Dobový pohľad do klobučníckej dielne. V podobných pomeroch pracoval aj Michal Kramer, ktorý pošramotil dobrú povesť prešporských klobučníkov.
no aj objemný export prešporských klobúkov až na Balkán.
Štyri klobúky a pár ponožiek
Prvý štatút klobučníckeho remesla v našom meste z roku 1575 má mnoho originálnych ustanovení, ktoré nám pomerne podrobne približujú vtedajší život. Napríklad: patrónkou cechu bola sv. Barbora, takže výročná cechová schôdza sa konala každoročne 4. decembra, na vyhotovenie majstrovského výrobku pripustili iba tovarišov, ktorí najmenej štyri roky vandrovali. Kandidát na majstrovstvo musel ako tzv. majstrovský kus (Meisterstück) vlastnoručne vyhotoviť štyri klobúky – meštiansky, dlhosrstý, uhorský a ženský – a pár ponožiek. Po prijatí za majstra bol povinný pripraviť všetkým klobučníckym majstrom a tovarišom hostinu, ktorá pozostávala z ôsmich, presne predpísaných chodov, čo bola pomerne nákladná záležitosť. Ktorýkoľvek majster mohol zamestnávať najviac troch tovarišov, každý tovariš mohol urobiť denne 12 klobúkov, viac však nesmel, a to pod prísnou pokutou. Žiaden majster nesmel tovarišom dávať týždennú mzdu vyššiu ako 15 uhorských denárov.
Zlostný klobučník pred súdom
Ďaľšie listovanie v cechovom štatúte by bolo síce zaujímavé, no nemenej zaujímavý je aj krátky príbeh prešporského klobučníka Michala Kramera, ktorý sa roku 1516 ocitol pred mestským súdom. Nielenže sa smutne preslávil, ale stal sa aj hanbou a postrachom klobučníckeho remesla. V najstaršom mestskom súdnom protokole, knihe zvanej Aechtbuch, sú Michalove delikty zhrnuté v piatich bodoch.
Najprv sa klobučník Michal Kramer priznal, že na verejnej ceste napadol Jána z Trigly a násilím ho nútil, aby mu zaplatil dlh za súdok, ďalej v návale zlosti chcel Jána z Trigly zastreliť, lebo ten mu odmietol predať medovinu ako minule.
Po druhé vypovedal, že preto, lebo vyšiel na posmech celému klobučníckemu remeslu tu v Prešporku, vyhrážal sa, že každému klobučníkovi, čo by mu bol prišiel do cesty, bol by odťal ruky i nohy a urobil by z neho mrzáka a žobráka.
Mestský pisár Julián do protokolu ďalej zaznamenal, že hoci bol Michal ženatý s počestnou ženou, udržiaval pomer so svojou slúžkou a mal s ňou tri deti. Štvrtým deliktom bolo, že aj s istou pastierkou v Rakúsku mal malé dieťa. Michalovi zaiste najviac uškodilo, že – ako sa uvádza v poslednom bode protokolu – viackrát sa vyhrážal a násilím protivil súdu, takže ho odsúdili na trest smrti sťatím. Popravili ho na vtedajšom i dnešnom Hlavnom námestí pred radnicou v deň konania týždenného trhu, teda v stredu po sv. Vítovi, Molestovi a Krescencii (čiže 18. júna) Roku Pána 1516.
Autor: VLADIMÍR SEGEŠ(autor je historik)
