladmi.“
Ako sa podľa vás žije psovi na ulici? Je mu zima, chýba mu strava alebo naopak, pán radšej nakŕmi jeho ako seba?
„Mnohí ľudia bez domova sú v útulkoch, takže takých, ktorí by 24 hodín denne žili na ulici, je relatívne málo. Navyše, máme skúsenosť, že sa ľudia bez domova dobre starajú o svoje zvieratá, záleží im na tom, aby mali aj dosť krmiva. My zase dbáme o to, aby mohli so sebou brať zvieratá do nocľahární i jedální, kde je zabezpečené kŕmenie i pre ne. Problémy máme len ojedinele, a to sa nevymyká z priemeru populácie. Krmivom tieto organizácie podporujeme aj preto, aby sme predišli drobnej kriminalite, keď sa ľudia bez domova snažili potiahnuť niečo pre svoje zvieratá a tým sa vystavia veľkým problémom.“
Psí život vo Viedni.
FOTO - MÁRIO LANG
Riešite aj životné podmienky malých zvierat, ako sú morčatá, škrečky či exotické zvieratá?
„Riešime všetky zvieratá. V rámci rakúskeho zákona o ochrane zvierat sú pre každý druh definované presné smernice na držanie a chov. Veterinárne úrady ich dodržiavanie kontrolujú. Sme účastníkmi konania aj pri nesprávnom chove exotických zvierat. Snažíme sa o zrušenie niektorých foriem ich predaja. Sme proti burzám plazov, ktoré sa stále konajú. Dostať sa tam k zvieraťu je veľmi jednoduché. Chceli by sme to zakázať, aby sme zabránili nepremyslenej kúpe plaza, ktorá by mohla mať pre zviera tragické dôsledky. Chceme upozorniť na to, že takéto zvieratá sú určené iba pre špecialistov a nemali by sa predávať na blších trhoch.“
Týranie psa či mačky poznáme. Ako to však vyzerá napríklad s hadmi či chameleónmi?
„Ľudia predovšetkým nezvládajú samotný chov a opateru. Začína sa to zariadením a vybavením terária cez vlhkosť vzduchu, teplotu prostredia, kŕmenie. Mnohé zvieratá potrebujú v určitom období pokoj a chovatelia o tom ani netušia. Na psovi vidíte hneď, keď je mu zle, aj na mačke, na nejakom morskom prasiatku a škrečkovi už je to ťažšie badateľné. Ale na plazoch či obojživelníkovi, ktorý posedáva na konári, často vôbec nevidno, že má nejaké bolestí, že trpí. Často takéto zvieratá uhynú bez toho, aby si ľudia všimli, že boli už predtým choré. A to všetko môže byť spôsobené podmienkami chovu a krmivom. Často sa dokonca stáva, že ľudia takéto zviera predajú a noví majitelia ani netušia, že by s ním mali okamžite ísť k veterinárovi.“
Keď príde do Viedne cirkus, idete tam kontrolovať, či majú zvieratá dobré podmienky?
„Nemáme oprávnenie kontrolovať ich, má ho iba veterinárny úrad, ktorý nás však v rámci povoľovacieho konania o cirkusoch informuje.“
Mimovládne organizácie u nás proti cirkusom protestujú, podľa nich ide o týranie zvierat. Aký je váš názor?
„Na základe celorakúskeho zákona o ochrane zvierat je u nás zákaz držania divokých zvierat v cirkusoch. Takže v cirkuse u nás neuvidíte žiadne levy, tigre alebo slony. Povolené sú iba zdomácnené zvieratá, napríklad ťava, ktorá musí mať 400 metrov na výbeh a šesť štvorcových metrov v stajni.“
Takže leva skáčuceho cez horiacu obruč u vás neuvidíme?
„Od roku 2005 je to zakázané.“
Tak k vám aj chodí menej cirkusov?
„Máme cirkusy zo zvieratami, ale ide o kone, psy, mačky, holuby. Cirkusové zvieratá, to je aj hovädzí dobytok.“
Mestá trápi aj premnoženie holubov, čo konkrétne sa vám podarilo?
„Úprimne povedané, ešte nič. Pred tromi-štyrmi rokmi sme s univerzitou robili pokusné sčítanie holubov a vedci odhadli, že ich vo Viedni žije 130 až 150tisíc. Problém je v tom, že v mestskom prostredí majú holuby k dispozícii veľa potravy a navyše ich ľudia aj prikrmujú. Potom sa množia a na niektorých miestach aj obťažujú. Preto sme sprevádzkovali holubník v mestskej časti Meidling. Momentálne skúmame, prečo nefunguje tak ako v iných mestách. Na rok 2013 chystáme určité zlepšenia. Snažíme sa nalákať holuby do holubníka, aby tam strávili väčšinu času. Potom ich nevidno v meste a neobťažujú ľudí. Hniezdia tam, odoberajú im vajcia a dokážeme tak regulovať ich populáciu.“
Kontrolujete aj ich zdravotný stav, aby nešírili choroby?
„Uhynuté kusy pre nás vyšetrujú veterinári a zranené ošetrujú spolky na ochranu zvierat.“
Holuby chcú nalákať do holubníka, zatiaľ sa im však nezapáčil.
FOTO SME - JÁN KROŠLÁK
Kto financuje vašu kanceláriu, mesto Viedeň? A aký máte rozpočet?
„Sme pracoviskom, ktoré patrí pod magistrát Viedne ako veterinárny úrad, máme štyroch pracovníkov, okrem mňa je tam ešte moja zástupkyňa a dve pracovníčky. Platí nás mesto a na projekty, napríklad skúmanie podmienok koní z fiakrov či projekt holubov máme k dispozícii zhruba 50tisíc eur ročne. Do toho je zarátaná aj práca s verejnosťou.“
Dokážete ovplyvniť aj rozhodnutia mesta? Napríklad pri budovaní výbehov pre psy?
„Ak sa zriaďujú zóny pre psy alebo zóny, kam psy nemajú vstup, máme právo sa zapojiť do rozhodovania. Snažíme sa, aby vo Viedni vzniklo čo najviac výbehov. Vieme však, že o tieto plochy majú okrem majiteľov psov veľký záujem aj ľudia, ktorí hľadajú oddych, rodiny s deťmi, športovci.“
Je ombudsman len vo Viedni alebo aj v ostatných veľkých mestách v Rakúsku?
„Túto funkciu zriadili na základe rakúskeho zákona o ochrane zvierat. Vo Viedni máme ombudsmana rovnako ako vo všetkých spolkových krajinách. Osobitosť Viedne je v tom, že sme tu účastníkom konaní aj podľa viedenského zákona o držaní zvierat, ktorý sa týka držania nebezpečných psov.“
